Ako šla babka...

babidka - fotkababidka, 21. augusta 2015
Bývame v dedine asi 10 km od okresného mesta . Medzi nami a poľskou hranicou sú ešte štyri dediny. Dve sú úplne "na konci sveta " a štátna cesta v nich končí ...pod lesom :-) Ďalšie dve na tom nie sú oveľa lepšie, pretože sú "iba" priechodné... Autobus chodieva poskromne. Do jednej z nich dokonca iba jeden ráno a jeden poobede .Takže tých pár ľudí čo tam býva, to nemá práve ľahké . Ani s návštevou lekára ani s nákupmi . Jediné čo im možno závidieť je krásna príroda a čistučké životné prostredie :-)
Chodievam s našimi psinami každý deň na prechádzky nielen v našom okolí , ale aj do tých susediacich dedín . Psi sú dobre vycvičení , poslušní , zver nenaháňajú ,bežia predo mnou vždy na dohľad , škodu nerobia a iných psov rešpektujú.Takže si môžem dovoliť púšťať ich na voľno aby sa vybláznili a unavili .Nášmu vlčiakovi , ktorý je celý čierny , dávam vždy výrazný červený postroj aby bol dobre viditeľný . Aj náhubok - to kvôli imidžu , aby sa jeho výrazného a impozantného zjavu ľudia nebáli :-) Je to moje "garde " , s ním sa do lesa naozaj nemusím báť chodiť.
Tak sme raz šli lesom , potom lúkami medzi dedinami a odrazu sa náš milý vlčiak rozbehol hore kopcom a o minútu mi hlásil "úlovok" :- ) A zároveň som počula volať ženský hlas " Heš,ideš preč ty čert! To sú moje tašky! Kde máš gazdinú? Paníííí, volajte ho !:-)" Už som vedela , že je to niekto miestny , kto pozná nielen mňa ale aj môjho psa. No a nebojí sa ho ...Pridala som do kroku a keď som vybehla hore kopcom , našla som tam stáť takú starú babulienku . Ovešanú taškami a s moderne zavesenou "crossbody" kabelkou . Pes sa mi potešil , ale stále túžobne oňuchával babkine tašky .To sa jej nepáčilo- hoci moje psisko malo náhubok :-) Predpokladám , že tam mala nejaké klobásky alebo mäso.Tak sme sa dali do reči .
Babka bývala v poslednej dedine - v predposlednom dome . Nikdy nemala telefón a samozrejme nikdy nemala počítač, internet , nekupovala časopisy .Počúvala však rádio a až nedávno jej vnuk doniesol farebný televízor ..na ktorom mala iba dva programy .Jej to stačilo . Na moju otázku čo robí taká ovešaná nákupnými taškami uprostred pasienkov sa na mňa začudovane pozrela . Vraj bola na nákupe .Teraz som sa zasa čudovala ja .Bola dosť stará a mala v tých taškách naložené dosť . Tak mi začala vysvetľovať . Mala jej prísť návšteva a keďže im chcela napiecť kysnuté koláče a urobiť knedľu k mäsu - potrebovala droždie . V jej obci už obchod nefungoval a tak sa vybrala do okresného mesta . Jediným ranným autobusom .Lenže naspäť by sa domov dostala až o tretej - iný autobus k nim cez deň nechodieva . Sama auto nemala , príbuzní bývajú v iných dedinách . Riešila to ako za starých /skôr jej mladých/ čias . Urobila si nákup , autobusom sa dostala do vedľajšej dediny kde ide autobus aj pred obedom a odtiaľ asi 3 km peši cez pastviny .Poviem vám , že tá cesta už nie je pre starších - ide sa dosť dlho strmým kopcom a len kratší úsek dolu kopcom , potom lesom a tak sa dostanete skratkou do stredu dediny . A odtiaľ ešte musela rezko kráčať hore dedinou k svojmu domčeku .
Vtedy som ju spoznala :-) Neďaleko jej domu odstavujem svoje auto keď idem do ich lesa .Volala som ju duchu "Babka s kozou " lebo babka mala taky malý dedinský domček s verandou a vedľa ešte niečo ako letnú kuchyňu - v ktorej teraz bývala jej koza :-) Kozu som totiž stále vídavala v okne-občas aj s prednými nohami na okenici :-)Ako keby vyzerala návštevu :-) .Keď som šla okolo , tak som vždy najprv zakývala koze a až potom pozdravila babku :-) Občas sme prehodili pár zdvorilostných fráz , ale nikdy sme sa do dlhšieho rozhovoru nepustili . Až teraz . Ponúkla som sa , že babku odveziem svojím autom aj s nákupom až do domu. Ale auto som mala vzdialené asi 1km na hlavnej ceste a babka vyhlásila , že ona bude skôr doma s nákupom ako ja prídem na aute :-) Tak som jej s tým nákupom pomohla aspoň po les . Až prvý krát sa odo mňa dozvedela , že existuje sušené droždie a môže si ho nakúpiť do zásoby :-) Pod lesom sme sa rozlúčili , babka pokračovala domov sama.
Na druhý deň som ju navštívila . So zásobou sušeného droždia , pravého vanilkového extraktu , papierom na pečenie , papierovými kuchynskými utierkami a bezkofeinovou kávou :-) Nič z toho nekupovala, lebo to nepoznala .
Všetkému sa potešila. Niekedy stačí tak málo...
@zareaguj


