Domace cestoviny - do kazdej rodiny :)

Robiť domáce cestoviny je naozaj fuška :) Ja mám na cestoviny stroj, ktorý mi nakrája cestoviny na hrubšie, alebo tenšie...používam len vajcia a múku, vodu nie. Potom ich dám asi týždeň sušiť, a potom ich dám do väčšej misky. Takto mi cestoviny (niťovky, fliačky, rezance,...) ostanú pár mesiacov.
Zvykávam robiť aj mrveničku, z toho istého cesta, ale to cesto musí byť trochu tuhšie...Potom to cesto na hrubom strúhadle nastrúham. Mrvenička je vhodná do polievok :) Niektorí ju používajú aj ako tarhoňu :)Len sú trošku väčšie guličky :)

Milá Američanka zo Slovenského východu,milá @babinka Popisom a chválou na tvoju "diplomovú" prácu o príprave a výrobe domácich cestovín sa nebudem rozpisovať.Určite ťa budú chváliť ostatní.Ja chcem len vyjadriť svoj obdiv nad , podľa mňa , hlavnou myšlienkou tejto práce.Nad sebakritikou za nerozum v mladosti.Podľa mňa sme na rady a príklady našich rodičov v mladosti nedávali pozor všetci.Ale len Ty si sa k tomu dokázala takto verejne,pred celým svetom , priznať.Obdivujem Ťa a chválim.

aj moja stará mama otáčala cesto a robila to s takým grífom ! Ako dieťa som pri nej sedávala a vydržala som pozerať hodiny. Na výrobu domácich cestovín som sa odhodlala len pred dvoma rokmi, ale iné už ani nechcem. Teda len tie do polievky. Ostatné si kupujem. Ale otáčanie cestom mi nejde. Tvoj popis však sedí, tiež začínam robiť cestoviny kávou.

Babidka, veď ja to vidím! Tak si to napísala, že vidím každý jeden pohyb , ako keby si nepridala text, ale video. Všetko všečicko, miesenie, tie kastróliky, kde je schované cesto, vaľkanie s otáčaním cesta, krájanie....... Akurát teba nevidím, namiesto teba vidím moju mamu, tak ako som ju pri tejto práci vídala stovky krát. A tiež som asi dobre nepozerala, dobre nepočúvala, lebo domáce cestoviny spravím raz za uhorský rok a aj vtedy mi to veľmi nejde. Ale keď si sa do toho pustila ty, skúsim to teda znovu aj ja, veď ma prax doučí. Veľmi pekne ti ďakujem za tento príspevok, pripomenula si mi mamu aj si ma povzbudila, nech to opäť raz skúsim.

Perfektne sa to čítalo, domáce cestoviny sú skvelá vec, krásne si to rozpísala. Ja som aj na tú moju mamu pozerala aj som počúvala, len dnes mi chýba pri ich výrobe práve tá sila v rukách a ramenách. Takže môj postup dnes je len už - uvariť si kávu a otvoriť sáček s kupovanou cestovinou.....

stará tetuška,babkina sestra, pri spomienkách na svoju službu u pánov zdôraznila,že cesto muselo byť tenulinké,že keď pod neho pani domu podložila noviny,muselo sa dať prečítať text!!! Rada robím domáce rezance,aj strúhanec.Dokonca som hnietla ,vaľkala,krájala,sušila na väčšiu svatbu.Môj partner pochádza z Liptova,jemu robím do kapustnice široké rezance,do vývarov tenučké .Zvyknem robiť z domácich vajec od susedky,ak nemám pridávam do múky trošku kurkumy.Aj grenadír robím z domáceho cesta.

