Slané slzy

Autor receptu: boise

Áno ja viem, slzy väčšinou bývajú slané. Koncom tohto roka sa mi ich podarilo vyprodukovať veľa. Aj týchto jedlých, aj tých reálnych...

Suroviny

Postup

  1. Je to jednoduchý recept, len v prvotnej fáze vyžaduje trpezlivosť. Celé roky som ako dieťa chodievala k starkej a tam sme spoločne "slzili". Časom sa naučila, že nám ich musí priniesť až na štedrý deň, inak ich spasíme zo sveta ešte pred vianocami. Pamätám si každú sekundu prípravy, aj nekonečné čakanie, kým smotana sadne. Takže kúpime si šľahačkovú smotanu a necháme ju sadnúť buď v tégliku, alebo vylejeme do pohára a prikryjeme tanierikom. Vrátila som sa do detských čias, spomenula som si ako starká chodila, každý deň chytila téglik, jemne ním zatriasla a zazrela naň s vetou, že z tohto nič nebude. Prstami s krásnymi dlhými nechtami nedočkavo bubnovala po vrchu téglika. Neviem či je to dedičné, ale inštinktívne som robila presne to isté a to celkovo 3 dni, počas ktorých šľahačka nie a nie sadnúť (ani ľahnúť, ani k nohe..). Potom to prišlo a ja som sa pár dní pred vianocami pustila do pečenia.
  2. Z múky, masla (alebo Hery, tá bola v pôvodnom recepte), sadnutej smotany a soli vymiesime makké lepivé cesto, ktoré necháme pár hodín odpočinúť v chladničke. Kľudne ho môžte nechať aj do druhého dňa, ale postačí i pár hodín.
  3. Kým cesto odpočíva, necháme zovrieť vodu a na minútu do nej ponoríme nelúpané mandle.
  4. Keď trošku vychladnú, "povyzliekame" ich. Toto ma niekedy najviac bavilo, ostreľovali sme sa so starkou :) Teraz som ostreľovala len tanier, ale keď deti podrastú, sľubujem starká že mandľovú vojnu vyhlásime aj my doma...
  5. Potom vždy prišlo frflanie, že "prd vidím, špatné sa tie mandle, nejdú od seba"...Inými slovami, snažíme sa všemožne rozdeliť ich na polovice.
  6. Odležané cesto vyvaľkáme na hrúbku asi pol centrimetra a vykrajujeme slzy. Môžte aj niečo iné, ale my sme vždy robili len slzy. Presne týmto vykrajovátkom, to si už zaslzilo na toľkých cestách...
  7. Ukladáme na papierom vystlatý plech. Potrieme vajíčkom, položíme mandľu a aj tú potrieme vajíčkom. Celkom pracné, ale ak máte extra šikovnú, krásnu, múdru a skromnú vnučku (ako som bola ja), tak vám to pôjde jedna radosť ;)
  8. Upečieme do zlatoružova v predhriatej rúre. To citujem recept. Otázka je, na koľko predhriať naše elektrické potvory. Starká to mala ľahké, buď to pieklo, alebo nepieklo. Žiadne stupne a tak tento údaj stačil. Lebo však "na kieho čerta takáto ťechnika". Nuž expermentálne som predhriala na 180 stupňov a bolo to ok. Občas niektorá mandľa odpadne, ale to je čisto pre dobrú vec, aby ste mohli degustovať ešte pred sviatkami. Nie je to teda neúspech alebo nedajbože chyba, sú to dobre vychované slzy. :)
  9. Starká mala koncom novembra narodeniny. Začiatkom decembra zomrela. Ostala mi po nej hlava plná krásnych spomienok a starý zošit plný receptov. Obe tieto veci som teraz pre vás spojila a ponúkam vám prvý recept z edície "starká"...
  10. A starká, ty sa mi tam opatruj, užívaj po 38 rokoch spoločnosť starkého a občas by si ma prosím mohla "kopiť do riti", keď uvidíš že robím niečo zle...Ďakujem za všetko :-*