Moja priateľka vtedy robila obvodnú lekárku v jednej strediskovej obci a bola naozaj poriadne vyťažená . Bývala v služobnom byte priamo v dedine a keď niekto ochorel , tak sa nepozeralo na ordinačné hodiny a pacienti sa ošetrovali aj v noci či cez sviatky. Jej to veľmi nevadilo , mala a aj má strašne vela energie a tak stihala všetko.Prácu , starostlivosť o rodinu , záhradku . K tomu ešte bola aj veľmi šikovná kuchárka a aj keď prišla nečakaná návšteva , tak za chvíľku mala pripravené - doslova vyčarované - chutné jedlo a k tomu aj dezert . Akurát že bola trošku prirýchla a robila aj niekoľko vecí naraz .Občas sa to prejavilo na poriadku v kuchyni alebo pri varení zmiešala suroviny z dvoch jedál a vzniklo niečo nečakané...niekedy aj nejedlé . Alebo naopak vzniklo úplne úžasné jedlo a tak ju všetci obdivovali a vychvaľovali .
V tom čase na dedine takmer v každom dvore chovali hydinu , kozy či ovečky. Na Veľkú noc jej sused priniesol už vypitvané kozliatko aby ho upiekla . V noci musela bežať k nejakému pacientovi a tak ráno trošku prispala . Keď vstala , spomenula si , že má v chladničke kozliatko ktoré chcela upiecť na obed .Veľa času nemala a tak rýchle pripravila plnku z toho čo našla - mladej žihľavy , rožkov , vajíčok , nejakých byliniek . Medzitým ju viackrát vyrušil telefón od pacienta a tak naraz varila aj ordinovala ako mala vo zvyku . Keď kozľa naplnila , spokojne ho dala piecť a ešte stihla pripraviť aj koláč , upratať byt a navštívit pacienta .
Manžel sa na obed veľmi tešil lebo mal strašne rád plnené kozliatko . Tak si naložil štedrú porciu mäsa aj plnky a jedol a jedol . Po chvíľke sa ozval : "tá plnka je veľmi dobrá , iba chvíľami trochu horká. Čo si do nej dávala ? " Už bol zvyknutý , že jej jedlá sa občas vymykali priemeru . Priateľka reagovala bleskovo /tušiac , že asi niečo "urýchlila" / -
" noo , možno v tej žihľave bola nejaká bylinka čo som nezbadala alebo hrozienka neboli celkom čerstvé . Ja tú plnku dám hneď preč , daj si iba mäsko so zemiakmi ". Obed prebehol pokojne , všetkým chutilo ,len plnka skončila v miske pre psa . Keď ju neskôr potajme kontrolovala a hľadala horkú "prísadu " tak jej nebolo veľmi do smiechu . V plnke bolo ešte zabudnutých pár kúskov črievka nebohého kozliatka aj s plnkou síce zelenou a zaručene prírodnou , ale nevhodnou pre ludské mlstne jazýčky...
Samozrejme , že manžel ani po 35 rokoch nevie , čo za záhadnú bylinku spôsobilo , že plnku nechcel ani ich psík .Susedovmu prasiatku plnka chutila .....
S plneným kozliatkom mám skúsenosti aj ja. Starká so starkým chovali kozu a tá každý rok mávala jedno - dve kozliatka. Starkí nám vždy na Veľkú noc posielali buď celé, alebo polovičku kozliatka a mama ho pripravovala plnené. Celkom mi to chutilo, až dovtedy kým som sa na jedny veľkonočné prázdniny nevybrala k nim. Prázdniny začínali týždeň pred Veľkou nocou a končili veľkonočným pondelkom. Keď som prišla, kozliatka boli ešte s kozou v maštaľke. Hodiny som sa s nimi hrávala a snažila som sa nemyslieť na to, aký osud ich čaká. Potom som začala starkého presviedčať, aby ich nechal na pokoji, že u nás doma to aj tak nikto neje a že by sa im zišli ďaľšie dve kozičky, tak nech si ich nechajú. Starký na mňa len zamyslene hľadel, sem-tam zahmkal, sem tam krútil hlavou.... Nakoniec ich zarezal počas noci, keď som spala, aby som sa k tomu náhodou nepriplietla. No stačilo, keď som ráno kozliatka nenašla, môj žiaľ nemal konca a na starkého som sa pozerala ako na vraha. Odvtedy som kozľaie ani jahňacie mäso nejedla.
v ten deň mamička pripravila zajaca , po dobrej porciii povedal, že aké výborné kura a pýtal recept, vraj, aby aj mňa naučili variť takú dobrotu, ocko priniesol druhého zajaca a podával mu ho vraj " recept netreba, stačí ti štvornohé kura."
A bozulka - tiez u mna prevláda chut nad smútkom - aj keď pravidelne chodíme do Zázrivej a keď sa zabíja jahniatko - cucák - tiež mi nie je všetko jedno... :( keď vidím to stádo ovečiek, ako všetky do jedného pozerajú za tým jahniatkom - akoby vedeli, kam ho vedú... :(
Ale keď ho už mám v mraziaku - no neupečte to...:))