Perfektné čítanie. Ja mám na výrobu cestovín strojček z Talianska. Cesto tiež robím iba z múky a vajec - bez vody. Potom cez strojček prevaľkám od 1 po 7 /7 je najtenšie vaľkanie-to sa už dá čítať text:-)/ a potom pomocou nadstavcov pokrájam hrubšie, tenšie, najtenšie alebo až niťovky; alebo fliačky - na tie mám dva nadstavce jeden na maličké do polievok a druhý na väčšie - do granadíru. Na dcérkinu svadbu som si robila sama cestovinky z 30 vajec ! Vďaka za opis práce, dobre sa to číta :D :D .

Babinka, priviedla si ma k slzám...spomienka na mamu...ale musím sa pochváliť, že už ako 11 ročná som robila slížiky do polievky každú nedeľu. Z jedného vajíčka, bez vody a mala som robotu skoro na celé dopoludnie. Krájať som sa naučila trochu neskôr a išlo mi to moooc dobre. Dnes robím slížiky asi 5x do roka a veľmi si to vyčítam, že nie častejšie. Po tvojom príspevku si dávam záväzok, že už kupované nebudem používať...a pri výrobe domácich si pospomínam na mamu...ďakujem Ti...

Ja ich robievam už pravidelne, z jedného vajíčka je to rýchlovka. Skúste do cesta priliať trošku oleja - je potom super vláčne a ani sa netrhá, ani sa nestrapká, ani fučať netreba.

babinka - príjemné čítanie:), tiež si spomínam, ako moja mama robievala všetky cestoviny domáce...mňam - ale naozaj to bola fuška, kým cesto vyvaľkala na tenúčko....ja mám teraz nový strojček - konečne! - a priam sa vyžívam v robení domácich cestovín - taktioež robím cesto len z vajec, múky a vody - strojček krásne vyvaľká, nakrája....a je to, bez námahy:) Už som si narobila a nasušila rezance do polievky, a teraz sa chystám urobiť aj pre maminu,aby nemusela toľko vaľkať...už predsa tak nevládze...

babinka nemám slov, dobre napísané , spomienky ako som sa trápila kým som sa to naučila ,ach kde tie lanské snehy sú a ruky už nemajú tu silu, uvažujem tiež o strojčeku a vďaka za krásny popis.... :))

som rada, ze som vas vratila spat do detskych liet..... skutocne aj moje cesto bolo navratom a spomienkou (a hlavne poucenim - @stefanm to vystihol!!!). Cesto som robila aj na pocest mojej babky, ktora vo veku 90 rokov pred velkou nocou robila svoje posledne cesto v zivote - v noci dostala mozgovu prihodu a... o nejaky cas tisko odisla. Na sebe mala stale tu istu bielu zasteru - iba pre vyrobu cesta a robila ho velikanske... a vravela mi - vodu nedavaj do cesta, tazko sa susi, a ked uz inak nejde, tak iba "harapascik" - to slovko sa mi velmi pacilo...Vdaka za komentare vsetkym, vazim si ich.

Babinka, mám slzy v očiach. Vďaka za krásny príspevoka hlavne bodnutie do svedomia. Ešte raz vďaka.

@babinka , cestoviny som este nikdy nerobila. Ale nikdy nie je neskoro...Snad tiez vyskusam. Mala som volakedy tiez krasny priklad, moja babka bola v tom ozaj majster! Robievala vselijake! A ako rychlo ich krajala!!!
Ty si toto tak pekne napisala, ze som si povedala, ze aj ja to vyskusam....

Ďakujem @babinka , všetko čo si opísala je ako video z môjho príbehu,spomenula som si keď som sa vydávala (1964) babka narobila na svadbu slížiky ako vlas,žiadny strojček,čo sa ale stalo,v nestráženej chvíli malá sesternica (4)prišla k rezancom a začala ich miešať , to si viete predstaviť čo to spravilo s našou babkou,zobrala malú vnučku k holičovi , dala ju za trest ostrihať,babka za to dostala "pochvalu" od rodičov vnučky,dnes si na to spomíname s úsmevom keď sa stretneme so sesternicou.Dnes už aj ona s rodinou očakáva radostnú udalosť,narodenie prvého vnúčatka .Slížiky robievam s radosťou,keď ma chytí "rapel"šup doska a už to fičí,nepotrebujem žiadny strojček hoci ho mám ešte zo starej dobrej MERKÚRIE , bývalé domáce potreby.

