Foto: Varecha.sk - Sandra Támerová
Dado Nagy jednoducho miluje knihy, aj tie kuchárske.
Ako ktorá, niektoré sú napísané naozaj úchvatne. Napríklad Labužníkovy historky od Vladimíra Poštulku. Vysvetľuje tu pôvod rôznych známych aj menej známych gastronomických špecialít. Začína príhovorom, kde opisuje prečo je Viedenský rezeň z teľacieho mäsa a ponúka aj jeho históriu. Pokračuje palacinkami, ich pôvodom a variantmi prípravy, foie gras, gazpachom, bujabézou, tatárskym biftekom, pralinkami, šoletom a podobne...
Je to skvelé dielo napísané formou príbehov a je tam samozrejme uvedený aj recept, ako sa dané jedlo pripravuje. Ďalšou dobrou knihou sú Kuchárske recepty vypísané z krásnej literatúry od Jaroslavy Jiskrovej. Vyšlo dokonca už jej druhé rozšírené a doplnené vydanie. Recepty pochádzajú z kníh mnohých autorov a dielo pôsobí skoro ako jedálny lístok. Nájdete tam ukážky s receptami na predjedlá, polievky, hlavné jedlá, dezerty, nápoje. Je to fascinujúce spojenie krásnej literatúry a kulinárstva. Isabela Allende zasa napísala knihu receptov, súvisiacich s láskou a skutočne ma prekvapilo, aká je táto téma široká. Na stránkach knihy nájdete spolu s receptami aj rôzne ľúbostné príbehy, aforodiziaká a pod.
John Irving vo svojom najnovšom románe Posledná noc na Twisted River detailne opisuje postupy prípravy jedál, ktoré pripravuje jeden z hlavných hrdinov, profesiou kuchár. Spomínate si na niektoré ďalšie podobné knižné diela obsahujúce recepty?
Určite, napríklad Rex Stout, autor známej detektívnej série s Nerom Wolfom, bol evidentne vášnivý kulinár, vo svojich knihách má veľmi veľa receptov. Jeho korpulentný hlavný hrdina sa počas vyšetrovania venuje najmä svojim orchideám a vareniu. Takisto Johannes Mario Simmel má vo svojich románoch veľa pozoruhodných receptov. Alebo môj obľúbený japonský autor Haruki Murakami. Jeho typický literárny hrdina (Hon na ovcu, Kronika vtáčika na kľúčik) zvyčajne zanechá svoje zamestnanie a uvažuje čo so životom. Trávi veľa času doma, na prechádzkach, hľadá kocúra a popritom varí. Jeho gastronomické preferencie sú tam naozaj opísané do detailov. Chcel by som takto žiť... (smiech)
Foto: vydavateľstvo Odeon
Kniha Kuchárske recepty vypísané
z krásnej literatúry sú zaujímavým
dielkom.
Neviem, či by som to nazval knihou, bola to skôr akási uletená brožúrka, ktorá vznikla viac-menej náhodou ako paródia na recepty slepačích polievok. Vymýšľal som vtedy, aké rôzne typy takýchto klasických polievok by mohli existovať, prípadne, čo by mohlo byť súčasťou tej polievky. A samozrejme to mala byť aj parodická odpoveď na spomínanú knihu Slepačia polievka pre dušu, ktorá bola v tom čase veľmi populárna. Šlo v podstate o akési motivačné príručky, ako sa nevzdávať a ísť si za svojím cieľom... Asi ma dráždilo to množstvo pozitívneho myslenia. Tá moja brožúrka bola len trochu drsnejšou verziou tejto príručky.
Váš byt je vraj absolútne preplnený knihami, ktoré ležia úplne všade, zapĺňajú každé voľné miestečko. Majú aj kuchárske knihy svoj vyhradený kútik?
To už dávno neplatí. Dnes už nemám byt preplnený knihami, ako kedysi (smiech). Bolo ich naozaj veľa, ale už som to upratal a urobil poriadok. Do antikvariátu som vynosil asi dvadsať plných áut kníh, teraz to už nevyzerá tak romanticky ako kedysi. Mám všetko zoradené podľa abecedy a kuchárske knihy majú svoje špeciálne oddelenie v kuchyni, sú ich asi štyri police...
Dajú sa tam nájsť aj nejaké špeciálne kúsky, podľa ktorých by návšteva mohla prísť na to, aké chute preferujete v kuchyni?
Je tam všetko možné, kuchyne rôznych krajín. Napríklad z edície Kulinária tam mám Taliansko, Francúzsko, ázijskú kuchyňu, japonskú... Potom kuchárky známych šéfkuchárov cez Jamieho Olivera, Gordona Ramseyho, Nigelly Lawson, aj keď osobne preferujem najviac práve Ramseyho. To sú knihy, v ktorých si najčastejšie listujem, keď sa chcem niečím dobrým inšpirovať a niečo dobré uvariť. Ale nájdu sa tam aj knihy slovenských a českých kuchárov, napr. Jaroslava Žideka a potom knihy zamerané na jednotlivé suroviny a chody, ako napríklad - mäsá, divina, šaláty, omáčky, polievky...
Foto: Vydavateľstvo Slovart
V kuchárkach Gordona Ramseyho
listuje Dado Nagy najčastejšie.
Ani nie, ale mám tam starú kuchársku knihu po rodičoch, mimochodom moja mama varievala dosť príšerne (smiech). A túto knihu mala ako pomocnú kuchársku príručku a je to na nej aj vidieť. Na niektorých miestach je pooblievaná, aj keď neviem do akej miery sa ňou naozaj inšpirovala... Ale je tam aj niekoľko veľmi príjemných kníh, ktoré sú históriou rôznych kulinárskych kultúr, ako sa vyvíjali, kde sa stretávali a ako z toho vznikali rôzne politické konflikty. Napríklad som sa v jednej takej knihe dozvedel o návšteve súdruha Brežneva v Číne, ktorá sa skončila diplomatickým škandálom. Ako predjedlo mu totiž ponúkli hada so špeciálnou žabacou omáčkou, a sovietsky politik mal pocit, že to je absolútna urážka.
