Šikovný Slovák v anglickej kuchyni

Pripravoval pochúťky pre lordov z britského parlamentu a pridával dokonca aj hrachové klíčky na vrch jednohubiek pre Willa Smitha... Okrem toho si chce otvoriť vlastnú reštauráciu a treba podčiarknuť, že je aj aktívnym používateľom našej stránky a na Vareche sa sem-tam objaví s trefným postrehom a vhodnou poznámkou. Norbert Slávik.

Foto: Norbert Slávik

Naša posila na Ostrovoch - Norbert Slávik

Sympatický Norbert zmaturoval ako manažér v poľnohospodárstve a keď sa vybral do Veľkej Británie, o kuchárčení ani nesníval. „Najprv som zachraňoval počítačové dáta, ale po mesiaci ma bez vysvetlenia vyhodili,“ spomína.

„Musel som teda prijať akýkoľvek džob, aby som prežil. A tak som sa stal umývačom riadu.“ V prvej reštaurácii Norbert vydržal mesiac, v druhej už dokonca tri. Po troch mesiacoch však reštaurácia zbankrotovala...

Práca od podlahy

Norbert začínal prakticky odznova. „Veľkú výhodu som však mal v tom,“ spomína, „že som obstojne ovládal jazyk a tak mi dávali aj zložitejšie úlohy.“ Popritom však šesťkrát do týždňa umýval pripálené plechy, panvice, podlahu v kuchyni, jedálni a na toaletách. A k tomu ešte na pracovisko cestoval hodinu tam a hodinu po šichte späť. „Zocelilo ma to,“ uvažuje Norbert a dodáva, že na ťažkú životnú situáciu sa napokon aj tak vždy spomína v dobrom.

Pritom stále čakal na klasickú kuchársku ponuku, pretože s varením mal skúsenosti odmalička. „Už ako šesťročný som si vedel pripraviť ovsenú kašu a uvariť čaj či vajíčko,“ smeje sa. Ako chlapec vraj pod dohľadom mamy začal chápať základné kuchárske princípy a keď sa ako dospelý objavil v cudzine, mal ako kuchár celkom slušný repertoár.

Kuchár je ako nájomný zabijak

Foto: Norbert Slávik

Jedlo musí nielen chutiť, ale aj dobre vyzerať.

S odporučením bývalého kolegu sa Nobert po peripetiách s prácou dostal do agentúry, ktorá zamestnáva kuchárov a čašníkov na celom území Londýna a tak zostal vo fachu. V komerčnej kuchyni však fungujú celkom iné zákonitosti a tak sa Norbert v podstate začal učiť všetko odznova.

„Za všetko, čo dnes viem, vďačím agentúre,“ dodáva. „V Británii to funguje tak, že si ťa objednajú na deň, dva, ale aj týždeň či celý mesiac. Zo začiatku ťa vždy berú s rezervou, lebo nevedia, s akými skúsenosťami prichádzaš. Takto som sa naučil byť flexibilný a vedel som sa prispôsobiť novému kolektívu i takmer vojenskej disciplíne, ktorá v práci vždy vládla.“

Norbert skrátka neriešil, či má po dlhej predchádzajúcej noci očistiť 120 kilogramov zemiakov, alebo nakrájať 12 vriec póru na juliennes, čo sú paličky vo veľkosti zápaliek. „Alebo umyť a povariť osemdesiat kilogramov čerstvého špenátu a potom ho vyžmýkať,“ nestráca Norbert úsmev na perách. „Vtedy sa prepnem do akéhosi módu nájomného zabijaka a presvedčím sám seba, že mi to za tie peniaze stojí.“ S týmto prístupom sa Norovi napokon otvorili dvere do zaujímavých inštitúcií – do britského Parlamentu, päťhviezdičkových hotelov, reštaurácií, súkromných kliník či tajnej odvykacej kliniky v Kensingtone vyhradenej pre tých najmajetnejších.

Foto: Norbert Slávik

Ochutnali by ste tento Norbertov výtvor?