aby to nebolo všetko,v škole sme sa s dievčatami dohadovali ktorá mama vie narezať slížiky najtenkovatejšie,palacinky tie boli tiež na programe ktorá mama ich robí najtenšie.Ja som na materskej ostala pri varení sama a mama na telefóne,dnes sa tiež nebránim
novým chutným receptom. Moje rezance pre tých čo ich nevideli
 varecha.pravda.sk/recepty/rezance-do-nedelnej-slepacej-po...
@babinka ďakujem

mile zienky, ked len raz v zivote urobite to, co patrilo kedysi k samozrejmostiam nasich mamiek - vlastne cestoviny, tak budete na seba hrde, aj ked nedodrzite recept (myslim hlavne na tu vodicku - ved uz nie sme najmladsie a ruky i ramena si uzili svoje), aj ked to bude fuska a nie vystavny kusok - budete na seba hrde!!! A vdaka Vareche a jeho clenom, v mnohych domacnostiach to bude "Slepacia polievka pre dusu".

Noooo teda babinka - klobúk dolu! Tak som sa už dávno nenarehnila, lebo som si ťa živo predstavovala ako sa oháňaš v tej ďalekej Amerike valčekom na cesto. Žiadny strojček, ale slovenský valček. Ha-ha-ha ......chi-chi-chi...... íííhiiii ......Veru aj ja si neraz spomeniem: prečo som tú moju dobrú mamu nepočúvala.

Babinka, máš pravdu. Najbližšie, keď bude moja mama u mňa, tak splním predsavzatie, ktoré som jej dala, že keď budeme obe dôchodkyne /vtedy som ešte robila/, spravíme si domáce slížiky do polievok a jedinečnú domácu strúhanku z rezancového cesta. A že aj narobíme dukátové buchtičky aj do mraziaka, aj pre syna, aj pre dcéru...Splním to, lebo čas je neúprosný a do konca života by ma to mrzelo, že som to nesplnila.

Nuz aj ja pridavam k lepsiemu môj posledny zazitok zo Slovenska. Som uz sice babka (62 rocna) 2 malych huncutov, ale vlani som bola na Slovensku (rodicia mi uz neziju) a prichylila ma moja pestunka, co ma presne o 20 rokov viac nez ja. A ta mi, verte, ci nie, urobila radost domacimi rezancami posypanymi domacim tvarohom a o nic menej domackejsim maslom. A bolo to pre mna prekvapenie, pretoze uz nevladze chodit, ale pri doske prestala temer celé poludnie. Nuz citila som sa ako doma u mamicky a tych domacich rezancov som si nalozila 2 ci 3 krat. Nech ju pan Boh opatruje este vela rokov.

Som na tom presne ako Babi, sila v rukách chýba, ale keďže domáce cestoviny sú skvelá vec, cesto robím v domácej pekárni. Na 500 g múky dávam 5 vajec a keďže vajcia mám iba z obchodu, tak aj štipku kurkumy pre farbu. Niekedy dám iba 3vajcia a cca 0,5 dl vody. Cesto a krásne vymiesi a vaľkanie a krájanie je už pre mňa relax. Strojček mám tiež, dostala som ho asi pre 3 rokmi, alel zatiaľ som ho nepoužila.

