Pečeňové halušky
Pečeňové guľky a halušky do kosťovej polievky i mäsového vývaru (fotorecept)
Autor receptu: sracz
Mám veľmi rád recepty s príbehom a v tomto mojom sa ich „snúbi” hneď niekoľko. Začať by som mohol ešte v 50. rokoch,
mojou Babičkou z mamkinej strany, cez môjho otca Tatiho, až po pracovitú excelentnú krajčírku košických „horných
desaťtisíc” našu Nanáčku. Zatiaľ čo my, „podšibeňáci” sme sa, čo sa týka mäsových a kosťových vývarov, orientovali na
pečeňové halušky, pod Bankovom, inšpirovaní kuchárskou knihou z horthyovského Maďarska, skôr na „guľky”. Dnes si Vám
dovoľujem predstaviť oba varianty.
10-12 porcií |
30 minút príprava |
12-15 minút tepelná úprava |
Postup- Vykasať rukávy, s chuťou do toho a hneď je hotovo!
- Pokrájal som na 5-6 mm kocky veľkú, skoro polkilovú, žltú cibuľu a
- v rajnici ju pomaly, na bravčovej masti, orestoval do „voňavého hneda” a nechal vychladnúť.
- Polosuché „krajce” rohlíkov som zalial skoro litrom teplého mlieka (môžete ho skombinovať s vodou), potom z nich dlaňami dobre vytlačil tekutinu a preložil do misy.
- Pridal v domácom robote do peny rozmixovanú teľaciu pečeň (v minulosti sa u nás používala len kuracia, ktorú babička „naškrabkávala” ostrým nožom a cez drôtené sitko „prepasírovala” do misy), celé vajíčka (ak by som prísne sledoval KK z 20.-30. rokov minulého storočia, rozpustil by som, ale neprepražil, bravčovú masť alebo maslo, nechal ju vychladnúť na „vlažno” a až potom v nej vyšľahal celé vajíčka a tak aplikoval do zmesi). Nezabudol som na restovanú veľkú cibuľu s „brokmi” halúzok petržlenovej vňate, soľ a čerstvo mleté čierne korenie; pretože som nemal čerstvú majoránku, zmes som „prevoňal” lístočkami čerstvého tymianu (a toho mám naozaj „požehnane”), zasypal jemnou strúhankou z veky, aby „guľky” držali pekne pokope.
- Všetko som dôkladne, no jemne-nežne, zmiešal do homogénnej hmoty, z ktorej som v mojich maličkých rúčkach formoval guľky.
- Vyváral som ich vo vriacom kuracom vývare (moja kosťovica alias „košická čontoška” ešte „buľkokotala” na vedľajšom ohreve), ½ na ½ s vodou asi 12 minút než po tretí raz vyplávali na povrch. Začal som „štartovacou guľkou” a po jej ochutnaní som zmes dosolil a „doeMČeKoval”, keby sa mi pokusná guľka rozpadávala, pridal by som ešte do zmesi viac strúhanky; naopak, keby bola tvrdšia, korigoval by som zmes jedlou sódou bikarbónou.
- Takto vyzerali hotové.
- Hustejšie cesto na pečeňové haluško-strapačky (to preto, lebo zemiaky som pol na pol postrúhal na jemno a na tzv. „syrových slzičkách”, aby vyvarené mali „chĺpky”, čiže boli „strapaté”), som zostavil podľa uvedených ingediencií, cez „haluškátor” ho prepasíroval do vriacej osolenej vody a po troch „speneniach”
- halušky, „vyplávajúce” na povrch, pomocou sitka povyberal, prepláchol studenou vodou (aby neostali zlepené) a uložil do servírovacej misy.
- Finálny pohľad na moju polievku, tentoraz „kosťo-mäsovicu” (použil som bravčové, slepačie a hovädzie kosti, chrbáty a krídla z moriek i kuriatok a morčacie krky) so zeleninou a guľkami, alias „gombócami à la Nana”
- takto s pečeňovými „haluško_strapačkami” a
- na moju extra porciu v rajnici, s úctivou spomienkou na mojeho dedka Tatuša a otca Tatiho!
- Ešte záber na figy v mojej záhradke, aj keď väčšina už len zrelých „padla za obeť” tunajším maškrtným škorcom.
- Tu je dôkaz kontroly kvality mojich fíg operenou „porotou”!
|