„Samozrejme, že to nie je vždy idylka a na kuchynských podlahách zostali litre mojich sĺz, krvi a potu. Sú to extrémy – pred chvíľkou si si v zhone odrezal polovicu bruška z ľavého ukazováka, ruku máš vo vinylovej rukavici a potí sa ti od grilu, pri ktorom stojíš už celé hodiny, lebo pripravuješ 15 kíl stredozemnej grilovanej zeleniny a napriek potu a bolesti ti víri v hlave len to, či stihneš dorobiť polievku a očistiť ryby, šalát či odmraziť hranolky.

A pri tom všetkom ti na krk dýcha hlavný kuchár a vyhráža sa ti zmrzačením.“ Boli situácie, keď v tomto stave Noro zvládal urobiť aj tristo jedál za štyri hodiny, čo vychádza asi na jedno jedlo za minútu.

Mama varí najlepšie

Napriek adrenalínu si Norbert prácu vychutnáva. „Keď na stojane visí 56 lístkov, pričom každý z nich označuje stôl so štyrmi hosťami, človek musí premôcť strach. Pocit po takejto dobre vykonanej práci je nenahraditeľný,“ vysvetľuje slovenský kuchár.

Foto: Norbert Slávik

Norbert v kuchyni v akcii.

Odmenou mu boli už spomínané prípravy pochúťok pre Snemovňu Lordov, právnikov britskej kráľovnej, či futbalistov AS Rím. „Netradičné bolo zavraždiť desiatky živých homárov a stovky garnátov,“ spomína na zvláštnu prácu v kuchyni. Perspektívne sa však pozerá najmä do budúcnosti.

„Samozrejme, pohrávam sa aj s myšlienkou, že by som chcel v budúcnosti otvoriť vlastný podnik, ale ešte to nerisknem. Zatiaľ objavujem chute, milujem steaky a fascinuje ma indická kuchyňa. Osobne mi však celkom stačí chlieb namočený v olivovom oleji s balzamovým octom.“ Na čo nedá dopustiť, je kuchyňa s dobrotami, ktoré varí jeho mama. A slovenské špeciality, kvôli ktorým sa vždy rád vracia domov.

Aj keď – po skúsenostiach s anglickým jedlom by urobil určité úpravy aj v našom jedálničku. „Viac hovädzieho a bohatšie raňajky,“ uvažuje Slávik. „Anglická kuchyňa vôbec nie je konzervatívna, práve naopak. A Londýn je momentálne hlavným mestom gastronómie, takže som rád, že som súčasťou tohto cirkusu,“ dodáva náš gastronomický veľvyslanec na Ostrovoch.

Autor: Sandra Támerová, 19. novembra 2010 o 03:00

Komentáre k článku:

