Foto: eraserhead
Postup
-
1
Ruža šípová (Rosa canina). Plody sú chlpaté nažky. Šípky sú nepravé plody.
-
2
Nazbierajte koľko uznáte za vhodné. Pre náš účel sa hodia šípky ešte tvrdé.
-
3
Šípky zbavíme čierneho okvetia a pozdĺžne rozrežeme.
-
4
Zbavíme vnútra, mne poslúžila drobučká lyžička.
-
5
Takto očistené šípky dôkladne umyjeme a zalejeme vínom. V tom víne necháme aj viac dní (niekto to necháva aj 6 dní). Nám stačil jeden deň v chlade.
-
6
Potom pomaly privedieme k varu a pomaly varíme. Alkohol z vína vyprchá ale zanechá nám tú esenciu chuti.
-
7
Varíme kým nie sú šípky mäkké. Potom ich prepasírujeme a ešte krátko povaríme na požadovanú konzistenciu.
-
8
Ešte horúce dáme do vysterilizovaných pohárov, obrátime hore dnom.
A easerhead, tvoja práca si tiež zaslúži obdiv - krásne.!
Pýtate sa mi, ako to robím, ja úsmevne každému odpovedám: "taško".Zber šípok je dlhodobá záležitosť, postupne, ako sa nazbieajú, sa spracúvajú. Očistia,preberú ,omyjú a začína sa samotná práca s pasírovaním. Používam dômyselné "zariadenie", ktoré vymyslel môj dedo a odvtedy ho zdokonaľujeme a "vyrábame" nové. Zháňame takisto vhodné umelé sitá, ktoré sú pevné a vydržia celú tú záťaž pasírovania. Šípky nevaríme dlho, preto sa používajú dobre prezreté, lebo tvrdé šípky potrebujú dlhší čas varenia a tomu sa chceme vyhnúť. Záleží nám na tom, aby sa čo najmenej varili a tak ničili "všetko živé". Jasné, že sa tomu nedá úplne vyhnúť, ale bohužiaľ, inak to nejde. Pasírujeme cez viacero sít, posledné je husté ako plátno, aby cez neho neprešli žiadne chĺpky, ani iné drobné kúsky, ktoré tam nepatria. Konečný efekt je taký, že šípkový pretlak je taký hustý, že ak postavíš do plnej nádoby varechu, stojí ako "zabetónovaná". Šťavu pijeme čo najviac v tomto stave, inak povedané - za surova. Najviac sa okrem zamrazenej , alebo zasterilizovanej šťavy u nás používa na varenie lekváru. Dá sa uvariť redší - na palacinky a na chlieb, alebo hustejší - na buchty. Zásadne pri varení nepoužívam žiadnu chémiu a ako pomôcky používame výrobky z umelej hmoty alebo dreva, alebo skla. Jedinou kovovou pomôckou je hrniec, v ktorom sa varí voda a v nej sa šípky sparia. Môj manžel ju pije najradšej hneď čerstvú, bez prisladenia, takú kyselkavú. Už niekoľko rokov bojuje so zákernou chorobou krvi , netvrdím, že šípková dreň ho vylieči, ale určite mu pomáha. Takisto , kto trpí chudokrvnosťou - tento "rozolíš" je veľmi potrebný pre takéhoto človeka. No a skade mám šípky? Nuž, priznám sa, že tento rok som toho ja a niekto z príbuzných málo nazbierali, ja preto, že moja gonantróza mi to dlho nedovoľuje a ako viete, opatrujem viac-menej denne mamu. Nuž, ale môj syn - zdravoťák je taký šikovný, že pri venčení psa pod horou nestojí so založenými rukami a tak spolu s ním boli aj moji zberači - mladí študenti, ktorým som prispela na vreckové nejakým tým eurom a potom som mala takmer profesionálneho zberača, ktorému sa nelenilo sadnúť do auta, zmapovať celý náš chotár až k druhému okresu a skutočne mi robil radosť.Pracovali sme na pasírovaní štyria ľudia, a verte mi, že sme mali čo robiť, aby sme to súbežne s beračmi dokázali spracovať. Najviac ma mrzí, že teraz je ten najlepší čas na zber, lístie opadlo, na kríkoch vidno dobre zdravé šípky a tak sa lepšie zberajú, a pri preberaní nemusíme vyhadzovať toľko červivých. Lenže pomaličky nastáva čas na pečenie oplátok, tak som s pasírovaním i napriek veľkému dopytu , musela skončiť. Je to skutočne drina veľká jak manderlák, ale ja sa na toto obdobie veľmi teším, hoci keď prichádza finále, padne zo mňa únava a je mi to ľúto, že zase budem musieť čakať celý rok, než šípky dozrejú. Keď venčím Alana, každý deň sa mje vrecká na vetrovke nadúvajú šípkami, vždy si trochu prinesiem, nedá mi to - toľko vítamiínov a zdravia tam na tých kríkoch zostane. Ale aj vrabci a sýkorky si cez zimu pochutnajú.
Arašidka, obdivuje Tvoju prácu, ale chápem. Ja milujem šípkový džem a dcéra tiež, tak sa teším aj na tú piplačku.
Robím šípkový lekvár už roky tak, ako moja stará mama a mama:
1.Zo šípky odkrojím vrch a stopku /ak je/
2. šípky umyjem, namočím do vody a nechám 24 hodín stáť.
3. Pridám trochu cukru, stará mama pridávala, tak aj ja.
4. Varím dlho, kým sa šípky nezačnú samé od seba rozvárať.
5. Prepasírujem cez husté sito.
6. Pridám cukru podľa chuti - 300 -500 g na kg pretlaku. Podľa toho, aké boli šípky a podľa toho, či bude lekvár na palacinky, alebo k divine.
7. Ak je pretlak veľmi riedky pridám petozu, lebo sa mi nechce redukovať ho na polovicu. - vtedy postupujem podľa návodu. Kupujem ten, ktorý neobsahuje konzervanty, len petol a kyselinu citronovú.
8. Naplním do pohárov, zavriem, prevrátim, hotovo.
Idem hľadať do pivnice, možno mám ešte jeden z vlaňajšej úrody, tak Ti pošlem, či budeš chĺpky cítiť, alebo nie.
Teraz to robieva dcérka,no mám pocit,že už dlho nie.Aj tak ju obdivujem.
No a ešte niečo. Podľa receptov starých materí sa v iektorých odporúčalo nechať pretlak trošku nakysnúť. Vlastne, ak začal hádzať bublinky, vraj vtedy bol lekvár vynikajúci. Ja osobne som to nikdy neskúšala, varím ihneď po pasírovaní. A ak sa mi nechce, šťavu dávam vo fľašiach do mrazáka - na vypitie v zime a prípadne na šípkové omáčky k divine. No priznám sa, že sa mi už aj tak stalo, že som niekedy v apríli zistila, že v mraziacom boxe zostala fľaška. Tak som ju rozmrazila , niečo sme vycuckali s cukrom, a zo zvyšku som uvarila zo dva- tri poháriky lekváru.
Evička, nezabudni - na rok mi to pripomeň , ak sa nič nezmení - budem znova "drátkovať".
Eraserhead, prepáč, že sme sa sem tak vmontovali.
a este pri vareni sipok pridavame asi 20% tvrdych , najlepsie zelenych jablk kvoli pektinu, krajsie hustne.