Zemiaková polievka domácej pani (fotorecept)

Postup

1. všetko pekne po poriadku; zmes dušených húb (aj z okolia malebnej Svinky za Obišovcami), už skoro hodinu čaká namočená v teplej vode; k stonkom som priložil aj „srdiečko“ stonkového zeleru; tentoraz som mal na výber 3 druhy zemiakov, tak som volil kompromis, 6 tvrdých červených, 2 polotvrdé žlté a jeden väčší „na pečenie“ hnedý, ktorý sa uvarí veľmi rýchlo a polievku zahustí (tento druh často používam, postrúhaný na „syrovom“ strúhadle, potom sa jeho „ihličky“ príjemne rozpadávajú v ústach)
2. velenie pri šporáku prevzalo moje lepšie a krajšie JA, mne prischla „fcia“ pomocníka „hantlagera“ a fotodokumentaristu, ale vôbec som sa tomu nebránil! Permanentne veliaca „generálka“ pripravila jemne okrovú voňavú zápražku (v horúcej rajnici vymiešala po dve PL oleja, masla a hladkej múky, po získaní požadovanej farby a vône zaliala zeleninovým vývarom, ale spravidla to býva horúca voda; počas nepretržitého miešania, nechala zhustnúť a cez sitko vliala do polievkového hrnca so stonkami zeleru
3. nasledovala „dvojhrsťová“ zmes sušenýcu húb aj s vodou, v ktorej boli namočené
4. ja som medzitým olúpal a pokrájal zemiaky a hneď ich aj vložil do hrnca
5. podobný „osud“ čakal aj na čerstvé pokrájané kuriatka (ale aj čerstvé hlívy, pečiarka ovčia „portobello“, či šampiňóny, v tejto polievke chutia fantasticky) a podľa chuti okorenil čerstvo mletým jalovcom_borievkou (~ ½ ML), čiernym korením (~ 1 ML) a zarovnanou PL mletej červenej sladkej papriky,
6. dolial som zvyšok vývaru, pridal dobrú hrsť pokrájanej petržlenovej vňate, aj s halúzkami a sušený ligurček
7. sušený ligurček splnil svoju voňavú úlohu, tak som ho v hrnci nahradil hrsťou lístočkov čerstvej petržlenovej vňate, podľa chuti dosolil, ešte raz nechal prevrieť a hotová polievka „po domácky“ rozvoniala celý byt
8. zajedali sme ju cesnakovou focaccia_ou, ale ja som si strúčik cesnaku pretlačil aj do mojej misky; verte, že nám chutilo! … a veľmi!