kuchticka, 19. novembra 2010 o 06:55
@Norbert , gratulujem k povyseniu - z umyvaca riadu na kuchara specialistu. Viem si predstavit tvoje zaciatky. Ja som zazila nieco podobne v USA. Ako si povedal, taketo skusenosti nas posilnia a vieme si potom poradit so vsetkym. Drzim palce, aby sa ti podarilo mat svoj biznis. Potom pridem na veceru do tvojho podniku. ???? Ale :-)))))))
palokuchki, 19. novembra 2010 o 08:26
@Norbert , pozdravujem ta a zelam ti vsetko najlepsie v tvojej dalsej kucharskej kariere. Pri citani tvojich zaciatkoch som si spomenula ako to bolo so mnou, ked som robila v restauracii v Sydney. Restauracia plna ludi, casnici behali s objednavkami, pokrikovali na nas a my sme sa museli naozaj otacat aby sme tie navali stihli. Pripravovala som salaty, oyesters a dezerty. Ale ako pises, ked si clovek upriami volu na to co chce dosiahnut, tak to v zivote aj dosiahne. Ty zrejme pevnu volu mas a tiez aj huzevnatost. Este raz, prajem ti vela uspechov.
hannah22, 19. novembra 2010 o 10:23
obdivujem a pozdravujem, nech ti tvoja pevná vôľa pomôže k úspechu a splneniu snov ... :))
egreska, 19. novembra 2010 o 11:49
Noro si super,už teraz viem prečo si na Vareche tak málo a cením si každý tvoj komentár...robíš úžasnu robotu a ja verím že sa ti tvoj sen raz splní ...držím ti velmi palce :-))
evusik, 19. novembra 2010 o 12:47
Noro, je mi sympatické, že si sa vybral do sveta za prácou a skúsenosťami a je mi veľmi sympatické, že nezabúdaš ani na kuchyňu svojej mamy. Že hľadáš niečo nové ale nezabúdaš ani na to staré v čom si vyrastal. Prajem ti nech sa ti v živote darí a nepochybujem o tom, že keď si dosiahol to o čom sa v článku píše, že dosiahneš všetko po čom túžiš... vôľu a chuť nato určite máš
voz12, 19. novembra 2010 o 13:50
Noro,veľmi Ti fandím,pripomínaš mi môjho vnuka,ktorý pracuje a zároveň študuje v irsku a som na nehoveľmi hrdá.
michsamant, 19. novembra 2010 o 14:04
Super, nech sa ti dari aj nadalej.
marianne69, 19. novembra 2010 o 15:11
Nie zeby som nevedala,ze Slovaci sa vo svete nestratia,lebo su velmi huzevnaty a pracovity narod,ale mas moj velky obdiv za to ,ze si sa nenechal odradit,ked ti bolo tazko a ked si cedil pot i slzy.Drzim ti palecky, aby si dosiahol tie mety po ktorych tuzis a samozrejme v zdravi.:-)))))
frezia68, 19. novembra 2010 o 15:25
Nech sa Ti splní sen-vlastná reštaurácia.A nepochybujem,že raz bude vychýrená a sieť rozšíriš,lebo si húževnatý,pracovitý a prekonávaš sám seba :-))) už v mladom veku.
samanka, 19. novembra 2010 o 15:31
šikovný, drž sa...
lubjak, 19. novembra 2010 o 19:10
Noro,prajeme ti vela uspesnych receptov a rychlo si zarob na vlastnu restauraciu
nbert, 19. novembra 2010 o 20:20
Jeej ludia, dakujem Vam vsetkym strasne moc, naozaj ste ma potesili.
Ten napad s restauraciou je len taka mala myslienka, aj ked, na druhu stranu, situacia na slovensku je, co sa tyka restauracii a gastronomie, prinajmensom zalostna (cest vynimkam). Preto by som to mohol vyuzit, kym sa da. Problem je v tom, ze sam by som na to nemal cize by som sa musel spojit napriklad s nejakym majitelom existujucej restauracie, kto by to chcel risknut a postupit na trosku svetovejsiu uroven. Lenze kopa takychto ludi je tlupa idiotov, ktori ti daju zaplatit za porciu kecupu, naserviruju stvordnove halusky s odpadovym syrom, scernetou slaninovou kozkou a to na tanieri, z ktoreho je odstiepeny kus velky ako palec a ked sa voci tomu ohradis tak ta idu pomaly vyhodit.
Ked ides do restauracneho biznisu tak zabudni na to ze rychlo zbohatnes. U nas to je naopak. Co najrychlejsie sa nabalit a zakaznik je len debil co ti komplikuje zivot. Opakujem, cest vynimkam.
nbert, 19. novembra 2010 o 20:22
