Ako mi dedkovia pomohli...

babidka - fotkababidka, 25. augusta 2015
Bola nedeľa a pokročilá jar . Vybrala som sa do do susednej dediny s naším veľkým psiskom do lesa .U nás bolo už teplo, dalo sa už aj čo-to robiť na záhrade . Susedná dedinka- skôr dedinôčka- je vyššie ako my a tam bol ešte miestami na ceste ľad a na dvoroch aj poliach aj zvyšky snehu.
Pri poslednom dome v dedine som odstavila auto , zakývala na pozdrav domácim a šla som na prechádzku do lesa .
Asi o dve hodiny som sa vrátila , naložila psa do auta a pomaličky otáčala auto.Cesta je tam úzka , po okrajoch bol ešte neroztopený odhrnutý sneh a na ceste ľad.Auto zapadlo zadným kolesom do priekopy , na ľade sa šmýkalo a ani moje 30 -ročné vodičské skúsenosti mi nepomohli . Bolo mi jasné, že bez ďalšej pomoci to nepôjde. Iba zavolať manželovi aby ma prišiel vytiahnuť .
No..môj mobil ostal doma . Tak som šla do domu pri ktorom som stála po pomoc . V dome bývali postarší manželia . Hmm, skôr starý dedko s babkou :-) Deduškovi som musela 3x vysvetľovať čo sa mi stalo , lebo bol nahluchlý .Ale nakoniec pochopil a doniesol mi svoj mobil .Nebola to žiadna moderná vychytávka , mobil mal určite za sebou roky aktívnej "služby" a ...deduško ho nevedel ovládať.Teda vedel - keď ho zapol a stlačil jednotku , tak sa dovolal synovi :-) To bolo všetko . Ja som si samozrejme do lesa okuliare na čítanie nebrala a tak som /skôr intuitívne ako cielene / postláčala čo som vedela a z hlavy ako-tak vydolovala manželovo číslo. Veď kto by si už v dnešnej dobe pamätal čísla :-) Manžel nezdvíhal ani po piatom zavolaní a tak som to vzdala . Ako som predpokladala - bol na záhrade a telefón ostal v kuchyni ...
Neostávalo mi nič iné iba hľadať pomoc .Dedinka je malá, väčšina obyvateľov je v dôchodkovom veku .A bola nedeľa dopoludnia , teda kto vládal chodiť tak by mal byt v kostole . Ako som míňala zväčša opustené domy , tak som ani neverila že nejakú pomoc nájdem .Asi v polovici dediny som stretla dvoch mužov ktorí šli z kostola . Nuž...neboli najmladší. Jeden sa opieral o paličku a druhý mal na očiach veľmi silné okuliare a tiež už nevyzeral najmladšie . Dedkovia .Vek skôr "stredne seniorský" ako "čerstvo dôchodcovský" :-) Keď si vypočuli čo sa mi stalo , šli sa "iba pozrieť a možno poradiť" . Nijaký pojazdný traktor ani väčšie auto v dedine nebolo .Moje nádeje hlboko klesali s každým metrom . Už som sa videla ako po ich obhliadke idem domov peši aj so psom skratkou cez strmý les :-)
Ale deduškovia sa činili . Jeden si zobral moju lopatku na sneh a začal sekať ľad pod autom , druhý nosil kamene z potoka a podkladal pod kolesa .Do toho im zúrivo štekal a skákal v aute môj zdatný 50kg vlčiak. No, hotové divadlo . Dedkovia boli oblečení slušne , veď šli z kostola .Ale nič na to nedbali , robili čo sa dalo .Ja som skúšala podľa ich navigácie vyjsť. Nedalo sa . Tak sme nosili ďalšie kamene a štrk z potoka , kopali a sekali . To už pomáhal aj tretí dedko . Babka všetkým uvarila aspoň čaj s medom .Asi po hodine to už vyzeralo lepšie ale ...nevyšla som .Aj pes to už vzdal a stíchol.
Jeden z nich odišiel domov a prišiel aj so svojou Škodovkou .Tá mala už svoje dobré roky dávnejšie za sebou .Neverila som , ze ma vytiahne . Ale vraj už ťahal viacero aut a určite vytiahne aj moje . On v svojom aute vpredu , ja v svojom aute v závese a deduško s paličkou nás navigoval .Vyšlo to na prvýkrát . Bola som štastnááá a všetci prítomní so mnou :-) Úsmev sa mi stratil keď som videla , že sme všetci špinaví a oprskaní od blata a špinavého snehu .Ja som mala oblečenie vhodné do lesa ale deduškovia boli v kostolných oblekoch , bielych košeliach s kravatou a teraz vyzerali ako bezdomovci .Tak sme sa vystískali , všetci sme si navzájom gratulovali .Na moju otázku co im dlhujem , mi jeden odpovedal :"miluj svojho blížneho ako seba samého" ...a bolo vybavené:-)
Na druhý deň som sa vrátila aj s pomocou a upravili sme rozkopaný okraj cesty aj cestu . Deduškom som doniesla aspoň pár plechoviek piva a ich babkám čokoládu. Dodnes som im veľmi vďačná. Vždy keď idem okolo a vidím ich , tak ich pozdravím a zastavím sa na kus reči . Veľmi ma teší pomyslenie ze napriek všeobecnej mienke - nie všetci ľudia sú sebeckí a chamtiví .
Nezabúdajte na staré pravdy "V núdzi poznáš človeka " alebo " Dobré skutky sa ti vrátia" ....:-)
@zareaguj


