Pečené hovädzie rebrá

Hovädzie rebrá s feniklom (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Ina Garten je jedna z najobľúbenejších profesionálnych kucháriek a v TV programoch svoje umenie prezentuje pod „alias dictus” Contessa. Tentoraz ma oslovila prípravou buľvy fenikla. Ja s Mojou ho dva razy nemôžeme, lebo v surovom stave nás, „naj prebača a prepitujem“, nepríjemne nadúva. Tepelnou úpravou však získa lahodnú chuť a „neublíži“ nám. Jemne som si jej rcp poupravil, podobne ako som to urobil, už v dávnejšie prezentovaným, s predvareným feniklom, prosciuttom a mozzarellou Marty Stewart.

4-6
porcie
15 minút
príprava
200 minút
na 200/155 °C

Suroviny

Postup

  1. Nuž máte pravdu, milí moji, na začiatku to naozaj vyzerá ako na stole, či pulte, „starej kofy na košickym pľacu“. Nenechajte sa odradiť, lebo výsledok je úžasne chutný s tepelne jemne upraveným mäsom, lepiacim prsty aj pery.
  2. Do hlbšieho liatinového hrnca som nalial zo 2÷3 PL olivového oleja a naložil doň aj všetku umytú, pokrájanú, resp. postrúhanú zeleninu, ktorú som jemne prstami posolil, pomiešal a po zohriatí nechal pomaly, na ½ škále teplotnej stupnice, samozrejme s občasným premiešaním.
  3. Čas som využil na umytie a osušenie krátkych, dobre mäsitých hovädzích rebier, ktoré som jemne „pomasíroval“ dlaňami občas pomastenými asi PL olivového oleja, posolil ich, posypal čerstvo mletým čiernym korením a následne s pekáčom „šturil“ na ~ 20´ do rúry vyhriatej na 200 °C (400 °F).
  4. Medzitým sa zelenina dostala do „konzistenčného ½ času“ a to bola príležitosť
  5. pridať do nej asi 300 ml „pixľu“ talianského paradajkového krému a zaliať ju
  6. vyše pol litrom kvalitného ťažšieho červeného vína (ja som mal „Pinot Noir r. 2016“), Contesa dusiacu sa zeleninu zaliala celom 750 ml fľašou, ale ja s Mojou sme si po „decke“ pripili na zdarný výsledok našeho kulinárskeho snaženia. Teraz už stačilo iba nežne premiešať, nechať „prebublať“ a do tohoto „lôžka”
  7. poukladať predpečené mäsko, pozrite ako sa oddeľuje od kostí a príslušným vekom
  8. prikryté, nechať pomaly 180´ v rúre piecť pri 150÷160 °C (300 °F).
  9. Času bolo teda „haďabej“, tak som uvaril našu obľúbenú prílohu „boďočky“ s lístkami petržlenovej vňate => slovenská ryža alias talianske orzo.
  10. A na tanieroch, samozrejme už s povyberanými kosťami, to potom vyzeralo takto! Aperitív drienkovica 56° z Hrhova pod Soroškou a zapili sme to 1/3 (väčšie v týchto končinách nedostanete, ani za 18 karátové zlato) studeného plzeňského, napriek tomu, že čínska medicína odporúča horúci nesladený čaj! … bars fajne a šmačne! … ta ňe?