Zemiakové placky
Zemiakové placky, ale inak (fotorecept)
Autor receptu: sracz
Doma by som tento recept nazval „naľečňiki od Marušky z TV Jarková“. Tam totiž bývala jedna z mojich
naozajstných pravých priateliek, kamalások.* Nevyspytateľný život to zariadil tak, že dnes je tomu presne
dva mesiace, čo nedobrovoľne „odišla“ do nebeskej kuchyne. Z hlbokého srdca jej ďakujem za nádherné
priateľstvo, ktoré som s ňou a jej manželom Jurkom, strávil od novembra 1991. Teraz už síce
„prevádzkuje“ svoje kuchárske, pekárske i cukrárske umenie anjelikom, ale v mojom srdci ostane
stálicou.
4-6 porcie |
30 minút príprava |
30 minút na 200 °C |
Postup
- Očistené a umyté zemiaky
- som postrúhal na „veľkých slzičkách“, zalial ich studenou vodou a pridal kocky ľadu z mrazničky (tým som odstránil prebytočný škrob zo zemiakov a placky budú chrumkavejšie).
- Ľadovú vodu som zlial cez sitko, zemiaky postupne „vystískal“ v dlaniach a vkladal do väčšej zmiešovacej misy z jenského skla, posypal pokrájanou pažítkou.
- Posypal som strúhankou, polial rozpusteným maslom a pridal aj ostatné zložky - pretlačené strúčiky cesnaku (ak niekto rád, môže ich pridať alebo ubrať podľa vlastnej chuti), oregano, soľ a čerstvo mleté čierne korenie, strúhaný tvrdší syr (žiaľ, oštiepok už dávno nemám), dve celé, ale rozbité vajíčka a aj pokrájané petržlenové a zelerové lístočky (to plackám neuškodí a navyše ich doma máme vo veľkej obľube). Dôkladne som zmiešal.
- Z polotekutého zemiakového „cesta“ som pomocou naberačky priamo na nevymastený pekáč ukladal a formoval oválne placky.
- Piekol som ich 20 minút v rúre vyhriatej na 200 ⁰C, kedy ich okraje získali červeno-hnedú farbu.
- Potom som ich „kuchyňskou špachtľou“ otočil a asi 10-12 minút opiekol aj na druhej strane.
- Servíroval som ich s čerstvou rukolou (arugulou), ale mohol som aj s jednoduchým zeleninovým šalátom, a sviežim dresingom z gréckeho jogurtu so štipkou soli, šťavou z ½ citróna a na drobno pokrájanou čerstvou bazaličkou voňavou!
- Každý človek, ktorého v živote stretneš, je list, ktorý obohacuje Tvoj strom života. Mnohí sa stratia s vetrom. A iní, nikdy neodídu! To platí aj pre Marušku.
P. S.: aj tento recept ma naučila prostredníctvom „Skype-mosta“, lebo ju som nikdy nedokázal presvedčiť, aby sa do radov na Varecha.sk zapojila. Poznajúc jej dušu viem, že to bolo zo skromnosti. Často a pozorne nás však sledovala a bola naším veľkým „fanúšikom“! Ďakujem, že obohatila môj duševný život. R. I. P.