Suvenír zo Švajčiarska, po ktorom treba umyť chladničku :-)

Autor receptu: jarco

Držali sme ho v originálnom obale, dvoch mikroténových vreckách a ešte aj v uzavretej plastovej dóze. Chceli sme ho zjesť na ďalší víkend, no vydržali sme len do štvrtka. Nielen kvôli prenikavej aróme, ktorá sa pri každom otvorení chladničky nezadržateľne šírila celým bytom. Mali sme naň chuť a príprava je extrémne jednoduchá. Vacherin Mont-d ´Or (apostrof v texte receptu na server neprechádza, preto ospravedlňte použitie dĺžna namiesto správneho znaku) .

3
porcie
5 minút
príprava
25 minút
na 200 °C

Postup

  1. Vacherin Mont-d´Or je mäkký sezónny syr so silnou arómou, formovaný do malých, cca polkilových bochníkov, a produkovaný výhradne vo švajčiarskom údolí Vallée de Joux v pohorí Jura. Vyrába sa len v zimnom období od októbra do apríla. Nemá to žiadny praktický dôvod. Ide o tradíciu - vyrábal sa vtedy, keď každá usadlosť chovala iba zopár kráv a tie v zime nedávali dosť mlieka na výrobu veľkých bochníkov syra typu Gruyére a podobných. Pravdupovediac, aj tak si neviem predstaviť, ako by som ho niesol z obchodu domov v horúcom letnom dni... Vacherin (vache = krava) v skutočnosti nie je tak úplne originálny švajčiarsky vynález. Veľmi podobný syr dorábajú aj vo Francúzsku, ktoré bezprostredne hraničí s údolím Joux, mnohé horské pastviny ležia na oboch stranách hranice a kopec Mont-d´Or bez diskusie patrí Francúzsku. V susednej krajine si chránia názov veľmi podobného syra Vacherin du Haut-Doubs, ktorý sa na rozdiel od tohto švajčiarskeho vyrába z nepasterizovaného mlieka. Existuje aj syr Chevrotin (chévre = koza), ktorý bol pravdepodobne predchodcom vacherinu - miestnym farmárom prestala stačiť produkcia kozieho mlieka a preorientovali sa na kravské. Vo Švajčiarsku majú registrovaný aj Vacherin Fribourgeois, čo je úplne iný, tvrdý syr z iného regiónu. Takto vyzerá Vacherin Mont-d´Or počas zrenia (foto - Interprofession du Vacherin Mont-d´Or):
  2. Vacherin Mont-d´Or sa balí do okrúhlych škatuliek z drevenej dýhy, a priamo v nich sa dá tepelne upravovať.
  3. Na povrchu má zvláštnu zlatistú škrupinu:
  4. Dosť bolo teórie, poďme na vec. Škatuľku treba obaliť alobalom a škrupinu poprepichovať vidličkou. Kto chce, môže dovnútra syra natlačiť pár kúskov cesnaku. Podľa mňa má syr takú silnú arómu, že ju už netreba ničím dopĺňať.
  5. Povrch polejeme trochou bieleho vína:
  6. Šupneme na 25 minút do rúry vyhriatej na 200 stupňov. Po vybratí ihneď podávame.
  7. Do syra si namáčame kúsky pečiva (ako fondue) alebo z neho odoberáme lyžicou a polievame si ním zemiaky uvarené v šupke (ako raclette). Biele vínko a nejaká zeleninka na zahryznutie a odľahčenie silnej chuti by nemali chýbať.