Ahoj Varecháči!
Tak, vyhratú Gurmán jazdu mám už za sebou a bolo to skvelé! A tak, ako som sľúbila, podelím sa s vami so zážitkami. Fotila som ako drak, aby som aspoň vašim očiam ulahodila (resp. páni šéfkuchári).Tak neoficiálne môj deň začal o pol piatej, predsa len z Brna do Bratislavy cez víkend to nie je úplná sranda, ale keď sa chce, tak sa dá! A za zážitkami sa mi chce vždy ;)
Oficiálne náš výlet začal v Bratislave, a to panáčikom domácej orechovice, a teda výbornej musím povedať ... no nedaj si :D Takže dezinfekcia hotová a mohlo sa vyraziť.
Našou prvou zastávkou bol kaštieľ Mojmírovce. Kaštieľ pochádza z 18. storočia a prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Dnes je to miesto vyslovene určené na relax, wellness, a to sa samozrejme snúbi s výborným jedlom. My sme prišli trošku predčasne, tak sme si mohli v rámci vyplnenia času prezrieť kaštieľ, a to dokonca aj s výkladom! Boli sme mrknúť niektoré apartmány (aj prezidentský), ikonový sál alebo chodbu tolerancie (tá mňa teda uchvátila najviac – obrazy rôznych velikánov a mysliteľov pokope).
Ale dobre, už vás nebudem napínať, ideme na prvé menúčko... To sme otvorili prípitkom – šumivým vínom z vinárstva Tajná – výborné musím povedať. A hneď nasledoval prvý chod: „Rolka z jemne zaúdeného králičieho chrbta s hľuzovkou a dubákmi“. Podávanie jedinečné, chuťovo perfektné, vyvážené, aj keď sa musím priznať, že sme niektoré suroviny kolektívne neuhádli a až šéfkuchár nám prezradil fialovú mrkvu alebo batátový čips napríklad ☺.
Druhý chod sme spojili s vínkom a bol to „Jelení chrbát s figovým džemom a pistáciami na ríbezľovej redukcii a pyré zo slnečnice hľuznatej“. No, to že slnečnica hľuznatá je topinambur mi prezradila až chuť, trapas čo? Inak aj podľa fotky môžete vidieť, mäso dokonale upravené, neprekorenené, chuť vynikla perfektne. K tomu pyré a ríbezľová redukcia? Ľahké a svieže! Za mňa 11 hviezdičiek z 10-tich.
A ako sme boli všetci ohromení (a to bolo len prvé menu, bože), tak sme dostali ako čerešničku na torte návštevu pána šéfkuchára, ktorý nielenže bol hrozne milý, ale vzal nás aj na prehliadku 300-ročnej vínnej pivnice... no fakt perfektné otvorenie tohto kulinárskeho dňa!
Naša ďalšia cesta viedla do Tajnej, malej dedinky pri Nitre. Dedinka síce malá, ale aký poklad ukrýva! Presnejšie je tu ukryté Vinárstvo „Tajná“. Tu sme mali ochutnávku vínka, či už fľašovaného alebo rovno zo sudov (a to bola pecka ☺), a samozrejme spojenú s prehliadkou vinárstva.
Okrem naozaj peknej diskusie o víne, jeho výrobe a úskaliach, s ktorými sa vinári stretnú, sme boli aj pohostení, a to domácimi nivovými pagáčmi. No, nedali sme si moc povedať - že deň ešte len začal a jedla je pred nami ešte dosť - a samozrejme, že padli. (Hyperkatívne som si vypýtala recept a možno príde mailom. Ako hovoria kolegovia „líná huba, hotové neštěstí“ a týmto ja netrpím, očividne).
Inak som si tam našla štvornohú kamošku a tá sa ma nechcela vzdať. Tak vám pridávam foto „cica, ktorá ma skoro nepustila za vínkom“, aby ste mi verili, že som tam fakt bola :D
Z Tajnej sme sa posunuli do Nitry, do hotela MIKADO a tamojšej reštaurácie ROUGE. Malá chybička sa vmiesila a zistili sme, že nás očakávali o deň neskôr... Tak sme boli v rámci dlhšieho čakania pohostení predkrmom „Lososovou nátierkou s celozrnným pečivom vlastnej výroby“. Za to pečivo by som, ako sa hovorí „vraždila“. Fantastické, nátierka jemná, dobre ochutená, nebolo čo vytknúť.
Potom sme bohužiaľ trochu dlho čakali na prvý chod. Ale okrem nás sa reštaurácia starala o ďalších 70 ľudí z konferencie, ktorí samozrejme prišli takmer zároveň s nami... No nemali to v kuchyni ľahké, ale my sme boli trpezlivá partia ☺. A dočkali sme sa chodu č. 1: „Kačacie drobky s krúpami, koreňovou zeleninou, jablkom a chrenom“. Vzhľadom nato, že tento chod vznikal v trochu stresových podmienkach, nespĺňal úplne popis v menúčku. Z môjho pohľadu to bola skôr kačacia rolka na krúpach s koreňovou zeleninou. Okolo mňa droby nešli, ale spolugurmánka hlásila, že našla. Tak sme sa celkom bavili, že čo to vlastne máme. Kreativitou, ani chuťou sa to ale na mojmírovskú kuchyňu nedotiahlo. Ale je pravdou, že mali v kuchyni celkom záťažový podvečer, tak to zvalíme na zlé načasovanie...
