Pre pamätníkov

To boli casy. Ked som bola dieta, vtedy sme pravali a vzdy prsalo. Plakavali sme pred branou vo vani. Natiahli sme hadicu z vodovodu. Tak sa kedysi pralo. Potom, ked som uz pracovala, tak sme chodili do Martina kricat : Nech zije 1. maj. A na zaver sme si dali veru tie parky. My baby z roboty sme sa troska odviazali. Aspon raz za rok . Teraz uz nepracujem, veru mi to chyba. Isto ma za to budete odsudzovat, ale to boli casy.

Aj 10 korún českoslovenkých za nesenie obrazu či transparentu som si užíval. Potom sme k nim niečo doložili a aj poctivo prepili. Krásne časy.

Všetko súhlasí až na tú borovičku.U mňa to bola slivovica.

Keď som bola dieťa, 1- máj som milovala. Otec má brával do sprievodu medzi pracovníkov ČSAD a tí sa o svojich vedeli postarať. Na klopu kabáta červené klinčeky z krepového papiera, ktoré dorábali ešte aj ráno pred sprievodom, krásne mávadlo a obložené žemle so salámou, ak som chcela dali mi aj dve! Aj červenú alebo oranžovú malinovku,
A popoludnie tiež nemalo chybu, V ten deň sa každoročne otvoril petržalský lunapark, v parku bola "ľudová veselica" (oficiálny názov) a rodičia nás brali domov až večer. Kto by taký deň nemiloval?

@Stefanm (1.5.2017 10:23)
Bez párku či klobásy na 1. máje jsem nebyla nikdy a poctivě vystála dlouhou frontu při občerstvení.Párek měl vždy úžasnou chuť, jako žádný jiný den v roku. Len tá horčica mi pravidelně končila na horní části oděvu, případně "prsk" od prvního kousnutí, nebo oboje. Domů jsem šla vždycky "za prase", ale šťastné prase. Je to dávno v minulosti i s tou neopakovatelnou chutí a vůní ohřívané uzeniny.

U nás na prvého mája boli dostať limonády v sáčku, jedovatožlté, a k tomu slamka. To bolo niečo, všetky dnešné sladké vody sa môžu schovať. Párky ma ako decko nebrali, a ako stredoškoláčka som sa snažila zo sprievodu uliať. Ako pracujúca trieda som párky nejedla, u nás sa po sprievode varil guláš, aby sa zabezpečila dostatočná účasť. V takej tej sklenenej ťažkej miske, krajec chleba a hliníková lyžica, juj, to bola dobrota. Ako je to už dávno, skoro 30 rokov, čo sme povinne sprievodovali.

Pamätám sa, ako sme s kolegyňami z práce skončili na 1.mája na Centrálnom na Miletičke aj s cigánskou v ruke, na to sme využívali náš fond na zvláštne akcie:) a ešte predtým, ako dieťa aj na tú petržalskú stranu, kolotoče a iné vymoženosti:) Mne sa celkom tie oslavy páčili, rada som chodievala s otcom do centra mesta a obdivovala alegorické vozy, pestrosť, farebnosť.......a vždy sa mi ušla aj nejaká dobrota.

Ako dieta som chodievala s otcovymi vojakmi, zvycajne sme isli vpredu a nam davali obrovske nafuknute balony, ktore sme odmietli pred tribunou vypustit, tak nasledujuci rok uz to zmenili a nechali nam ich. Joooj, tie stavnate parky

@Stefanm (1.5.2017 10:23)

@45678 (2.5.2017 15:15)
Vcera sa aj v Nitre kricalo,nech zije 1.maj a potom sa aj slubovalo:-)

hovorí sa tomu spomienkový optimizmus :)

Užili sme si to. Moskovská vodka za stánkom, dobrý kolektív a hlavne sme boli mladí.

Skoda ze vsetko iba bolo,teraz sa malo ludom raci ist na 1. maja aj na ulicu.Zostali iba spomienky ktore nam nikto nevezme.

spisske alebo debrecinske boli velmi dobre! zijem v kanade a tu maju "hot dog" to je take plne supkami? zrn?

15004 JE VELMI MOC IST DOMOV NA PARKY tak si urobim bravcove so domacou slaninou --udim sam na jelsa drevom,
jelsa je anglicky ALDER to vam co ste mimo slovenska som dal tajnost

Dodnes s manželom dodržiavame naše májová tradície: na raňajky si dáme spišské párky, potom ideme do záhrady, tam sa pobozkáme pod rozkvitnutou čerešňou, na obed si upečieme kurča a urobíme si šalát s kôprom a jarnou cibuľkou z nášho skleníka. Tento rok to už bude 42 rokov

@Babucka (3.5.2017 13:47)

a to je svata pravda co si povedala
spomienky su na cely zivot!
politika na nic ale raz sme boli mlady a to je v nasej pameti!
jozef

@Kecupicek (4.5.2017 13:46)
42 rokov hmm
kde zijete?
ja som odisiel v 1968

@Kecupicek (4.5.2017 13:46)

vy mate velmi pekne manzelstvo
na zdravie!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! na dlhy zivot

My sme s manželom narodení v znamení Panna. Sme veselí, dobrodružní a zdravo tvoriví. Často sa jeden druhého opýtame: " Myslíš na to na čo myslím ja?" A myslí. Zažili sme množstvo humorných príhod, často na nich spomíname s našimi priateľmi a smejeme sa do popuku.