Domáci chlieb

Slovenský chlebík z talianskej múky (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Napriek tomu, že sa domácemu chlebíku, ďakujúc mojej úžasnej Babičke „lady Ann“, venujem už od predškolského veku, neubral som v rituály jeho prípravy ani „fň“.* Každý jeho variant so zvláštnosťami surovín je v mojej duši i mysli náležito archivovaný. Výber múky, jej „naladením“ na izbovú, resp. kuchynskú teplotu, prevzdušnením cez nekovové sitko, príprava semienkových aditív, …, starostlivé zháňanie čo najčerstvejšieho droždia, príprava kvásku a časový algoritmus miesenia i vlastného pečenia.

10-12
porcií
30 (+ kysnutie) minút
príprava
45 minút
na 245-250 °C

Suroviny

Postup

  1. Vrecko hladkej múky som už večer vyložil na kuchynský pult. Na druhý deň, pred pečením chlebíka, som v malej porcelánovej miske rozdrobil kocku čerstvého droždia, pridal kopcovitú KL práškového karobu (Carob Powder), zalial „dvojdeckou“ teplej vody, zamiešal, posypal hladkou múkou a vložil narásť do rúry vyhriatej na 45 °C. Medzičas som využil na jemné pomletie 2 PL jačmenných krúp a
  2. opraženie tekvicových i slnečnicových jadierok.
  3. Do „misky kysky“ z umelej hmoty som preosial hladkú múku (ak by som chlieb piekol s 250 g uvarených a po vychladnutí na jemných „slzičkách“ postrúhaných zemiakov, tak by som použil len 750 g hladkej múky), posypal ju 3 KL soli, 1 PL celej a 1 KL mletej rasce.
  4. Prilial som 2 PL slnečnicového oleja (ak by som bol mal klasický olivový, určite by som použil ten), opražené jadierka, premiešal vareškou a zalial narasteným kváskom.
  5. Potom som postupným prilievaním asi ¼ litrom teplej vody (nevlial som všetku naraz), už rukou vymiešal a
  6. vyklopil na pomúčenú tablu, rukami vypracoval hebký bochník s jednoliatou konzisteciou. Boky čistej misky kysky som jemne rukou povytieral olejom, vložil do nej vymiesený bochník, nežne ho poolejoval, zakryl vekom a vložil do rúry vyhriatej na 45 °C. Po vykysnutí som cesto priamo v miske prstami „popoodťahoval“, aby z neho vyšiel vzduch a opäť ho vyklopil na pomúčenú tablu a postupne po obvode asi 10-12 razy prekladal do prostriedku. Vytvorenú guľu som vložil do košíka s čistou plienkou zdedenou po mojich „bľižňakoch“ a prikrytú druhou plienkou nechal ešte 15 minút v rúre podkysnúť.
  7. Potom som hornú plienku sňal, košík s narasteným bochníkom prikryl prispôsobeným papierom na pečenie a „denkom či lopárikom“, šikovne otočil, nechal bochník vypadnúť a aj s papierom na pečenie ho vložil do liatinového hrnca (na tento účel úspešne často používam aj hrniec Tupperware). Teraz som ho na povrchu žiletkou ponariezal do kríža, zakryl príslušnou pokrievkou, vložil do rúry, až teraz zvýšil teplotu na 245-250 °C a chlebík počas 45 minút upiekol. Ešte v hrnci som ho ponatieral studenou vodou a na mriežke ho nechal vychladnúť.
  8. Asi som ho mal pred fotografovaním ešte „krát“ pretrieť studenou vodou...
  9. Ochutnávkový krajec s avokádo guacamole nátierkou, jemne posolený, posypaný čerstvo mletým čiernym korením a tirmerick-om (táto trojkombinácia posýpky, mimochodom aj na čistom avokáde, má vysoko blahodárne účinky a odozvy pre ľudský organizmus.
  10. S hladkou „Caputo 00“ múkou, 1. zľava, (kupujem v Gateway markete) som piekol aj tento chlebík, uprostred je vrecúško so sladkým práškom „Carob Powder“, ktorý som použil namiesto kryštálového cukru a múku „Farina 00“ som kúpil v talianskom obchode „Grazianno“.
  11. Ďalšie obrázky chlebov sú z mojich pokusov, ktoré mám zdokumentovaní s fotografiami. Tento chlebík, bratránek Slávek z Moravského Slovácka, je aj s 250 g varených strúhaných zemiakov a vynikajúco nám chutil s okrou, paprikou a uhorkami v znojemskom náleve.
  12. Toto bol môj prvý chlieb s ražným kváskom,
  13. chlieb s kápiou bol slaná náhrada „biskupského chlebíčka“
  14. chlieb s múkou indiánskeho kmeňa Navaho, ktorého reč v šifrovanej telegrafickej komunikácii nacisti nerozlúštili do konca druhej svetovej vojny a
  15. napokon chlieb z ťažkého hrnca s 250 g špaldovej a 750 g klasickej hladkej múky. Každý chlebík pripravujem s láskou a predstavou a akou chuťou ho bude jesť každý môj „stravník“!
  16. Šípová ruža iba tak pre pohľad a pre radosť srdca i duše!