Miláčik, huspeninu máte zohriatu!

Jéžišmáriásvatárodina, tá čo mala v hlave???

Nuž, šťastná to žena. Nemusela vedieť nič a ešte bola obdivovaná a obletovaná. Vždy som závidela ženám, ktoré jednoducho oznámili, že toto neviem a a ani sa nepokúsili a všetko bolo v poriadku. Ja som skôr kríženec mulice a buldoga a ako blbec hlasám zásadu "to predsa nie je možné, aby to nešlo!" A tak som sa naučila pliesť ručne i na stroji, šiť, vyšívať, variť, piecť, vymeniť poistky, opraviť kľučku, položiť dlažbu (aj keď sa o niektoré dlaždice potkýname), atď. No nemá sa lepšie žena, ktorá všetko nechá na manžela, prípadne na odborníkov? A ona sa už len stará, aby bola krásna a kam sadne, tam zdobí.

Odpoveď jody - tá mala na hlave krásu
Odpoveď sovička - moja žena vymieňa poistky a je tiež krásna. Čo vám na ženách, babuľky, vadí?

Veď ja nič, len že si dobrovoľne naložíme na hrb ako tá príslovečná ťava a občas nám to začne prerastať cez hlavu. Tak potom rozmýšľame, či by nestačilo byť krásna a blbá.

A čo ti v tom bráni?

Mila Sovka urcite nestacilo,lebo ja som tiez ta zena co musela/a chcela/vsetko zvladnut,jednak pre dobry pocit a jednak preto,ze mi nic ine neostavalo.Manzel byval casto pracovne mimo domu a ja som sa musela postarat o deti aj chod celej domacnosti/popri zamestnani samozrejme/ a ked manzel prisiel domov cakala ho perfektna domacnost ,deti bez problemov a samozrejme mila usmievava manzelka s dobrou vecerou a s flasou sektu alebo dobreho cerveneho.Skoda, ze uz nikam nechodi...? To boli krasne casy!!!!!

Jáj, moje nervy! Tú "trupku" trupíkatú by som chcela vidieť dnes :-D
Zemo, palec hore! Sranda príbeh :-D chichichi... už pri huspenine som sa rehlila a káva ma úplne odkrágľovala.
Btw. dobre mi to padlo... bola to fajn zmena po tom, čo som na MMB.sk vyhľadávala tie recepty, čo tam ukradol tonko333... si predstavte... všetky do jedného tam odkopčil aj s fotkami

Ja som mu svoje napísal. Bol som nadmieru tvrdý, ale zaslúži si to, špinu pod koberec sa nepatrí schovávať!

No také žienky sú aj dnes, majú sa lepšie ako my, čo si doma skoro všetko vieme urobiť sami. Ako 38ročná som ostala vdova s dvoma synmi, tak som si veľa vecí porobila sama, veľa som aj od manžela odkukala: v batérii povymieňať tesnenia a pod...Teraz sa aj nevesta hnevá, že sa syn na mňa obracia, že kde je také alebo onaké náradie. Odišiel totiž na výšku a keď prišiel raz za čas domov a niečo som mu dala poopravovať, tak som mu náradie pripravila, lebo by ho hodinu hľadal.../Aj takí sú muži, veci majú pod nosom, ale ich nevidia, ale to je zas debata o inom/. Ale to ich ,,mňam" je na nezaplatenie. Zemo nás tu teda vie svojimi príspevkami pobaviť. Len tak ďalej...

Nevadia mi trochu priblbí ľudia, ale takýto výmet! Však to muselo byť strašné. Pridám vlastný zážitok s kolegyňou. Debata cez maily:
- Prosím ťa, mám napísať článok o vianočných zvykoch a nepoznám všetky vianočné jedlá
- Ehm, ani ja.
- Čo su to pupáky?
- Podľa mňa šúľance s makom.
- A fánky?
- Hm, tie vianočné veľmi nebudú.
- A drapáčiky? To je plnené kapustou?
- Tak to som v živote nepočula. Odkiaľ to máš?
Keď sa mi podarilo nájsť jej internetový zdroj, spadla som zo stoličky, pretože v ňom bola reč o driapačkách (pre neznalých - o driapaní peria).

No ľudia toto je fain debata lepšia ako na pokeci .A čože je niekto priblbý veď aj taký tu musia byť ako by to vyzeralo keby sme boli všetci naj a na čom by sme sa zasmiali.Aj ja som si dnes varila kávičku a vylovila som v špajzi zabudnutý mlynček na kávu to bola vôňa v celom dome po dlhom čase.Náhodou mi prišla v obchode pod ruku zrnková káva neodolala som.