Diskusia k článku

frezia68
Milá @babidka :Tvoje príbehy mám rada,dobre sa čítajú a voňajú človečinou.Myslím,že patríš medzi tých ľudí ,ktorí vyznávajú aj moje krédo:"Každý deň aspoň jeden dobrý skutok". Nech sa Ti darí podobne tešiť kde-koho,mňa si aj teraz potešila :-))) a vieš,že dobro sa vracia?Tak nech sa Ti všetko vráti na zdraví,lebo to je najvzácnejšie.....a potom už zvládneme každú situáciu,no ta ňe?
zolik
tak si to krasne napisala @Babidka ! pre jedneho samozrejmost a pre druheho velka radost.
pred par tyzdnami som citala clanok o Vlkolinci. zrusili im postu, lebo dedina je zanikova. prislo mi to tiez velmi smutne, ze stari a nemobilni ludia (lebo spoje tiez kvoli nerentabilnosti zrusili) si ani dochodok nemaju kde vyzdvihnut. a ani nakupit si v dedine nemozu, lebo miestna Jednota zrusila prevadzku z toho isteho dovodu. pre mna nepochopitelne. na jednej strane sa vyhadzuju statne peniaze vo velkom "oknom" na strane druhej sa par € setri prave tam kde je zakladne zabezpecie obyvatelstva velmi potrebne.
zijem vo svajciarsku. a kto tu raz bol tak vie, ze prevazna cast obyvatelstva nezije v mestach, ale na vidieku. aj tej najzapadlejsej usadlosti je umozneny komfortny pristup k infrastrukture. aj ked je stratovy. ale musi byt.
je mi smutno, ze u nas sa to tak nevnima.
@babidka tento Tvoj prispevok je pre mna na hlbsie zamyslenie.
:-) dufam, ze od Tvojej poslednej navstevy u spominanej starsej pani, uz nebudes ako prvu zdravit jej kozu :-)
prajem ti pekny weekend a dakujem za Tvoj prispevok.
babidka
@zolik , mas pravdu .Peniaze idu na vselico , ale na ludi v takych oblastiach sa zabuda.Ako keby neboli doleziti, ako keby nepatrili nikomu .Autobusy rusia lebo v nich vraj cestuje malo ludi .A mladi sa stahuju do mesta lebo nemaju ako chodit do prace ....lebo zrusili autobusy .Je to taky zacarovany kruh .
sovka62
Ach, @babidka , máš ty zlaté srdiečko! Tvoj príspevok ma potešil i zarmútil. Potešil, lebo verím v ľudskosť a zarmútil, lebo ľudskosti sa nedostáva tým, ktorí majú moc rozhodovať. Peniaze sú alfou a omegou dnešnej spoločnosti, na človeku nezáleží, každý sa má postarať o seba. A to aj tí, ktorí celý život pracovali, vychovali deti a na staré kolená sú odkázaní sami na seba. Deti vo svete, lebo život je ťažký a doma roboty niet a štát, ktorý má povinnosť postarať sa o bezmocných, má iné priority. Ešte, že existujú ľudia ako ty, keď si nepomôžeme navzájom, nikto nám nepomôže.
babidka
Myslim , ze babka to az tak tragicky nebrala :-) Ked sme sa potom rozpravali , tak spominala ako bezne chodievali "za mlada" pesi vsade .Samozrejme aj do mesta a nielen do okolitych dedin .A to zasa nebolo az tak davno :-)Na to si pamatam aj ja a na to spominaju aj moje kamaratky ktore pochadzaju z okolitych dedin . Ludia v tych koncinach su zvyknuti na to , ze sa musia o seba sami postarat . Kaslala na nich prva republika, slovensky stat aj socializmus a to sa nezmenilo ani teraz .
babav
@babidka , ty si vzacny clovek . Krasne si tu prihodu opisala a tu obdivuhodnu (v dnesnej modernej dobe priam rozpravkovu )babicku
iste navstivis castejsie. Vdaka za pekny zazitok pri citani :-).
tonicka53
@babidka milá, škoda že pod zážitky sa nedávajú hviezdičky, ja by som ti dala hneď z fleku plný počet, tak krásne si to napísala ...
jerica
@bab idka , príbeh si krásne opísala, radosť čítať. Babka a jej spomienky na život, by bol dobrý námet pre etnológa. Mladí zutekajú, obce pomaly ale iste vymierajú.
babidka
Dakujem vam vsetkym . Verte mi , nechcela som sa chvalit tym ze som babke pomohla odniest tasky asi 200 metrov :-)Skor som chcela vyzdvihnut babkinu huzevnatost ,odhodlanost a nebojacnost zdolat taku nelahku cestu kvoli tomu , aby urobila radost dobrym jedlom svojim blizkym .Robila to z lasky a myslim , ze to nepovazovala za nijaku obetu.Jednoducho taky tazky zivot zila vzdy a nebola zvyknuta fnukat a vyhovarat sa na okolnosti . Jednoducho to co potrebovala - urobila :-)
mariamka
fakt niekedy nevnimame cloveka, az kym onho "nezakopneme",, resp. nas pes
kuchticka
@babidka -placem ako
citam
Napisala si to skvelo, ale tento tvoj pribeh by mal byt prikladom kademu. kto moze pomoct potrebuju. Je ich vsade dost, len len nie je dostatocne mnozstvo ochotnnych pomoct bliznemu svojmu.

