Hovädzie s vôňou Slovenského raja (fotorecept)

Autor receptu: sracz

V chladiacom boxe obchodu som videl prekrásny kus hovädzieho mäsa. Nemohol som ho tam nechať, „šlohol“ by ho niekto iný a ja by som to neprežil. Už v „kšefte“ som vedel, ako ho pripravím a ako nazvem. Spomenul som si na asi hodinový spánok na lúke plnej materinej dúšky. Bolo to v neskoré leto okolo roku 1980 pri háji červených smrekov medzi Spišským štvrtkom a Smižanami. Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem! To platí aj o Slovenskom raji. Nie div, že som si ho pripomenul aj v kuchyni!

4÷6
porcie
15 minút
príprava
70 minút
tepelná úprava

Postup

  1. slávnostný nástup („defilé“)
  2. z uvedených ingrediencií som vyšľahal marinádu (rýchlokysku označenú „M“ používam len na tento účel); mäso som naporcoval na 8 krásnych plátkov,
  3. ktoré som vyklepal (uložené v plastovom vrecúšku po chlebe),
  4. každý prstami posolil, posypal čerstvo mletým čiernym korením a jalovcom zo Silickej planiny
  5. potom vložil do rýchlokysky s marinádou, „zadekľoval“ vekom a vložil do chladničky; tentoraz tam mäso bolo týždeň, ale často mávam mäso v marináde 10÷12 dní
  6. nadišiel očakávaný „Deň D“ celý byt, na „čele“ s kuchyňou, „sál v haptáku“ pred príchodom vôní a chutí zo Slovenska; a.) z „uškrečkovaných“ zásob som vybral dve riadne chlapské hrste sušených húb (naozaj to je zmes lesných húb; ako je vidieť aj na obr. 11, malé hlávky sú nepokrájané), vložil ich do porcelánovej nádoby a zalila vlažnou vodou; b.) na horúcej domácej škvarenej masti (asi 2 PL a podľa potreby som počas opekania pridával ďalšiu) som opiekol hovädzie plátky z marinády; c.) po opečení aj ich druhej strany som ich poukladal
  7. na pomocnú tácňu a posypal ich tvrdým jemne mletým údeným oštiepkom (½ jedného som „obetoval“, rozkrojenú nechal vysušiť a potom som „krvopotne“ postrúhal na zemiakovej strane kuchyňského strúhadla; zvyšok je odložený v chladničke pre „strýčka Príhodu“
  8. na zoškrabanom výpeku, do ktorého som pridal po 2 PL slnečnicového oleja a masla, som udusil postrúhanú veľkú (skoro 500 g) červenú cibuľu,
  9. pridal 2 kopcovité PL domáceho brusnicového džemu, zamiešal
  10. nechal krátko „zosnúbiť“ chute, vložil opečené a „pooštiepkované“ plátky masa; ~ po 3÷5´ ich poobracal a po ďalších ~ 3÷5´
  11. zalial ¾ marinády (zvyškom som postupne podlieval), namočenými hubami (~ v 100 ml „hubovej“ vody som rozmiešal PL kukuričného škrobu), priviedol do varu, tepelný výkon nastavil na minimum a celú „voňavú“ zostavu nechal dusiť
  12. potom som do omáčky vmiešal kukuričný škrob rozmixovaný vo vode z húb
  13. a nechal ju zredukovať až bolo vidieť múso (celé dusenie trvalo ~ 70´, dlhšie nebolo treba, mäso bolo mäkké a šťavnaté; marináda splnila svoju úlohu na 1*)
  14. ja som ho servíroval s „hevitamkami“ (fliačkami, klinkami, …) so sladkou kapustou, ale prílohu si zvoľte podľa vlastnej chuti (zemiaková kaša, slovenská ryža, halušky, …, „nokerdle“, ryža, parená knedľa, alebo iba „obyčajný“ chlieb, či biele pečivo)
  15. tunajším vevericiam zemným (chipmunks) som vyhlásil vojnu! Tohoto „vyžratého čipmanka“ som odfotil cez sklo okna mojej pracovne. Pribral z drahej hubovej kultúry (zmes hríbovitých húb, vatovca obrovského a bedle jedlej poslanú od nás), ktorú som podľa návodu vysial, pod oddelenú mačinu, na našej záhrade. Do týždňa ma tá pruhovaná čipmankovská háveď zbavila starostí o možnú budúcu úrodu vlastnoručne vypestovaných húb.