Dá sa o vás povedať, že ste kulinár? Minulý rok ste boli dokonca porotcom v slovenskej verzii prestížnej svetovej kulinárskej súťaže Becuse d´Or...
Celkom rád varím, s kamarátmi sme dokonca založili gastronomickú spoločnosť, ktorá sa stretáva približne raz za mesiac. Stanoví sa téma a každý prezentuje svoju špecialitu. Nebývam však veľmi úspešný, sú tam omnoho zdatnejší kuchári ako som ja. Napríklad taký Oskar Rózsa varí absolútne skvele a svoje výtvory dokáže aj farbisto obhájiť. Počas minulého víkendu sme napríklad mali seminár na tému jedlá z vajec. Každý mal priniesť jedlo, kde sa vajcia výrazne dominujú. Na konci sa hlasuje a potom udeľuje aj cena za najlepšie jedlo a druhá cena za kulinársky prínos. Opäť som nevyhral... (smiech).
Aká je to cena, oplatí sa ju vyhrať?
Cenou je špeciálne vyrobený putovný rád v tvare slnka od výtvarníčky Lesany Renčkovej a na záver seminára je ním niekto dekorovaný. Tou druhou cenou je šperk z dvoch spojených homárov, ktorý sa kladie na hlavu ako koruna. Dušou seminára je tajomník spoločnosti - môj kamarát Peter Krištúfek. Vždy nás pozháňa, stanoví termín stretnutia a zakaždým prednesie úvodnú reč. Tému vajcia som zhodou okolností vymyslel ja. Potom sa všetci pýtali, čo je to za hlúposť. Zaujal ma recept na benediktínske vajcia ... len som si neuvedomil, že ako hlavné jedlo to asi nebude bohviečo. Ale viem ich pripraviť naozaj dobre, vždy mi z toho vyjde nejaký pekný tvar. Vajíčko sa potom nareže, žĺtok sa roztečie, posypem to korením, bazalkou a hotovo.
Foto: Hanka Dojčanová
Najväčšou vášňou Dada Nagya sú knihy a ... varenie.
Ale určite, mali sme tam anízové vajcia, špeciálnu omeletu, kýš, japonské vajcia so špenátom s ustricovou omáčkou. Čo ma však mrzelo, nikto sa neodvážil pripraviť čínske vajcia, tie čierne, veľmi aromatické čo sa zakopávajú do zeme, poznáte to?
Počula som, nechutnala, a myslím, že som ešte na taký zážitok nedozrela...
Škoda, tešil som sa že ich niekto prinesie. No a perličkou bolo, že jeden náš člen spoločnosti tú „vaječnú“ tému vzal metaforicky a pripravil býčie žľazy v pikantnom cestíčku. Je to veľmi jemné mäsko, aj keď chuťovo trochu fádne. Cestíčko chuť však bohato vykompenzovalo.
No dobre, keď máte takéto skúsenosti a úžasné kulinárske zážitky, prečo to nepretaviť aj do knihy, mohlo by to byť zaujímavé?
Myslíte knihu, ktorá by z toho vychádzala?
Áno.
Vedieme si kroniku týchto našich stretnutí, zapisujeme všetky naše poznatky, zážitky a rôzne „úchylnosti“ z našich gastronomických seáns. Tieto semináre prebiehajú už asi pätnásť rokov, s občasnými niekoľkoročnými pauzami, ale v poslednom období sa už stretávame pravidelne...
A to je práve to, čo mi chýba na kuchárskych knihách. Otvorím si nejakú a na prvej potlačenej strane je abecedný zoznam receptov, hneď na ďalšej stráne je už prvý recept. Príde mi to veľmi neosobné. Zaujíma ma príbeh, ktorý je za osobou, ktorá knihu napísala, história receptov...
Nejaké vtipné slovo, ktorá by to trošku uviedlo, však? Nejaký príbeh, však ...
Idete do toho?
(smiech) Bola by to pekná kniha, už som nad tým uvažoval, že by to mohlo byť skvelé...
Anthony Bourdain píše zaujímavé kulinársko-cestopisné knihy. Keď si prelistujete jeho kuchárku, určite tam nenájdete doslova vypísané recepty a suroviny...
Áno, sú tiež plné jeho zážitkov... Rôzne spôsoby ako konzumoval kokaín... (smiech) Alebo ako vyrábal z marcipánu formy mužského prirodzenia, a v jednej reštaurácii ich nahádzal do pisoárov zababrané do krvi a potom čakal na reakcie návštevníkov (smiech).
Tak to mi nevyšlo (smiech)... Prezraďte nám ešte na záver, čo si myslíte o konzumácii jedla pri čítaní kníh... A priznajte farbu, robíte to tiež?
No, dá sa to skĺbiť a občas to robím aj ja, veď je to spojenie dvoch najväčších pôžitkov, tak prečo nie?
v US dost popularny ,ma publikovanych zopar KK a TV shows.
Moje oblubene romany na kulinarsku temu su ,
"Like Water for Chocolate "(Laura Esquivel) a "Fried green tomatoes at at the Whistle stop cafe"(Fannie Flagg)."Obidve knihy boli aj sfilmovane;-).Nedavno som dostala od priatelky kulinarsky cestopis
"Kdyz sob se zenou snida "(Halina Pawlowska),tiez dobre citanie;-)