sade dost



kuchticka
@babidka -placem ako
citam
Napisala si to skvelo, ale tento tvoj pribeh by mal byt prikladom kademu. kto moze pomoct potrebuju. Je ich vsade dost, len len nie je dostatocne mnozstvo ochotnnych pomoct bliznemu svojmu.

sade dost



alexdidi
Krásne a pútavo si nám podala svoj zážitok...tiež mám príbuzných v dedinke "na konci sveta" a teda viem, že tam život nie je ľahký.
medulienka122
@babidka , aj ja rada čítam tvoje príbehy, vieš veľmi pútavo opísať každý príbeh. Si dobrý človek, ako viem, rada pomáhaš starším ľuďom :)
babidka
Dakujem @medulienka :-) Ved nas takto ucili doma , v kostole aj v skole .Nie su to vsak ziadne hrdinske ciny :-) Aj mne vela ludi pomohlo a pomoze ...Myslim , ze je pravdivy nazor "ake signály vysielas, take sa ti vracaju".
pacik
Pekný príbeh o pekných ľuďoch :-)
atina47
Babidka, dobre se to cte, dovedes situaci opravdu vykreslit, mam pocit, ze jsem u toho byla, ale to vis ze ne, vzdyt mam do Prahy co by kamenem dohodil.
astheart
Jste moc hodný člověk. Tady u nás, kde bydlím, už nikoho, kdo by pomohl, nenajdu... A občas to člověk opravdu potřebuje. Bydlím sama, a tak je pro mě složité i přesunout nějakou těžkou věc, občas bych potřebovala ruku, ve které je síla, ale nikdo tady není ochoten nikomu s ničím pomoci. Já jsem pomáhala, kdykoliv mě někdo požádal, ale sama jsem pomoc nikdy nenašla, jen výmluvy... Takže, jsem tu pomoc taky zastavila. Je to smutné.
elixir
Pekný zážitok @babidka. :) Niektoré tie babičky sú také šikovné a s kondičkou, za ktorú sa ozaj nemusia hanbiť.
A pri zmienke o koze mi až tak srdce poskočilo! :) Kozy sú skvelé tvory, veľmi vnímavé a zábavné... Vo vedľajšom areáli pri našej firme sa donedávna pásli dve, mala som na ne výhľad z okna a tešila sa z nich... Vždy keď sa mi začali prehrievať oči a mozgové závity :), odlepila som ich od monitora a hneď mala čo veselé pozorovať... Tiež rady vyskakovali na vonkajšiu rímsu okna. :) Jedna bola biela a druhá strakatá. Ale sa na začiatku leta presťahovali kdesi inde, hádam, kde im bude ľepčejšie, než v centre berlínskej štvrte... :)
an3da
Krásny životný príbeh...Rád by som sa presťahovala do tej prekrásnej prírody...
kukulienka71
veľmi pútavo a ľudsky napísané. verím, že nielen nás, ktorí sme to čítali, ale aj vás dve - aktérky príbehu - to obohatilo. Vďaka za to, že si sa podelila, @babidka.
babidka
V takych chvilach si clovek uvedomi , ze mnohe veci na ktore sme si zvykli a bez ktorych sa "neda zit" vlastne ...nemusime mat :-)
katka78
Pravda @babidka ! Raz som kdesi čítala/počula vetu, ktorú dnes aj sama rada používam: "Čo potrebujem, to mám a čo nemám - nepotrebujem." :-)
levand
Hlavné je ak by šla, aby aj došla, lebo dnes všetká doprava mešká.
hubata
Krásny príbeh, plný ľudskosti, pokoja a mieru. Mne sa však nepáčilo konštatovanie že "socializmus zabudol na dediny". Dovolím si oponovať, pretože pokiaľ nenastúpila "demokracia" dediny aj osady spojenie so svetom mali - inak by "demokracia" nemala čo zrušiť, však.....
Ale poďme len čím ďalej od politiky!



 



TOPlist