Zemiaková polievka
Zemiaková polievka s paletou vôní (fotorecept)
Autor receptu: sracz
Vďaka mojim štedrým hríbovým „3om kráľom“, prof. Krúpovi, Ďurkovi Davalovi a TibÝkovi Nagyovi, nemusím sušenými
hubami „šanovať“. Dávno som si v praxi osvojil, že každé jedlo s hubami, do priam šľachtického stavu povýši na jemno
pomletá sušená borievka (jalovec). Mám jej ešte viac ako litrovú zásobu, vlastnoručne nazbieranú nad Zádielskou dolinou.
Dobrá zemiaková polievka nie je zlá, ale predsa len by som si na nej už rád pochutnal aj vo verzii z čerstvých húb zo
slovenských lesov, lúk a strání.
|
6-8
porcií |
35-45 minút
tepelná úprava |
Postup
- Torzo vstupnej zostavy; do pozornosti si dovoľujem upriamiť pohľad na kôpku sušenej borievky, hneď zľava, bez ktorej si nedokážem predstaviť žiadne jedlo s hubami.
- Do misy som uložil dve poriadne hrste sušených hríbov a kuriatok, ktoré som na dve hodinky zalial vlažnou vodou.
- Mrazničku pred sťahovaním bolo potrebné „vyrabovať“, tak som z nej vybral „škrečkovsky“ odložené kosti, kože a výrez z kuracích stehien a s PL „Nahrin“ korenia na kuracie mäso z nich pripravil vývar. U nás, na mojom rodnom „Vihodze“ stále platí, „šicko, co večše jak voš, odlož“!
- „Defilé“ korenín, zľava borievka v mlynčeku, soľ, korenie „Nahrin“ na kuracinu, čierne korenie v drviči, majorán sušený a mletá sladká paprika, doplnená hrubou múkou na podsyp a škvarená bravčová masť na zvýraznenie domácich chutí polievky.
- Do vyššieho hrnca som postrúhal väčšiu červenú (nie je to dogma) cibuľu, zalial ju olejom a minútku – dve podusil.
- Pridal som pokrájaný pór, stonkový zeler a jalapeño (ale na druhu pikantnej papričky naozaj nezáleží), zmiešal a podusil.
- Posypal hrubou múkou a jemne opražil.
- Vložil som pokrájané zemiaky, nadstavil domácou masťou s drobnými škvarkami zo dna nádoby.
- Pridal namočené huby aj s ich voňavou vodou a naplátkované strúčiky cesnaku.
- Dolial som horúcu vodu podľa toho, koľko potrebujem polievky a nechal priviesť do varu.
- Teraz som ohrev znížil na minimum, vložil halúzky čerstvého umytého tymianu z „vlastného chovu“ a nechal variť, až sa mi konzistencia húb zapáčila (necelá ¾ hodinka).
- Nádherne voňajúcu polievku som podával v porcelánových kotlíkoch a až pred mojimi „stravníkmi“ posypal čerstvo pokrájanými lístkami petržlenovej a zelerovej vňate. Moje ruže tu na všetko spaľujúcom slnku dostali „poriadne zabrať“, tak som porciu ovenčil vrcholcom kvitnúceho tymianu.
zatvoriť