@lubjak , naozaj Vam dakujem ale tuna je zivot tak drahy, ze by som musel makat 14-ky kazdy den aspon 20 rokov aby som si zarobil na vlastnu restauraciu. Neviem ci by som potom vladal v nej este varit :D
2010, 20. novembra 2010 o 07:34
Norbert,tiez gratujujem k uspechom.Drz sa .
Moj mladsi syn tiez vela vari ale "nastastie" som ho presvedcil aby si pred tym ako si otvori restauracii spravil bussines administration.Lebo vela mojich znamych sa prave tym otvaranim restauracii ( bez financnej zrucnosti a kvalifikacie ) sa zruinovala. Je to tvrda hra aspon tu v Australii.Takze nikdo nevie mozno ze vas dame dakedy do hromady a pocasie je krajsie v Australii a ekonomia bezi ovela lepsie ako v UK.
cistinka, 20. novembra 2010 o 11:27
Noro, ten kto to nezažil a nevyskúšal na vlastnej koži, to len ťažko pochopí. Viem dobre, o čom to je, pretože mám podobné skúsenosti. No ty si mladý a kreatívny a ja pevne verím, že ešte si raz tú "svoju" kuchyňu otvoríš a úkážeš všetkým, že na to máš! Držím palce a rýchlo hľadaj vhodného sponzora :-))
enerrgizer, 20. novembra 2010 o 18:32
držím palce, určite to nemáš ľahké, ale robíš dobre to, čo ťa baví a to je prvý krok na ceste k úspechu...
altyn, 20. novembra 2010 o 19:45
@nbert klobúk dolu!!! Mňa varenie baví len tak v malom a určite by som nevydržal to čo ty. Drž sa... :-)))))))
janger, 20. novembra 2010 o 23:38
Norbert, prajem ti, aby sa ti tvoja tuzba splnila. Aby si si otvoril ten vlastny podnik, aj ked nie hned,...ale nevzdaj to. Drzim palce.
marikasu, 20. novembra 2010 o 23:47
Norbert pripájam sa so želaním, aby sa Tvoje sny naplnili, si veľmi šikovný mladý muž.
zemo, 21. novembra 2010 o 17:41
Niet nad šedivého utajeného manažera, stačí šeptnutie do správneho ucha a ajľa, už ľudia na vareche už vedia, aký skvost lordského kastróla tu máme. Čaf, ostrovčan :o)))
tinca, 22. novembra 2010 o 13:00
@nbert krásne to napísala @evusik že snúbiš staré s novým, si úžasný, máš úžasnú maminu, ktorá ti je oporou a ak budeš taký cieľavedomý ako doteraz,že si prežil aj tú drinu isto sa ti tvoj sen splní a možno ťa varecháči niekde v tvojej reštaurácii spoznáme. Možno my už budeme o paličkách..:-) Ale aj snivať je dovolené
babav, 22. novembra 2010 o 21:46
Mas moj respekt mlady muz!Vydrzal si najhorsie a verim ,ze to v zivote dotiahnes daleko.
miroslavius, 23. novembra 2010 o 00:58
... Mal som tu moznost (alebo skor stastie), osobne ochutnat jedno z mnohych umeleckych diel z N-Bertovej kuchyne.... Po tomto zazitku mozem smelo potvrdit, ze je to naozaj Paaan Kuchaaar...
nbert, 24. novembra 2010 o 17:15
Dakujem Vam vsetkym este raz, ste super !!
havino, 24. novembra 2010 o 21:27
príkladný a poučný príbeh pre mladých, krásny chlapec s pevnou volou, cieľavedomý, prajem vela síl a šťastia, nech sa ti splní čo si želáš
honestka, 28. novembra 2010 o 21:30
Norbert, mozno prave tym, ze mas zasady a prezity zivot restauracneho zivota aj z tej druhej strany sa prave tebe podari preniknut uz na kridlach toho lepsieho a noveho podnikania u nas doma. Ved cim viacej ludia vonku ziskavaju skusenosti a vidia tie rozdiely, urcite sa domov vratia aj manazeri noveho typu, ktori prave ocenia skusenosti, ktore im ponuknes. Zelam vela uspechov - vies ako sa hovori, ze trnista cesta sa cenni viac ako tie, ktore padli do lona casto aj nezasluzene...
hubata, 8. januára 2011 o 17:25
Takto "od podlahy" by mal začínať každý - nielen kuchári. Potom by si dokázal vážiť a nepodceňovať aj prácu ostatných, aj keď by už bol majiteľ reštaurácie. Želám ti aby si ním bol a nezabudol na tých čo ti ju pomáhajú reprezentovať, i keď sú to len pomocné práce: upratovačka a pomocný kuchynský personál.

Pridaj komentár:

Nie si ešte na Vareche? Registrácia