Zeleninová polievka naozajstného kamarátstva (fotorecept)

Postup

1. Polievky tohto typu môže pripraviť aj ten „najprvejší“ začiatočník a suroviny si vyberie a poskladá podľa toho, čo práve nájde doma. Do zodpovedajúceho hrnca som postrúhal cibuľu, zalial ju olejom, zapol stredný ohrev a hneď pridal pokrájané paradajky a plátky cesnaku, premiešal.
2. Posypal soľou a koreninami (podľa zoznamu), vzápätí opäť premiešal.
3. Kým sa základ podusil, pokrájal som na „slížiky“ maličkú hlávku už tohotoročnej kapusty (podľa mňa max. 1 kg), ružičkový kel na ¼-inky, stonkový zeler na „C-čka“ a hneď aj vložil do hrnca. Posypal celou rascou, premiešal a vzápätí opäť päť minút podusil,
4. než som na „mandolíne“ pokrájal mrkvu i petržlen a pridal ich do vstupnej zostavy.
5. Po zmiešaní a krátkom orestovaní som do hrnca so zeleninou vlial horúcu vodu, pridal huby a tento komplet necelú pol „hoďku“ povaril. Dochucovať už nebolo načim, iba na záver som do horúcej polievky vložil „oriešok“ masla.
6. Ak jej konzistencia niekomu pripomína „slávnu zoštíhľovaciu“ kapustovú polievku, niekedy z 80. rokov, má „recht“, teda pravdu!
7. ...Varil som za každého počasia, bez ohľadu na dennú či nočnú dobu, dokladuje to aj vzácny záber kpt. Kamila Krlína, zo skorého rána v Žiarskej doline (Puťák - júl 1964), kedy celú noc pršalo, kamaráti ešte spali, ale ja už som im hotovil raňajky. Nuž a ešte poznámka k rokom 1957-1963, kedy každý mladý turista DPaM v mojich rodných Košiciach, ale aj správny zálesák, nosil pri sebe soľ a mleté čierne korenie. Ja som mal zvyšné koreniny v železničiarskej taške, dar to po otcovi môjho spolužiaka, rušňovadičovi „na pare“ ujovi Ferkovi Kračunovi, B. P. Boli to vzácne časy a som rád, že som ich zažil tak, ako bolo. Mám na čo spomínať a na posedeniach prispievať do debaty. Varieval som v prírode od Bielych Karpát až po Vihorlatské vrchy. Naše Slovensko vždy poskytovalo úžasnú duševnú i fyzickú pohodu v lone svojej prírody. ...ak si bol k prírode a k ľuďom pokorný a mal otvorené oči i srdce!