Tento legendárny vlak vždy lákal mnohé významné osobnosti, preto som vedela, že ide o luxusnú záležitosť. A tak som do prasiatka pravidelne hádzala svoje „drobné“, aby som sa toto leto vrátila do čias anglických lordov a dám. Priznám sa, že zo začiatku mi rozložený červený koberec, dokonalý personál a modré tabuľky so zlatým nápisom Orient Express na špinavej stanici prišli skôr vtipné. Takisto my cestujúci v žabkách a šortkách popíjajúc privítacie kokteily v blízkom bare sme asi nepôsobili práve ako tí dávni aristokrati. Každopádne už predtým sme dostali jasné predpisy ohľadom oblečenia, do ktorého sme sa neskôr všetci vo svojom kupé s našimi kuframi a vecami poctivo obliekli. Pohľad z okna ma dostal, vlastný steward ma dostal a ešte som dostala aj vlastnú miestenku v reštauračnom vozni, do ktorého ma presne o 18:00 odprevadili. Usadili ma a predo mnou sa na stole objavilo viac príboru ako u mňa doma v šuplíku. No nič, vo svojich elegantných šatách a špeciálnym vegetariánskym menu som sa cítila.. prakticky ako doma. Jedálny lístok obsahoval štvorchodové menu francúzskych šéfkuchárov. Kvalitné víno som odmietla, a tak som sa dopovala čerstvou osviežujúcou vodou a pochutnávala si na čerstvých bagetkách. Zakaždým, keď som si odpila z pohára, mi ho zase doliali doplna a keďže mám od mala zvláštny zvyk piť do dna, tak som sa po chvíli cítila ako vodový melón. Napriek tomu sa usmievala, jedla a.. jedla a jedla. Neviem čo som jedla, ale jedla som skutočne s chuťou a ako čerešničku na torte som dostala hruškovú zmrzlinu. Cestou do svojho kupé som sa zastavila v barovom vozni, kde hralo piano, jedna pani sa drhla zelenou olivou a šťastná som šla spať s pocitom, ktorý neviem úplne opísať. Čo môže byť lepšie?
Tak napríklad raňajky do postele v podobe čerstvej šťavy z pomaranča, ovocného šalátu, chrumkavých žemličiek a rôzne druhy chutných džemov. K tomu čerstvé noviny a voňavý zelený čaj. Dívajúc sa z okna som si priala zastaviť čas. Po opäť neuveriteľnom obede, kde len samotné predjedlo z avokáda a grepfruitu vo mne prebúdzalo všetky zmysly, bol čas sa pobaliť, vychutnať si posledné pohľady na celú tú krásu vnútri i vonku, zbaliť sa a rozlúčiť sa s neopakovateľným dobrodružstvom. Čo môže byť lepšie? Sedím u seba doma so splneným želaním a vedomím, že tá cesta sa snáď nikdy naozaj neskončila. Kam ma zavedie ďalej?
www.gov.pe.ca/greengables/...
Anna zo Zeleného domu nemá chybu, sen a príbeh ktorý očaril svojou krásou a láskou veľmi rada sa k nej vraciam .., a ten Orient expres je tiež očarujúci... a preto snívajte s nami ... :))
Tiež plánujeme s manželom cestovať, tak toto si musím preštudovať na nete...:)
Sovka - čítala si od Filana Dole vodou? Tiež ma plavba po Dunaji dolu do Čierneho mora lákala, ale po prečítaní tejto knihy... Neviem, či som zasa "až taký" dobrodružný typ :)) No, asi záléží naozaj od kvalitného sprievodcu...okrem iného:)
S "Annou" som rástla, moja obľúbená knižka - len či budú mať vnučkz chuť čítať niečo také, ke%d dnes už "letia" iné knihy....Tiež som chcela ponúknuť manželovej dcére moje už ošumtelé dievčenské romány, ale ohrdla nimi - upírska sága je upírska sága....:)) Škoda, asi tie decká už nezažijú to, čo sme prežívali my a naše mamy...