Najprv však malé, ale pre mňa navždy zábavné odbočenie. Prvé nesmierne blízke stretnutie tretieho druhu som mal s mojimi kamarátmi Rómami, vtedy Cigánmi, niekedy na prelome osemdesiatych rokov minulého storočia. Vedľa mojej Alma mater UK bola preslávená piváreň Ponorka. Išlo sa do nej dolu schodmi. Len vonku sa musel človek nadýchnuť, aby si dolu zobral aspoň trochu vzduchu.
V zadnej miestnosti, kde sa dym dal krájať, sedávala zaujímavá komunita. Študenti z filozofickej fakulty, ktorí teraz vyrovnávajú paragrafy a my filozofi. A medzi nami chlapci z Korza a tak podobne. Tmavší ako my. Mali sme sa radi, lebo sme si do života veľa darovali.
Raz sa stalo, že vzadu bolo tak natrieskané, že by mal špendlík problém ľahnúť si na brucho. Spredu prišla hláška, že prichádzajú zelené žaby a kontrolujú občianske preukazy. Pre mladých – vtedy musel mať každý človek v papierovom občianskom preukaze pečiatku zamestnávateľa. Ak ju nemal, išiel s policajtmi a hrozil mu paragraf o príživníctve. Čiže riadna pálka, ako sa oných drevných čias hovorilo...
A tu vám teda prišli za nami dozadu dvaja verejní bezpečnosťovia. Predtým bola polovica zadnej miestnosti plná Detí vetra. Zrazu zmizli. Sublimovali sa. Verejní bezpečnosťovia videli iba mladíkov študákov s otvorenými pusami a vyvalenými očami. Verejní bezpečnosťovia (policajti) odišli. Zrazu sa spod stolov začali súkať Deti vetra s tým, že ich bolia kríže. A museli si ich prerovanť. Vtedy som si Detí vetra zamiloval. A to som ešte nechyroval o ich kuchyni.
Rómovia nikdy nemohli vyžiť bez mäsa. Keď sú chvíľku bohatí, nesmie im chýbať na tanieri kurací alebo bravčový perkelt, pečené bravčové, či iné mäso. Nedokážu sa najesť z palaciniek. Najviac však bodujú husté polievky. Do hrnca dajú tri druhy mäsa. Bravčovinu, hovädzinu a kuracinu. K tomu pridajú trochu polievkovej zeleniny a keď je vývar hotový, polievku zahustia domácimi rezancami.
Šošovica, fazuľa a hrach boli vždy súčasťou rómskej kuchyne, ktorá sa na Slovensku vo všeobecnosti prispôsobila "gadžovskej". Rómovia robia často halušky s bryndzou alebo s kyslou kapustou a množstvom pečeného mäsa navrchu.
Od gadžov, teda od tých trochu belších a inak život chápajúcich, prebrali perky, ktoré volajú pišot. Na východnom Slovensku sú tieto cigánske pirohy väčšie, takže stačí zjesť jeden-dva kusy a máte dosť. Na západnom Slovensku sa už pišoty nápadne podobajú perkám. S jediným rozdielom - namiesto lekváru ich Rómovia plnia praženicou. Pišot s praženicou si zvykli Rómovia pripravovať na Kvetnú nedeľu. Na Vianoce si zase namiesto tradičných "gadžovských" opekancov robia pišoty plnené lekvárom a posypané makom alebo orechmi. Recept na varecha.pravda.sk/recepty/pisot-deti-vetra/2613-recept.ht...
">klasický pišot nájdete medzi mojimi receptami.
Diskusia k článku