Non plus ultra - v klasickej aj modernej verzii (fotorecept)

Postup

1. Suroviny na cesto som zmiesila, každé zvlášť. Naľavo je tmavšie celozrnné cesto, vpravo cesto z bielej múky, je to linecké cesto.
2. Plechy som vyložila pečiacim papierom, cestá vyvaľkala na tenko, asi na 2mm a malým štamperlíkom som vykrajovala kotúčiky,ktoré som kládla na plech. Našla som takýto pohárik s demotivujúcim nápisom : "Robota je hlúpota, pitie, to je život", tak som ho vyobracala, nech je predsa užitočný:-)
3. Z každého cesta mi vyšlo po 42 ks koliesok. Treba dbať na to, aby boli v párnom množstve, budú sa po upečení zlepovať.
4. rúru som vyhriala na 140°C s ventilátorom, ak nemáte teplovzdušnú, nastavte na 160°C. Bielka som vyšľahala s cukrom nad parou do zhustnutia, sneh musí byť pevný, aby sa dal pekne striekať zo zdobiaceho vrecúška. Pri klasickej verzii to šlo v pohode, sneh bol poriadne pevný a netiekol.
5. pri verzii s oveľa menším množstvom cukru to šlo ťažšie, pretože cukor má spevňujúcu funkciu, tak sa po nastriekaní na kolieska mierne roztekal, po upečení to nevyzeralo tak dobre ako predošlé s celou dávkou cukru. Ale tak, každý si môže vybrať:-) Koláčiky so snehom sa piekli asi 20 minút, cesto sa má prepiecť a sneh presušiť, nie spáliť.
6. Nechala som ich úplne vychladnúť a potom som ich po dve spájala marhuľovým a morušovým džemom, lepší je hustejší, poriadne lepkavý. Modernejšiu verziu som spájala zmesou roztlačeného banánu a sezamovej pasty tahin. Do niektorých sa ušiel aj džem.
7. Koláčiky chutia výborne aj na druhý deň, cesto od džemu zmäkne. Toto pečivo iste mnohé poznáte, je trvanlivé, pekáva sa k Vianociam, či iným sviatkom. Rada som ho pripomenula, či predstavila tým, ktorí ho nepoznajú:-)
8. Prajem ešte dlhotrvajúce babie leto s krásnym počasím:-)