vcera som v hnetaci robila cesto na knedle a divala som sa, ako stroj pracuje a ja hliviem. Spomenula som si na jednu varechacku (neviem ktoru), ktora to radsej robila rukami, chybal jej ten dotyk s cestom - a chapala som. Najradsej by som hnietla a hnietla (aj s hlinou sa tak maznam, prinasa mi to neskutocne upokojenie). A tak ma napadlo to, co pise @mamimna , aspon zaklad cesta na cestoviny vymiesit v stroji - je to trosku namahava praca na nase ruky, a potom s laskou cesto dohniest a - co je hlavne, urobit ho castejsie. Prave dnes sme s dcerou spominali, aky je rozdiel medzi pomalym varenim polievok kedysi davno - a dnes, ked vsetko musi byt raz dva. Ta chut je o niecom inom, slubila som si, ze budem castejsie varit tie pomale slepacie a hovadzie polievky, a k tomu domace rezance. Uz sa na to tesim :))

dnes som si naplanovala fazulovu polievku taku rychlejsiu - bez namacania, s udenymi morcacimi stehnami (povodne kupene na iny ucel ) a vedela som, ze bez domacich fliacok by to nebolo ono a tak som sa rozhodla zas urobit vlastne cesto (sluby, ze si narobim do zasoby som nesplnila). Ale najprv som chcela urobit domaci skvarkovy chlebik podla @honestky , tak som zamiesila a urobila trochu po svojom, nechala kysnut a isla varit fazulu. Kym sa ohrievala, nakukla som do mraziaku - zizali tam na mna vrecuska s minulorocnymi malinami,jahodami, cernicami - ulutostilo sa mi to a vzala som do parady - urobim dzem. Dala som to ohriad do velkeho hrnca, potom rucne som pretlacila cez sito a az vtedy dosiel rad aj na cukor - len tak, od oka podla chuti a nechala som znova varit. Skontrolovala chlieb, aj fazulu som uz odstavila, nech sa dovara sama (zial, nemam priestor, cas i vedomosti na fotenie a recept bez fotky nie je zaujimavy) a v kuchyni to zacalo rozvoniavat - udenym, ale aj nadhernou vonou malin. V malom hrnci som miesala davku dzemu, vo velkom sa ohrievalo samo, bol cas dokoncit chlebik a dat ho piect. Az teraz dosiel rad na domace fliacky - zabudla som na radu, ze sa to da aj v hnetiacej masinke a tak som sa vyse polhodiny trapila s celozrnou plackou, ktora bola tvrdsia nez sa patrilo a cesto bolo take kostrbate, ako keby ho robila prvacka. Uspesne som vytiahla chlebik, spojila fazulu s maskom, zacala dalsiu varku dzemu a cesto sa susilo. Nakoniec sa mi to vsetko podarilo ukoncit a ja som zistila, ze mi to vsetko trvalo 5 hodin aj s pripravou, tak som si konecne sadla ku kave a jednej cigaretke - to bolo slastnych 10 minut. Ked sme sa najedli, vsetci chvalili polievku s fliackami a k tomu vonavy teply chlieb a ja som mala neskutocne krasny pocit, ze som dnes urobila, co som sice neplanovala, ale podarilo sa. Ked som vecer vesala pradlo na snuru, z izby, kam isla dcera pred nocnou si trosku lahnut sa ozvalo - thank you, babi..... a mne bolo zrazu tak fajn :), vedela som, ze odkialsi zhora sa diva moja mamka a je spokojna, stafeta sa neporusila ....
Viem, ze ten krasny pocit stoji za to, ze som zanechala svoj pokojny domov daleko za oceanom a som tu, kde mam byt - pri svojich detoch a vnucatach a nemyslim na to, ze mam pravo na oddych, behanie po lekaroch a ine vymozenosti dochodkoveho veku. Som stastna!!

Z celej tejto diskusie som veľmi, veľmi dojatá, nech to šťastie vydrží @babinka. Mne ste všetci dali povzbudenie a silu, aby som mala trpezlivosť s mojou ( manželovou) mamou a jej verným druhom Alzheimerom a bola vďačná, že ju ešte máme.

