Segedínsky guláš z dvoch hrncov (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Zima pomaly odchádza a my, teda ja s mojou krajšou, samozrejme, že aj lepšou ½, sme sa rozhodli, že si ju (to ako zimu) predĺžime v podobe segedínu s domacou knedľou. Kyslú kapustu robievam mojou, už desaťročiami vycíbrenou, technológiou. Ak sa nám dákym „nedopatrením“ minie, rád ju kúpim od „Ámišov“, u ktorých mám, čo sa čistoty týka, najväčšiu istotu. Túto dobrotu varím na dva spôsoby. V jednom, či vo dvoch hrncoch. Teraz som prípravu riešil o niečo málo časovo dlhšiu, ale výsledok stál za to!

6-8
porcií
90-120 minút
príprava
90 minút
tepelná úprava

Postup

  1. začal som s vymiesením cesta na parenú knedľu, ale to nie je môj pôvodný rcp, dúfam, že tým nenahnevám našu redakciu, ktoré som nechal vykysnúť! Preto na obr. sú ingrediencie na segedínsky guláš (moja predrahá mamka Aňuci ho nadovšetko milovala a nazývala aj ako „Segéň gujáš“):
  2. vo väčšom hrnci som rozohrial po PL škvarenej masti a slnečnicového oleja a na tejto emulzii som do „bieleho zatiahnutia“ podusil krásne prerastené bravčové mäso, pokrájané na väčšie kocky (podľa želania mojej krásnej milovanej veliteľky, nech je do čoho kusnúť)
  3. podusené a jemne opečené kocky mäsa som vybral do pomocnej misy a do výpeku som postrúhal strednú červenú cibuľu a krátko podusil
  4. v druhom hrnci (väčšej rajnici) som na PL masti a PL oleja podusil druhú, tentoraz žltú, postrúhanú cibuľu
  5. do hrnca s orestovanou červenou cibuľou som vrátil mäso, zmiešal, krátko (2÷3´) podusil a pridal korenie (mletú sladkú papriku, rascu, čMČK, čerstvo mletú borievku, gulášovoklobásovú zmes), soľ, pálivý (jalapeño) kečup a sušené drvené paradajky (aj tie z „KN“), premiešal, chvíľku-dve podusil, pridal pretlačené strúčiky cesnaku, podlial kuracím vývarom a nechal pomaly dusiť (podlievanie som v priebehu dusenia podľa potreby opakoval)
  6. do rajnice s orestovanou žltou cibuľou, som vložil vyžmýkanú sudovú kapustu (podľa zvyku a chutí mojej dcérky Bábiky: toľko, aby bolo viac mäsa ako kapusty); šťavu z kyslej kapusty som starostlivo odložil a použijem ju na prípravu kyslej polievky so sušenými hubami, ako ju doslova zbožňovala moja Aňuci; rcp aj pre Vás určite uverejním; kapustu som premiešal a nechal pomaly dusiť
  7. udusené mäso som zahustil ~ 150 ml mlieka s postrúhaným stredným zemiakom (kto chce, zahustí s 1÷2 PL hladkej múky, či s kukuričným škrobom, alebo nezahustí vôbec)
  8. pridal ku nemu už mäkkú kyslú kapustu, premiešal
  9. a „korunoval“ skoro ½ kg hustej kyslej smotany,
  10. premiešané povaril, dochutil soľou a hotovo!
  11. ako som sa už priznal, parenú knedľu k mojemu „segedínu“ som pripravil podľa receptúry našej šikovnej Izky ( @izabella929 ), ktorej zo srdca rád a úprimne ďakujem. Myslím si, že ako pre Vás, tak aj pre mňa je dobré a praktické mať segedín aj knedľu na jednom mieste. Takto som ju robil po prvý a určite nie posledný raz! Je to nová úžasná chuť a postup nie je náročný. Veď skúste, ochutnajte a určite mi dáte za pravdu! Než vykysol kvások (200÷250 ml teplého mlieka s rozmiešanou PL cukru krupica, vrecúško sušeného droždia „21 g“ a štipka múky na posyp), na PL oleja som krátko opiekol malý zväzok zelenej cibuľky aj s „pierkami“, pridal na kocky pokrájané rohlíky, premiešal a hneď, ako začali „červenohnednúť“, som ich odstavil
  12. hladkú a polohrubú múku s KL soli, som preosial do „kysky“, pridal 2 PL „Sunar_u“, celé vajíčko, kvások a dôkladne vymiesil (podľa potreby prilieval teplé mlieko), až sa mi cesto oddeľovalo od ruky, aj od stien „kysky“; teraz som už prisypal aj opečené rohlíky s cibuľkou, prilial PL oleja a nežne spolu vymiesil do tejto podoby; označil krížikom, posypal múkou a nechal (asi 30´) vykysnúť
  13. potom som z cesta vytvaroval knedle, nechal ich na table ¼ hodinku podkysnúť
  14. a po 21´ parenia mi narástli takéto chutné voňavé „bábušinky“
  15. na „titulku“ som použil porciu pre moju lepšiu, krajšiu, nežnejšiu ½ a toto je dávka pre mňa; priznávam sa bez mučenia, že tých krajcov mramorovej knedle bolo viac. Pochutili sme si obaja! Na záver ešte spomienka na mojeho starostlivého otca Tatiho, dedka Tatuša z vachtárne a strýka Jendu. Všetci traja si najradšej pochutnávali na segedíne z fajnového prerasteného bôčika. Keď som sporadicky zavítal do Kunčiny na Česko-Moravskej vysočine, rád som sa predstavoval aj v zástere pri šporáku. Keď strejda videl, ako sa pasujem s mastným mäsom, tak sa ma s iskričkami v šibalských očiach, žoviálne opýtal, Františku, ty nerad tlustý!? Na moju zápornú odpoveď s úsmevom prehlásil: tak si to rozkroj a budeš to mít tenký! Takže milí priatelia, aj Vy si do segedínskeho gulášu voľte mäso podľa vlastných chutí a zvykov! Dobrú chuť Vám!