Človek by neveril, že dievča v šesťdesiatich rokoch nevie čo je huspenina. Keby to bolo v dnešnej dobe tak trebars. Musela mať strašný vietor v hlave. :-))

Nuž, asi mi v tom bráni povaha a blbá výchova. Doma boli na prvom mieste povinnosti, postarať sa o dom, záhradu, zvery a každý musel svoje povinnosti zládnuť. Nesťažujem sa, bol to dobrý štart do života, len človek potom už vždy vidí najprv tie povinnosti. Hoci je pravda, že keď bolo porobené, život bol skvelý. Vyrástla som v starej Petržalke, takže záhrada, motyka, ale rodičia boli osvietení ľudia, milovali operu, operetu, divadlá a filmy a všade nás vláčili so sebou. V zime popoludní pre nich kávička v Carltone, pre nás zmrzlina v kovovej miske s oplátkou, letné nedele popoludní kaviareň Aupark (kým nezhorela), kolotoče, hojdačky, strelnice. Tak som si teraz privodila krajšie spomienky, ako pri včerajšej diskusii o tých čo odišli a teraz sa už cítim dobre a som zase vo svojej koži.

Milé dievčatá , tá baba nebola trubka to bola, prepáčte za výraz, RÚRA , ale vidíte aj také sú a sú milované a píšu sa o nich historky
:))

Mne sa do života votrela samou mojou záslluhou moja nesmierne stále milovaná. Doteraz máme sladké tajomstvo - myslí si, že vie variť. Nechám ju v tom a urobil som pre ňu laboratórium, kde si to skúša iba na sebe.
Moja Zuzka má však vari tridsať iných vlastností, ktoré robia muža mužom: stará sa o účty, vie nastaviť práčku na bavlnu, zdraví sa z odpornými susedkami, ktoré ma na ulici nevidia, keď som smädný, ale až potom, vie teklepaticky, že je zavolám, čo treba kúipiť do chladničky, keď mám chuť cestou aj na pivo a podobne. Ono, baubuľky, ako si vás s úctou načrtneme, tak nám bude dobre alebo zle :o)
Aj sa k nej pritúlim. Ale nie, ako dnes, keď mám nedeľu, a pivko je pivko, pojala neuveriteľný skutoki. Vraj si opočuje, kľoko mi ich v brušku ločká. Tak so jej dôrazne riekol rečiem: "Na brucho nie!" P.S. Dámy, ktorým chýba základná výchova v dejinách českosloveskej kinemtografie - režisér Dušan Klein, tretí diel Násnikov. Terezka Brodská: Na ucho né!

Ježišmária - stará sa o účty - cez interbanking! Či ako sa ta sviňačina volá! Zuzka to vie, Zemuško raz skúšal a skoro poslal Eskymákom účet za slnečníky!

Vyrástla som na dedine a tak som vždy bola radšej tam, kde sa drevo pílilo, seno sušilo, v záhrade bolo treba robiť, každý večer polievať, keď nepršalo a blízko sme mali družstevné lúky, tráva vysoká, ale sme jej naváľali, keď sme sa hrali v nej na skrývačku...Varecha až potom, keď som sa vydala a ,,musela" som variť. Teraz varím a pečiem rada...A cez internet sa peniažky ľahko posielajú, ale aj dobre ubúdajú, človek nemusí nikde chodiť, sedí si v teplúčku teraz, kúpi si lístok na vlak, letenku, sem-tam aj tovar rovno do bytu dovezú...Kto by to bol predtým povedal? Len si postaviť vedľa seba hrnček čaju alebo kávy a ach, zachvíľu treba ísť spať a deň je tatam...

Len klik sem, tam klik, dobre sa to nakupuje, dobre sa to platí a zrazu: bisťu! A je po výplate! Ani si Vlastička nestihla zo tri razy čajíkom jazýček popálilť. Nie, ďakuejm, my starsoivtci, teda gróf Tolstoj a ja, máme radšej zvlnené lúky. V zime sedíme v zemlianke a túžobne čakáme na jar.

Dobre sa mi číta táto Vaša debata ... bavím sa ... páči sa mi tu čoraz viac ... nedalo mi neozvať sa ... :)

PRíHODA O HUSPENINE BOLA DOBRA. ALE PISAT SA MI MOC NECHCE.

Ďakujem, ja tiež nemám rád makové rezance..

Ja sa Vám musím priznať,že kedysi pred štyrmi desaťročiami,keď som začínala variť sama ,spravila som grenatír bez zemiakov a bola som prekvapená,že sa akosi nedalo jesť.Škoda že vtedy si človek nemohol poradiť ako dnes /internet nebol/ a musel sa pýtať tých,ktorí to vedeli,ale hovorí sa predsa,že múdry sa učí na chybách druhych a ten druhý na svojích vlastných.Teraz si na tie začiatky rada spomínam.Mať tie roky a terajšie skúsenosti.

Milanko,k tej káve by som mala aj ja príhodu.Moja dobrá kamarátka bola ešte iba krátko sekretárkou riaditeľa a prišli k nemu hostia tak že nech im urobí kávu,kamarátka kávu o chvíľku priniesla a za okamžik ešte nestihla ani dvere zatvoriť a direktor už kričal čo im to za kávu urobila,že je studená a ona nato ,že nemôže zato,lebo kotolník slabo kúri,ona im ju zaliala z vodou z vodovodu aby dlho nečakali.