@mamatata2 - silu ci energiu pri opatrovani budes velmi potrebovat, pretoze nedostanes pochvalu ani podakovanie - ten druhy clovek uz malokedy je toho schopny, ale urcite v tebe ostane dobry pocit, ze si urobila vsetko, aby si jej umoznila prezit ten posledny cas pred odchodom bez mozneho navratu - a mozno si dala niekomu inemu vzor, aby VIDEL a VEDEL. Prajem ti vela zdravia a dusevnej sily na taku tazku ulohu.

@babinka tvoje písanie ma rozveselilo, aj rozosmutnilo a nakoniec mi vohnalo slzy do očí.... veru ani ja som svoju dobrú mamu nepočúvala a potom som to trpko oľutovala. Teraz keď babičkovatiem sa teším z toho, že moje deti poznali a poznajú dobré, domáce jedlo a nie polotovary a fast foody. Dúfam, že raz budú moje vnúčatka spomínať na babkine chlebíky, buchty a koláče.... je to málo? neviem... niekto možno ohrnie nos a povie, že nežije preto aby jedol, ja si zas myslím, že to dobré, poctivé jedlo je súčasť nášho domova, rodiny, priateľov, všetkých našich milovaných a preto si zaslúži byť na poprednom mieste :-)
@mamatata2 máš môj obdiv :-)

milá mamatata2, ja som nedávno odprevadila na poslednej ceste moju (manželovu) mamu aj s jej verným druhom Alzhajmerom a aj keď to vôbec nebolo ľahké, je mi za ňou veľmi, veľmi smutno...

@babinka
pri citani Tvojich riadkov /dakujem za ne/ som si pripomenula moje robenie domacich rezancov, ktore dcerka mala rada s vajickom /a vlastne aj teraz ako dospelacka sa vzdy potesi, ked ju privitam doma takouto vecerou/. Pri kazdej navsteve babinky /cca raz za mesiac/ si ich objednavala . A raz, ked som jej ich opat navarila prisla za mnou so slovami: "nemohla by si si vypytat recept od babinky, lebo tie jej su lepsie". Tak som sa spytala a prisli sme na to, kde je rozdiel. Ja som ich robila z polohrubej muky a babinka z hrubej. Dcerka bola spokojna a doteraz na to spomina. Babinku uz nemame a ja mam pocit, ze tie moje rezance aj tak stale nie su take ako tie jej.

dakujem vam za prispevky @hedviga8 a jelenik. Skutocne nech robime uplne presne ako nase mamky ci babky, malokedy sa vyrovname ich chuti. Ale nech nas to neodradza, lebo mne sa zda, ze "susedovie ceresne" su lepsie ako nase - kazdy z nas spomina na chut babkinych ci mamkinych vyrobkov aj so spomienkou, vonou, naladou a laskou k dotycnym - a my sme ine, na nas budu spominat tiez, ale volaco bude inaksie. Aj mojim vnucatam chuti najviac moja kasicka na ranajky, darmo ju robim u nich a mamka robi ako ja - babkina je ina :) - je to aj "vona babky" a spomienka

toto je moj posledny zlepsovacik - krajac rezancov, na ktorom som krajala aj fliacky a slo to rychlo - cesto som neprekladala, ale priamo pokrajala na stvrtiny a z nich robila taketo rezance:

a aby vnucky nerobili ostaru, zapojila som ich do tvorby, oni vykrajovali kvietockove a kolieskove vzory, ktore som ususila do zeleninovej polievky - mali z toho velku zabavu a ja som mohla pracovat tiez :)

Tiež som asi zo starej školy, lebo robiť rezance to je pre mňa samozrejmosť a neviem si predstaviť nedeľnú polievku bez domácich rezancov. Tak isto si narobím aj široké rezance a šiflíky a mám všetko po ruke. Treba len chuti a úspech bude zaručený.

@babinka tak to je milé, určite príde čas, ako si budú spomínať na zážitky pri babinke, ako si varili , škola života je nenahraditeľná žiadnou inou školou.
Ty máš to isté radielko ako aj ja ,dobrý pomocník.