Čínsku kuchyňu som poznala „ teoreticky“ no a podľa kuchárskej knihy som si niektoré jedlá odskúšala aj prakticky . Polovicu surovín a korenín som nepoznala a tú „pravú chuť“ som si veľakrát iba domýšľala . Vtedy som nevedela , že zázvor sa dá bežne kúpiť aj čerstvý , že ocot ma absolútne inú chuť ako náš , že sójových omáčok je toľko druhov , že ...nevedela som toho veľmi veľa .
Po pár dňoch mi dcéra navrhla , že pôjdeme spolu na obed do reštaurácie . Úžasne som sa potešila : konečne skúsim to Pravé Orechové :-) Večer som nacvičovala jedenie paličkami – budúci zať mi povedal , že kto dokáže jesť paličkami čerstvo opražené arašidy , tak zvládne aj zvyšok . Tak som nacvičovala ....
Kto bol v Ázii tak vie , aký je tam ruch na uliciach .A najmä v Hongkongu . V čase obeda sa vyrojí asi milión ľudí do ulíc /doslova/ a vás vláči dav ...ide sa tam , kam idú všetci . Čakala som dcéru na zastávke autobusu a bála som sa , že ju v tom množstve ľudí ani nezbadám . Ale hoci nie je príliš vysoká , tak jej svetlovlasá hlava vyčnievala nad ten jednoliaty dav ľudí a nedala sa prehliadnuť :-)
V reštaurácii sa ma dcéra pýtala , čo si dám . A čo som ja vedela čo chcem ? Tak som zo žartu povedala „ ta šak risku a šalát , ňe ?“ Bola s nami aj dcérina priateľka- Číňanka. Po krátkej porade mi objednali . Usmievali sa pri tom a ja naivná som si myslela , že od radosti že sme spolu ....:-) Čakala som , že mi prinesú nejaké mäsko so zeleninou a misku ryže k tomu . Doniesli ....ale pomerne veľkú misku akejsi polievky , k tomu paličky a lyžicu . Ale akú ! Poznáte tie porcelánové čínske lyžice ? Je to široké a veľké a má kratučkú rúčku – keby som ju spôsobne po našom mala vopchať do úst celú , tak by som si musela vybrať najprv zuby a tie mám /našťastie/ ešte vlastné ...Ostávalo mi iba pomaličky sŕkať ako všetci okolo mňa . Keď som zamiešala polievku , tak som sa až zľakla . Bolo v nej všetko : dlhé rezance , zelenina , bylinky, kúsky kapusty , kúsky mäsa a......cely rezeň ! Nekomentovala som to , lebo som bola v šoku . Opatrne som sa obzerala ako to robia ostatní : oni tú polievku sŕkali z lyžice , potom paličkami naberali zeleninu alebo dlhánske rezance nahlas vťahovali do úst ... a rezeň? Chytili do paličiek , odhryzli z neho a šup ho ! naspäť ....Tak som to robila aj ja a neviem či som sa viac potila z horúcej polievky alebo z úsilia nenarobiť si hanbu keď mi padalo všetko z paličiek naspäť ...alebo to bolo z toho , že polievočka bola aj ostrejšia ako moja kuracia? Ale nakoniec som to zvládla a dokonca som sa aj najedla . Z tej polievky s “riskou“ sa smejeme dodnes.
Neskôr – po niekoľkých návštevách reštaurácií, to už bolo oveľa ľahšie . Zvládla som aj miniatúrne pražené krevetky so zelenou fazuľkou , dlhánske rezance s mäsom , pirôžky plnené polievkou , pirôžky varené , smažené , pečené , sladké , slané , pikantné ...
Raz ma zobrala dcéra do jej čínskeho klubu , kde v sobotu za pevnú sumu môžete jest koľko vám hrdlo ráči . To teda bolo !!!– pripadalo mi to , ako keby som bola dieťa a zobrali ma do hračkárne !:-) Chcela som vyskúšať všetko – chvalabohu môj žalúdok mal viac rozumu ako moje ústa a začal protestovať . Ale stihla som ochutnať snáď 10 jedál a asi toľko druhov dezertov . Tie majú našťastie úplné maličké , doslova „jednohubky“ a zväčša je to skôr ovocie, orechy a obiloviny v rôznych kombináciách . V taxíku som nemohla obsedieť lebo ma všetko tlačilo :-)
Časom som zistila , že existuje kantonská , šanghajská , pekinská aj sečuánska kuchyňa . Každá je iná , ale jedno majú spoločné – dokážu až neskutočne rôznym spôsobom využiť každú surovinu , každý kúsok mäsa či zeleniny a vytvoriť z toho krásne , chutné a vyvážené jedlo . A po mnohých pobytoch a mnohých obedoch či večeriach mám už aspoň sčasti predstavu o obrovskej rozmanitosti čínskej kuchyne . Ochutnala som veľa vecí a ťažko môžem povedať čo je najnajnaj . Či úžasné úpravy akéhokoľvek mäsa , množstvo rôznej zeleniny , nezvyčajné dezerty , prekvapujúce prílohy ....a ešte prekvapujúcejšie chute a kombinácie .
Reštaurácie sú úplne osobitná kapitola :-)))) Od tých najväčších , kde som neveriac vlastným očiam videla stolovať naraz asi 500 hostí / pri stoloch od 2 do 20 ľudí/ a veruže sme na obsluhu a jedlo nečakali viac ako pár minút ....až po tie pouličné, kde je niekedy iba jeden či dva stolíky a podávajú iba jeden druh jedla . Ja osobne som nikdy nenabrala odvahu v nich niečo ochutnať , ale môj manžel áno a... neochorel . Reštaurácie sa často špecializujú na jednu skupinu jedál – napríklad podávajú iba cestoviny alebo pirôžky čí morské plody .K jedlu dostanete úplne samozrejme veľké poháre so zeleným jazmínovým čajom ktorý vám stále dolievajú .
