Slivkové buchtičky, pýcha mojej babičky (fotorecept)

Postup

1. Z uvedených surovín som pripravil kvások a vložil ho na 12-15 minút do jemne vyhriatej rúry. Preosiatu polohrubú múku a ostatné suroviny na cesto som vložil priamo do „kysky“ (použil som 2/3 emulzie kačacej masti a rozpusteného masla, poslednú tretinu použijem na potretie podkysnutých buchtičiek) a spenený kvások.
2. Ručne som vymiešal hladké lesklé cesto a keď sa mi už nelepilo na ruku, ani na steny misy, dal som ho na vyše hodinu vykysnúť do jemne vyhriatej rúry (ešte teplej po kvásku).
3. Cesto znásobilo svoj objem a bolo ľahké. Teraz som rúru nechal vyhriať na 180 °C (375 ⁰F).
4. Cesto som vyklopil na pomúčenú „tablu“, rozvaľkal na hrúbku 10-12 mm, pokrájal na obdĺžniky, do prostriedku každého vložil polovicu čerstvej slivky so škoricovým cukrom (dve polovičky mi, kvôli následnému baleniu nevošli).
5. Poskladal som jednotlivé „buchtičky“ a postupne ich, s pracovnými medzerami, „švom“ nadol poukladal na plech vystriekaný olejovo-múčnym sprayom, nechal ešte „krát“ 10-12 minút podkysnúť a každú „pierkom“ pomazal odloženou 1/3 kačacej masti s maslom. Plech som vložil do vyhriatej rúry a nechal 33 min piecť.
6. Vôňa pečených „buchtičiek“ zaplnila kuchyňu a radosť mi nepokazila ani chybička krásy, kedy výsledný umelecký dojem narušili prasklinky na ich povrchu, pravdepodobne zapríčinené parou šťavy sliviek, snažiacej sa „oslobodiť“ zo zovretia cesta.
7. Po krátkom ochladnutí na mriežke, som ich uložil na tácňu a posypal práškovým cukrom. ...a ešte ďalšia spomienka na moju úžasnú Babičku, lady Ann: váhy a miery mala v oku a v ruke. Naša Mamka presladká (jej dcéra), B. P. ju upozorňovávala: Aňu a čo keď sa Im to nepodarí!? Jej deti a celá rodina jej totiž onikali, jedinú výnimku sme tvorili iba ja s bratom Imrichom, ktorí sme jej samozrejme a „bez pardónu“ až do odchodu do Nebeskej kuchyne, tykali. Babička pohotovo po maďarsky odpovedala: hát ha nem lesz jó, megesznek a gyerekek (keď to nebude dobré, zjedia to deti)! Jedine my dvaja s bratom vieme aj vďake Babičke a Mamke po maďarsky, ale rozhodným slovom otca Tatiho sme začali chodiť do slovenskej základnej školy na Barčianskej (VII. ZDŠ) s riaditeľom Belom Tkáčom. ... ostatné stupne vzdelávania sme už absolvovali podľa samozrejmostí. Veľmi mi chýbajú moje dve dobré víly, často a s úctou na ne spomínam!