Foto: Norbert Slávik
Naša posila na Ostrovoch - Norbert Slávik
„Musel som teda prijať akýkoľvek džob, aby som prežil. A tak som sa stal umývačom riadu.“ V prvej reštaurácii Norbert vydržal mesiac, v druhej už dokonca tri. Po troch mesiacoch však reštaurácia zbankrotovala...
Práca od podlahy
Norbert začínal prakticky odznova. „Veľkú výhodu som však mal v tom,“ spomína, „že som obstojne ovládal jazyk a tak mi dávali aj zložitejšie úlohy.“ Popritom však šesťkrát do týždňa umýval pripálené plechy, panvice, podlahu v kuchyni, jedálni a na toaletách. A k tomu ešte na pracovisko cestoval hodinu tam a hodinu po šichte späť. „Zocelilo ma to,“ uvažuje Norbert a dodáva, že na ťažkú životnú situáciu sa napokon aj tak vždy spomína v dobrom.
Pritom stále čakal na klasickú kuchársku ponuku, pretože s varením mal skúsenosti odmalička. „Už ako šesťročný som si vedel pripraviť ovsenú kašu a uvariť čaj či vajíčko,“ smeje sa. Ako chlapec vraj pod dohľadom mamy začal chápať základné kuchárske princípy a keď sa ako dospelý objavil v cudzine, mal ako kuchár celkom slušný repertoár.
Kuchár je ako nájomný zabijak
Foto: Norbert Slávik
Jedlo musí nielen chutiť, ale aj dobre vyzerať.
„Za všetko, čo dnes viem, vďačím agentúre,“ dodáva. „V Británii to funguje tak, že si ťa objednajú na deň, dva, ale aj týždeň či celý mesiac. Zo začiatku ťa vždy berú s rezervou, lebo nevedia, s akými skúsenosťami prichádzaš. Takto som sa naučil byť flexibilný a vedel som sa prispôsobiť novému kolektívu i takmer vojenskej disciplíne, ktorá v práci vždy vládla.“
Norbert skrátka neriešil, či má po dlhej predchádzajúcej noci očistiť 120 kilogramov zemiakov, alebo nakrájať 12 vriec póru na juliennes, čo sú paličky vo veľkosti zápaliek. „Alebo umyť a povariť osemdesiat kilogramov čerstvého špenátu a potom ho vyžmýkať,“ nestráca Norbert úsmev na perách. „Vtedy sa prepnem do akéhosi módu nájomného zabijaka a presvedčím sám seba, že mi to za tie peniaze stojí.“ S týmto prístupom sa Norovi napokon otvorili dvere do zaujímavých inštitúcií – do britského Parlamentu, päťhviezdičkových hotelov, reštaurácií, súkromných kliník či tajnej odvykacej kliniky v Kensingtone vyhradenej pre tých najmajetnejších.
Foto: Norbert Slávik
Ochutnali by ste tento Norbertov výtvor?
A pri tom všetkom ti na krk dýcha hlavný kuchár a vyhráža sa ti zmrzačením.“ Boli situácie, keď v tomto stave Noro zvládal urobiť aj tristo jedál za štyri hodiny, čo vychádza asi na jedno jedlo za minútu.
Mama varí najlepšie
Napriek adrenalínu si Norbert prácu vychutnáva. „Keď na stojane visí 56 lístkov, pričom každý z nich označuje stôl so štyrmi hosťami, človek musí premôcť strach. Pocit po takejto dobre vykonanej práci je nenahraditeľný,“ vysvetľuje slovenský kuchár.
Foto: Norbert Slávik
Norbert v kuchyni v akcii.
„Samozrejme, pohrávam sa aj s myšlienkou, že by som chcel v budúcnosti otvoriť vlastný podnik, ale ešte to nerisknem. Zatiaľ objavujem chute, milujem steaky a fascinuje ma indická kuchyňa. Osobne mi však celkom stačí chlieb namočený v olivovom oleji s balzamovým octom.“ Na čo nedá dopustiť, je kuchyňa s dobrotami, ktoré varí jeho mama. A slovenské špeciality, kvôli ktorým sa vždy rád vracia domov.
Aj keď – po skúsenostiach s anglickým jedlom by urobil určité úpravy aj v našom jedálničku. „Viac hovädzieho a bohatšie raňajky,“ uvažuje Slávik. „Anglická kuchyňa vôbec nie je konzervatívna, práve naopak. A Londýn je momentálne hlavným mestom gastronómie, takže som rád, že som súčasťou tohto cirkusu,“ dodáva náš gastronomický veľvyslanec na Ostrovoch.
Ten napad s restauraciou je len taka mala myslienka, aj ked, na druhu stranu, situacia na slovensku je, co sa tyka restauracii a gastronomie, prinajmensom zalostna (cest vynimkam). Preto by som to mohol vyuzit, kym sa da. Problem je v tom, ze sam by som na to nemal cize by som sa musel spojit napriklad s nejakym majitelom existujucej restauracie, kto by to chcel risknut a postupit na trosku svetovejsiu uroven. Lenze kopa takychto ludi je tlupa idiotov, ktori ti daju zaplatit za porciu kecupu, naserviruju stvordnove halusky s odpadovym syrom, scernetou slaninovou kozkou a to na tanieri, z ktoreho je odstiepeny kus velky ako palec a ked sa voci tomu ohradis tak ta idu pomaly vyhodit.
Ked ides do restauracneho biznisu tak zabudni na to ze rychlo zbohatnes. U nas to je naopak. Co najrychlejsie sa nabalit a zakaznik je len debil co ti komplikuje zivot. Opakujem, cest vynimkam.
Moj mladsi syn tiez vela vari ale "nastastie" som ho presvedcil aby si pred tym ako si otvori restauracii spravil bussines administration.Lebo vela mojich znamych sa prave tym otvaranim restauracii ( bez financnej zrucnosti a kvalifikacie ) sa zruinovala. Je to tvrda hra aspon tu v Australii.Takze nikdo nevie mozno ze vas dame dakedy do hromady a pocasie je krajsie v Australii a ekonomia bezi ovela lepsie ako v UK.