Diskusia k článku

pacik
Veľká pravda v poslednej vete, mali by sme sa tým všetci riadiť. Veľmi milý príbeh, aj keď za danej situácie to bolo určite na zúfanie :-)
babidka
Vtedy mi do placu sice nebolo ale predstava ako idem pesi s psom cez les , luky a cez dalsi les rozmocenym snehom niekolko kilometrov nebola prave lakava .Moji pomocnici naozaj nevahali ani chvilku , nevyhovarali sa na starobu , chorobu ,na nedelu, na sviatocne oblecenie .Ziadna dilema. Videli , ze potrebujem pomoc a tak sli . Tak ako by som bez vahania sla aj ja alebo mnohi z nas :-)
frezia68
Zlatí a ochotní starkí......a kostolné obleky vyčistili babky?Snáď neostali fľaky,lebo iste mali len ten jeden kostolný :-).Milá spomienka na dobro ľudí :-).
babidka
Vraj to nebolo az take zle ...ale babky urcite neboli nadsene :-)Na obleku mali obaja este oblecenu vetrovku a ta "dostala" najviac .No a nohavice sa dali vyprat lebo neboli od oleja ale iba od vody a blata .Ta ocista vsak urcite nebola jednoducha . Preto som velmi vdacna aj ich manzelkam :-)
medulienka122
@babidka , máš šťastie, že žiješ v takom kraji, kde ešte človek človeku nie je vlkom... poď bližšie k metropolu východu - KE a okolie - hm... hneď by si trochu pozmenila príslovia a porekadlá a názor, že aká si ty k druhým, takí sú oni k tebe - u nás to akosi neplatí, bohužiaľ... (asi mám len smolu na susedov) . Ale príhoda zase pútavo napísaná , palec hore :-)
smejkad
Trošku ti budem oponovať, @medulienka
Tieto prázdniny sme boli v Košiciach, vlakom a po meste pešo a MHD. Nebola som tam už dve desaťročia a je to dosť rozkopane, takže keď sme došli tam, kde by mala byť socha maratónca, bola som v koncoch. Napriek tomu sme krásne došli až do botanickej a odtiaľ na zastávku MHD do zoo - vďaka domácim, ktorí boli veľmi ochotní, za čo im veľmi pekne ďakujem. Krásnyppríklad aj pre moju dievku :-)
smejkad
Ospravedlňujem sa za preklep, namiesto medzery p :-)
babidka
@medulienka , je mi luto ze mas take zle skusenosti . Ale asi je to aj uhol pohladu - ved dobri aj zli ludia su vsade .V Kosicich aj v Parihuzovciach .
dolcevita
To si viem živo predstaviť... Som rada, že sa nájdu ľudia ktorí ochotne pomôžu. Všetky Vaše príbehy zo života majú vždy nejakú pointu... To by chcelo knihu... Prajem pekný deň Ika
zvoncek
dlhšie som tu nebola, nový počítač a nový Windows- tak sa znovu učím
ho používať a hneď takéto pohľadenie na duši- ešte dobrý človek žije-
ale platí to aj v prípade tých nie seniorov?
Ja môžem povedať, že ano, po dhlšom čase som cestovala a našli sa mladí fešáci, ktorí my ochotne pomohli s kufrom nielen na hlavnej stanici, ale aj nástupe do trolejbusu resp. električky.
janger
@babidka , taky krasny, ludsky pribeh...uplne som to prezivala, tak si to pekne opisala :-)...



 



TOPlist