Hovädzie s vôňou Slovenského raja (fotorecept)
Autor receptu: sracz
V chladiacom boxe obchodu som videl prekrásny kus hovädzieho mäsa. Nemohol som
ho tam nechať, „šlohol“ by ho niekto iný a ja by som to neprežil. Už v „kšefte“ som
vedel, ako ho pripravím a ako nazvem. Spomenul som si na asi hodinový spánok na lúke
plnej materinej dúšky. Bolo to v neskoré leto okolo roku 1980 pri háji červených
smrekov medzi Spišským štvrtkom a Smižanami. Najkrajší kút v šírom svete je moja
rodná zem! To platí aj o Slovenskom raji. Nie div, že som si ho pripomenul aj v kuchyni!
4÷6 porcie |
15 minút príprava |
70 minút tepelná úprava |
Postup- slávnostný nástup („defilé“)
- z uvedených ingrediencií som vyšľahal marinádu (rýchlokysku označenú „M“ používam len na tento účel); mäso som naporcoval na 8 krásnych plátkov,
- ktoré som vyklepal (uložené v plastovom vrecúšku po chlebe),
- každý prstami posolil, posypal čerstvo mletým čiernym korením a jalovcom zo Silickej planiny
- potom vložil do rýchlokysky s marinádou, „zadekľoval“ vekom a vložil do chladničky; tentoraz tam mäso bolo týždeň, ale často mávam mäso v marináde 10÷12 dní
- nadišiel očakávaný „Deň D“ celý byt, na „čele“ s kuchyňou, „sál v haptáku“ pred príchodom vôní a chutí zo Slovenska; a.) z „uškrečkovaných“ zásob som vybral dve riadne chlapské hrste sušených húb (naozaj to je zmes lesných húb; ako je vidieť aj na obr. 11, malé hlávky sú nepokrájané), vložil ich do porcelánovej nádoby a zalila vlažnou vodou; b.) na horúcej domácej škvarenej masti (asi 2 PL a podľa potreby som počas opekania pridával ďalšiu) som opiekol hovädzie plátky z marinády; c.) po opečení aj ich druhej strany som ich poukladal
- na pomocnú tácňu a posypal ich tvrdým jemne mletým údeným oštiepkom (½ jedného som „obetoval“, rozkrojenú nechal vysušiť a potom som „krvopotne“ postrúhal na zemiakovej strane kuchyňského strúhadla; zvyšok je odložený v chladničke pre „strýčka Príhodu“
- na zoškrabanom výpeku, do ktorého som pridal po 2 PL slnečnicového oleja a masla, som udusil postrúhanú veľkú (skoro 500 g) červenú cibuľu,
- pridal 2 kopcovité PL domáceho brusnicového džemu, zamiešal
- nechal krátko „zosnúbiť“ chute, vložil opečené a „pooštiepkované“ plátky masa; ~ po 3÷5´ ich poobracal a po ďalších ~ 3÷5´
- zalial ¾ marinády (zvyškom som postupne podlieval), namočenými hubami (~ v 100 ml „hubovej“ vody som rozmiešal PL kukuričného škrobu), priviedol do varu, tepelný výkon nastavil na minimum a celú „voňavú“ zostavu nechal dusiť
- potom som do omáčky vmiešal kukuričný škrob rozmixovaný vo vode z húb
- a nechal ju zredukovať až bolo vidieť múso (celé dusenie trvalo ~ 70´, dlhšie nebolo treba, mäso bolo mäkké a šťavnaté; marináda splnila svoju úlohu na 1*)
- ja som ho servíroval s „hevitamkami“ (fliačkami, klinkami, …) so sladkou kapustou, ale prílohu si zvoľte podľa vlastnej chuti (zemiaková kaša, slovenská ryža, halušky, …, „nokerdle“, ryža, parená knedľa, alebo iba „obyčajný“ chlieb, či biele pečivo)
- tunajším vevericiam zemným (chipmunks) som vyhlásil vojnu! Tohoto „vyžratého čipmanka“ som odfotil cez sklo okna mojej pracovne. Pribral z drahej hubovej kultúry (zmes hríbovitých húb, vatovca obrovského a bedle jedlej poslanú od nás), ktorú som podľa návodu vysial, pod oddelenú mačinu, na našej záhrade. Do týždňa ma tá pruhovaná čipmankovská háveď zbavila starostí o možnú budúcu úrodu vlastnoručne vypestovaných húb.
|