Základne pravidlo nášho zaťa ako vyberať dobrú čínsku reštauráciu : tam kde je plno Číňanov a málo "Nečíňanov" sa varí dobrá , pravá čínska kuchyňa :-) Čínska reštaurácia plná "Nečíňanov" = vycúvať a hľadať ďalšiu.......
aj masa.Tvoj zat to vystihol ,lebo su aj restauracie kde kvalita nezodpoveda cene ,jedlo je presolene ,zelenina zmrazena ,
olej vo woku prepaleny,...
@vcelka , poznáš Lacinku? (maličká palacinkáreň na predstaničnom námestí so skvelými palacinkami za pár šupov) Inak jediná dobrá čína v BA, čo poznám, je na židovskej Jasmín, spoznáš to podľa toho, že tam sedia číňania. aj ja sa teším na pokračovanie
@vcelka , poznáš Lacinku? (maličká palacinkáreň na predstaničnom námestí so skvelými palacinkami za pár šupov) Inak jediná dobrá čína v BA, čo poznám, je na židovskej Jasmín, spoznáš to podľa toho, že tam sedia číňania a že k jedlu ti prinesú aj paličky (mne to nimi viac chutí :). aj ja sa teším na pokračovanie
A môj syn začal snívať - o krajinách niekde tam dolu - orientálne trhoviská, teplé more, palmy a tak dokola...Všetky jeho predstavy som zmrazovala svojím NIE. A prečo?
Nebudem sa rozpisovať prečo, je tých dôvodov viac. Spôsobila to moja fóbia z letu lietadlom - keď sme leteli poslednýkrát, nebol ten let najlepší, lietadlo vošlo do silných prúdov, a ja som mala pocit, že orieme pole a vyorávame balvany. Keď sme v Prahe zosadli, povedala som si - už nikdy viac. Odvtedy sme cestovali svojím autom. A to je zaujímavé - nikdy som sa dlhej cesty nebála, dokonca sa mi ten presun z domu až do cieľa páčil, milovala som zastavenia, keď sme odpočívali a dokrmovali telo, pili kávu a trochu sme si zdriemli. Babidlka, chcela by som navštíviť krajiny , podobné tej, v ktorej si bola, ale keby som mohla zatvoiť oči a keď ich otvorím - stála by som v cieli. Mám rada túlačky po miestnych trhoch, kde môžeš vidieť všetko možné , prehŕňať sa v množstve tovaru, jednať cenu a priniesť si domov niečo pekné, čo mi urobí radosť. A okrem toho - milujeme aj s manželom tie rôzne chutnačky - ktoré každý národ ponúka. Ale strach je väčší ako ja. A ešte jedna vec mi hatí splniť si moje túžby - je to zdravotný stav môjho manžela, hoci on sa k tomu stavia optimisticky a nepripúšťa žiadne problémy. Darmo, čo sme nestihli v čase našej mladosti, dnes už nedoženieme. Kvôli tomu premýšľam reálne. Môj muž tomu rozumie, a ja viem, že aj keď to nepovie nahlas, dáva mi za pravdu.
V mojich predstavách sa vidím, ako prechádzam "uličkami" Pompejí, sadám si na časom obrúsený kameň pyramídy, dotýkam sa sarkofágu niektorého z faraónov , alebo v teplej noci na brehu mora tancujem po horúcom piesku, a je mi straaaaašne dobre.
Hm............ ešte že máme "po ruke" naše obľúbené Chorvátsko, aj keď nemá teplé pieskové pláže, veď tancovať už nikdy nebudem :))) Ale ako hovoria Záhoráci - ale pjesničky majú pjekné...
Cinania maju jednu vlastnost ze vedia zmenit ich varenie podla krajiny kde sa prave nachadzaju,takze ked slovaci lubia huste omacky a masne , tak im to spravia vsetko olejove a s vela maizeny .Ked v Malajzii lubia stiplave tak vsade daju vela chilli tu u nas jedia celerovu vnat tak ju vsade nahazu.
Ked chcem naozajstnu cinu tak musim ist do "china town" alebo ked som na cestach v azii. To nie je snobstvo ale originalne cinske jedla su ovela lahsie dietnejsie, presne ako ked tvoja dcera pridavala minuly rok tak sa vsetci cudovali a kritizovali ( a asi ju aj poriadne znechutili )co to vari ,tak sa to nerobi len zabudli ze zije v Hong Kongu a ma cinsku svokru ale slovaci vedia vsetko najlepsi hlavne ako varit cinu.
@2010 - davam ti za pravdu - 100%.
Pri Lacinke som bývala, Julica:), často som chodila s malým - teda so synom na syrovo-cibuľovú, orechovo rumovú, tvarohovú...mňam! A keď sme mávali rodinné stretká na chate, objednala som si tam 100 ks palaciniek, a bolo:), naplnila som ich doma, a bolo vymaľované:)
čínsku kuchyňu mám veľmi rada, a snažím sa ju robiť s čo najviac originálnymi surovinami, ale stále mi tam chýba tá "pravá chuť" :)), veľmi by som chcela ísť niekam do Ázie - kde by som sa na ulici napchávala všetkým možným:)))
@julica Jasmín na Židovskej poznám, nemajú zlú kuchyňu, ale ten smrad čo sa šíri až na ulicu je nepríjemný. Bývam v tých končinách a často chodím cez Židovskú peši do mesta, ale vždy mi ten smrad prekáža.
Lebo si to napísala veľmi pekne a ja som sa pri čítaní usmievala, čo sa mi už dávno nestalo. Veľmi sa teším na pokračovanie.