Lahodná smržová praženica s medvedím cesnakom

Postup

1. Hlava mi už dávno „zakvitla srieňom“, nepamätám si detaily zo včerajška, ale podnes vidím moju predobrú mamku Aňuci, ako v lete 1950 na lúke pri Brusnici nadája môjho brata Imiho. Ja som pri nich vyjedal obľúbenú krupičnú kašu z cínového taniera. Babičkin brat, taktiež Imrich, bol gréckokatolický kňaz a v Brusnici mal farnosť. Nedýchajúc, som ho veľmi rád počúval spievať ním slúžené omše. Mal fantastický basbaritónový hlas a našemu otcovi Tatimu požičiaval svoje ornáty, v ktorých pred nami vystupoval vo „funkcii“ Mikuláša. Mimochodom Tati bol aj výborný amatérsky divadelník. Posledný raz som ho videl v hre „Ďuro Dandej“ v úlohe šľachtica. Košické VSS mali svoj „Spoločenský klub“ a v rámci neho aj ochotnícke divadlo, na mieste dnešného Hotela Hutník. Obrovský zážitok mám aj z jeho stretnutia s Jozefom Krónerom v Sabinove pri filmovaní Oscarového „Obchod na korze“. Spoznali sa v Považskej Bystrica na súťaži ochotníckych súborov. Vlastne v ten augustový deň leta 1964 sa toho veľa nenafilmovalo. Tati aj Majster zmokli; „pršalo“ a husto! Ale prečo som začal mamkou? Nuž spomienka sa ma „zmocnila“ aj pri tomto rcp. Spolu s bratom ešte aj dnes Aňuci (na Slávu Božiu „odišla“ relatívne mladučká; tri mesiace pred svojimi 48. narodeninami) obdivujeme. Mimo iného aj preto, ako dokázala pred nami, večne hladnými „vlčiakmi“,„ochrániť a ubrániť“ niekoľkoposchodové „štósy“ palaciniek!?! Aby sme ich nezjedli skôr, než ich položila na stôl k spoločnému obedu. Nuž a ja som nedokázal „obhájiť“ pražemicu so smržami pred mojimi Čvorgľami, Lilkou a Samkom, aby som mohol fotograficky zdokumentovať technologický postup jej prípravy pre Vás. Na „titulku“ som použil záber na moju raňajkovú porciu. Tak aspoň slovom!
2. a.) Nakúpené smrže (od „kofy na pľacu“, za neporovnateľne nižšiu cenu ako v marci, či apríli v Des Moines, „vykšeftované“ 4 kôpky) som vložil do „vajndlíka“ a zalial studenou vodou! Tak sa mi z nich podarilo „vysťahovať nežiadúcich podnájomníkov“ a vyplaviť aj iné nečistoty. Medzitým som pripravil ostatné ingrediencie a veľkú panvicu, pokrájal šalotku (ak ju nemám, používam buď mladú cibuľku aj so zelenými „pierkami“, alebo červenú cibuľu), umytý medvedí cesnak a stopky čerstvej petržlenovej vňate, ktorej lístočky použijem na posyp praženice (ak medvedí cesnak nemám, čo je pravidlom, používam osvedčený „zelený trojboj“ t.j. ligurček lekársky, zelerovú a petržlenovú vňať) b.) do panvice som vložil po 2 PL škvarenej bravčovej masti, čerstvého masla a oleja a hneď zasypal pokrájanou šalotkou; jej restovanie začne zároveň s vytváraním sa tukovej „emulzie“ c.) na „priesvitnú“ šalotku som uložil ešte dva razy premyté, pomocou sitka odkvapkané a na väčšie kusy pokrájané smrže a drobné „valčeky“ petržlenových stopiek d.) ich tepelná úprava netrvala dlho (tak 2÷3´) a hneď som ich osolil a okorenil drvenou borievkou, rascou a čerstvo MČK, jemne premiešal, e.) zalial rozšľahanými vajíčkami, vzápätí opäť premiešal, ochutnal, dosolil a pri vypnutom zdroji tepelnej energie vmiešal aj pokrájaný medvedí cesnak (obr. som použil z pripravpvaného rcp z nákupu už v Des Moines; tu bol na predaj medvedí cesnak aj s cibuľkami)
3. f.) hotovú voňavú praženicu som „naporcoval“ na jednotlivé taniere, na povrch nastrúhal tvrdý syr (žiaľ, údený oštiepok ešte vtedy nebol), bohato posypal čistými lístočkami petržlenovej vňate a podával s čerstvým chlebom
4. g.) poznámka: tento postup používam aj s inými hubami a teraz je aj u nás doma „hubačka“ v plnom prude a húb neúrekom a „haďabej“; nuž „galantérni“ manželia, bratia, či „frajeri“, v sobotu (nedeľu) si privstaňte a „poďme ho“ nazbierať košík plný (tento je z leta r. 2005 z lesa pri Slavošovciach) čerstvých húb! Nechajte svoje „víly, kráľovné a princezničky, krajšie ½ aj Čaje“„vybúvať sa do ružova“ a po návrate ich privítajte do nového dňa s úsmevom, objatím, božtekom a voňavým „šmakom“ na hubopraženicovom tanieri!!!
5. … a aj pre ten môj „Triumvirát“ som na tomto svete naozaj rád (foto je z „reštiky U bosorky“ na košickej Terase)
6. tak, ako pri každom varení „Nad jazerom“, aj teraz mi asistoval môj malý kamarát Rúfus, vo funkcii „laická kontrola a pomoc“
7. inšpirovaný našou milou „amatérskou profesionálkou“ @izabella929 naučil som sa ovládať „laser“ a zvyšok nedového koláča s orechovou krustou sa mi podarilo takto „naporcírovať“!