Potom však prišiel dezert, a ten to vylepšil na celej čiare. Prosím pozor, servíruje sa „Gaštanovo-tvarohový rez s červeným pomarančom a mrvenička ochutená tonka fazuľkou“. Ja som nedôverčivá ku gaštanom v inej forme ako pečenej, ani neviem prečo. Ale po sobote, mením názor! Bolo to výborné, želé povrch bol svieži, citrusový, výborne doplnil tvarohový korpus. Človeka hrozne baví, keď sa chute takto snúbia, nie?
No, a s plnými bruškami: hurá, smer posledná zastávka – Villa Rosa v Dunajskej Strede. Podľa stránok na internete sa tamojšia kuchyňa sústredí na suroviny zo Žitného ostrova a podľa toho je zostavené menúčko – bežné i to degustačné. Tu sme teda mali opäť ochutnať dva chody, ale chyba lávky, dostali sme nečakaný bonus navyše, a to pravé „Halászlé“. Tak toto som mala strach! :D Ja zjem všetko, ale rybacie vývary a polievky: no, nie som z kraja, kde by to bývalo bežne na stole, a teda je tam u mňa určitá zakorenená nedôvera. Ale prešla ma s prvou lyžicou ;)
Mama sa mi do Skypu tak strašne smiala, keď som jej nedeľu vysvetľovala, ako už 12 hodín milujem halászlé. Výborné, nachutené perfektne, zľahka pikantné. Podávané s domácou bagetkou a paprikovou pastou – ktorou sme teda nikto nešetrili, palivá parta v skutku ;) Ako môžete vidieť, servírovaný bol kúsok rybky v tanieri a polievka zvlášť v mise, čiže si každý nabral koľko mal chuť, no, alebo strach...
Po polievke prišiel hlavný chod „Pečený zubáč s marinovanými zeleninami“. Zubáč skvelý, ale teda už na konci dňa mi ten filet prišiel priam ozrutný. Čo ma strašne zaujalo bolo podávanie na čiernom lávovom kameni. Nielenže to vyzeralo efektne, ale aj tie potvory rybie kostičky na tom ukážkovo „svietili“, čo celkom uľahčilo situáciu.
A posledný chod dňa? „Smotanový mousse s cvikľovo-jarabinovým lekvárom a kokosovou penou“. A síce sme už statočne odfukovali, dezertný žalúdok sa vždy nájde, všakže? A niečo tak dobré by som do kuchyne nezjedené nikdy nevrátila. Samotný mousse bol tuhší než som doteraz jedla, ale to vôbec nevadilo. Príjemne ma prekvapila silná kakaová chuť a nepresladenosť. Práve naopak, skôr to bola taká kakaovo-kyselkavo-sladkavá kombinácia. Taká dobrá, že som poslala poklonu do kuchyne ☺. A touto dokonalou čokoládovou čerešničkou sme zavŕšili naše sobotné hodovanie.
Na záver musím povedať, že som príjemne prekvapená, aká sa u nás robí výborná gastronómia, predsa len tým, že bývam v Brne (eventuálne kde-kade po cestách), tak s tou kulinárskou scénou na Slovensku tak často do kontaktu neprídem a teší ma, že držíme krok s dobou. Rozhodne by sme sa nezahanbili oproti svetovým kuchyniam.
A ešte úplne záverom by som chcela poďakovať redakcii Varechy za sprostredkovanie tohto super zážitku! Naozaj perfektný deň, so super ľuďmi, dobrým jedlom, vínkom. Presne takto si ja predstavujem skvelý relax ;)
milujem Stanci..
s takýmito ľuďmi sa ľahko životom tančí...:-)
@Radost , sedím v kancelárií, prečítam si tvoj komentár a celá sa usmievam, ani mi zrazu nevadí že tu trčím aj v nedeľu ;)
@Afataga to čierne si nespomínam čo bolo, ale ak na to prídem napíšem :) Diky za tip na taniere, mrknem v makre keď tam pojdem uloviť maso :D
@Jerica som rada že som ťa článkom potešila ;)
@Frezia68 - tá predrahá hľuzovka chutí,,,no ako hľuzovka :D Ale teda je milión vecí ktoré mi chutia viac a stavím sa, že aj ty by si si to povedala :)
@Radox1 - Ďakujem, som rada že to bolo príjemne čítanie.
@Torticka - ďakujem za blahoželanie, a bohužiaľ nie, mačka nie je moja, je to Tajná mačka :) teda z vinársta v Tajnej (popravde, hneď by som si ju ukradla keby som mohla :D )
Mas moje sympatie, aj ja by som ju šmajzla (ukradla).
@Kukulienka71 tiež veľmi pekne ďakujem ;) som rada že sa ti tento môj "výtvor" dobre čítal. A za ranné vstávanie to samozrejme stálo, ja som celkovo ranné vtáča takže o to ľahšie. A blog? fuuu popravde ma to už napadlo, ale treba mať celkomdosť času si myslím, a to je pre mňa nedostatkový tovar, ale možno časom, nikdy nehovor nikdy že? :D
Ja som tento Tvoj prispevok nasla zial az teraz. Pekne, spontanne napisane. Tiez som mala pocit ako by si ma Tvojim dnom osobne sprevadzala. Paci sa mi Tvoj zivy, osobity prejav. A aj ta trocha kritiky bola na mieste, to dodava na doveryhodnosti a vyzdvihuje pochvalu tym ktori si ju zasluzia.