Možno je dobre vedieť, názvy-jedál , aj pre @marto990

Možno sa zíde pre každého kto si nevie určiť aký názov dať k jedlám, alebo receptu. Článok som skopírovala z jednej stránky ktorú mi web zamietol, pridávam článok skopírovaný, aj niekedy pre profesionála ale hlavne pre lajkov, ako som aj ja , je to dobré vedieť ako sa zorientovať pri názvoch jedla ktoré by som chcela aby názov neuviedol do omylu s originálom. Ako to bolo pri poslednom recepte :
 varecha.pravda.sk/recepty/bravcove-na-mrkve-a-cibulke-fot...

od nášho šikovného @marto990

Možno mi to admini , alebo webáci nezmažú.

** Poznámka redakcie: Admini nezmažú, ale doplnia link na
prevzaté : pôvodný článok :  bonvivani.sk/clanky/nazvy-jedal...


TU JE ČO BY BOLO DOBRE VEDIEŤ .
Väčšiu časť doma uvarených jedál nazývame podľa hlavnej suroviny a zloženia konkrétneho jedla. Tak ako napríklad hovädzie na hubách, kura na paprike, zemiaky na cibuli atď.
Ale v prípade profesionálnych kuchárov, kde sa musia nazvať tisícky receptov, to nie je až tak jednoduché. Treba vyberať názvy, aby sa jedlá od seba líšili a pritom presne vystihovali ich samotný charakter.

Aj preto už v dávnych dobách kuchári začali jedlá a vyhlásené špeciality nazývať podľa miest, regiónov alebo známych osobností.
Podľa osobností dostali jedlá názvy najčastejšie vtedy, ak kuchár, ktorý jedlo prvýkrát vytvoril, pripravil ho a pohostil ním slávnu, alebo známu osobnosť. Alebo bola jeho nová špecialita podávaná na hostine usporiadanej na počesť onej známej osobnosti, ako napríklad Pavlova alebo Melba. Pavlova je lahodný dezert ktorý prvýkrát pripravil v r. 1926 šéfkuchár hotela vo Wellingtone pre ruskú baletku Annu Pavlovu. Broskyne Melba dostali meno podľa slávnej speváčky, ktorá ich v tejto úprave milovala. Nové jedlá tak niekedy dostali názov podľa známych osobností len preto, že im chutilo.

Národné jedlá majú aj národné názvy zachované po celé generácie tak, ako im ich ľud tej ktorej krajiny pridelil. Preto ak tieto národné jedlá varia kuchári v zahraničí, názvy sa nesnažia meniť, ani prispôsobovať ale ctia názvy jedla a šíria ich originalitu. Tak napríklad boršč, guláš, bryndzové halušky alebo knedle budú borščom, gulášom, bryndzovými haluškami a knedľami všade vo svete.

Niektoré jedlá dostali svoje názvy tiež podľa spôsobu prípravy, podľa kraja v ktorom sa jedlo často v domácnostiach pripravovalo, podľa druhu použitých surovín a tiež podľa výzdoby mís, na ktorých sa jedlo podávalo, podľa jeho farby a podobne. Príkladom toho je Chateaubriand. Jedlo je pomenované po Châteaubriandovi, francúzskom štátnikovi a spisovateľovi, pritom ho vytvoril slávny francúzsky kuchár Montmireil. Keď nebolo po ruke iné odlíšenie, názov jedla sa odvodil trebárs aj od postáv, ktoré k danému jedlu nemali žiaden vzťah. Napríklad Stroganov je gurmánska špecialita, ktorá je dielom kuchára, ktorý varil v jednom ruskom paláci pre šľachtickú rodinu Stroganov. Recept bol publikovaný prvýkrát v kuchárke už v roku 1861.

Zároveň je ale veľa jedál, ktoré sa hrdo pýšia názvami mien svojich autorov - kuchárov, ako napríklad Marie-Antoine Carême, priekopník modernej kuchyne a šéfkuchár Napoleóna. Alebo Sacherova torta, ktorú vytvoril v roku 1832 vtedy šestnásťročný Franz Sacher v druhom učňovskom ročníku na dvore kniežaťa Metternicha.
Niekedy sa naopak vôbec nevie, či muž, podľa ktorého dostalo jedlo názov, je jeho tvorcom, alebo bol iba kuchárom v službách známej osoby. To platí napríklad pre bešamelovú omáčku. Jedni tvrdia, že Bechamel bol bohatý finančník a v jeho domácej kuchyni omáčka vznikla. Iní zasa tvrdia, že tento finančník mal varenie ako koníček a sám túto omáčku stvoril. Nech to bolo akokoľvek jeho meno omáčku preslávilo. Bešamel sa stal známym na celom svete a všetci kuchári musia recept na túto omáčku poznať a nemeniť ho. Raz je to bešamel, tak treba dodržať suroviny a postup prípravy.
Takisto ako bešamel sa do kuchárskych názvov vžili mená jedál, ktoré v kuchárskych knihách nájdeme pod názvami "à la" Richelieu, Orlov, a pod. Alebo ak sú jedlá nazvané podľa hradov a zámkov, dá sa predpokladať že mali k danému miestu určitý vzťah, že tam boli zrejme podávané a možno aj vymyslené.

Nech už jedlo kedysi dostalo meno slávnej osobnosti z akéhokoľvek dôvodu, je viac než isté, že jeho názov povie kuchárom viac, než jedlo s bezduchým názvom.
Keď vidíte názvy ako "Vyprážané dinosaury", alebo "koláč orgazmus", sotva si budete pod nimi predstavovať, že recept pochádza z druhohôr, a ten druhý ani radšej nekomentujem... Samotná obľúbená "Špecialita šéfkuchára" je vždy lotériou.

Preto treba rokmi zaužívané názvy jedál zachovať, suroviny nemeniť, technológiu dodržať, receptúry nepŕzniť a neznehodnocovať.