Kuracie žalúdky na paradajkách a stonkoch zeleru (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Počas prípravy tohoto rcp som počul hlas mojeho predobrého otca, Tatiho, B. P. 11 rokov pred jeho odchodom za mamkou Aňuci na lúky nebeské“ som aj pre neho často varieval. Podobne ako my s bratom, aj on uznával kuchyňu svojej Pötyki, ale aj svokry lady Ann. Mal svoje obľúbené jedlá a keď som mu navaril v štýle mojich dobrých víl, uznanlivo pokyvoval hlavou a riekol: „OŇI poľivečka, či OŇI strapački, alebo OŇI mäsko“! Teraz by to asi bolo „OŇI rizoto“! ... tieto slová ma hrejú pri srdci aj dnes!

4-6
porcie
30-45 minút
príprava
120-150 minút
tepelná úprava

Postup

  1. na začiatku to vyzeralo veľmi jednoduché, ba až prosté, ale vidina chutného výsledku ma posmeľovala do ďalších krokov. Najviac času, teda okrem samotného dusenia „húževnatého mäsa zuziek“, zaberie dočistenie a odstránenie ich tvrdých „spojovacích častí“! Náš otec by mi to určite nedovolil. Doslova si vychutnával ich „škripot“ pod zubami. Ja s mojou naopak, mäso má byť mäsom a nie „posilňovacím trenažérom“ pre naše zuby a žuvacie svaly!
  2. do panvice s rastlinným olejom som krátko porestoval postrúhanú šalotku (lebo som ju mal, inak používam cibuľu)
  3. a na tomto základe som nechal „na bielo zatiahnúť“ kuracie žalúdky alias „zuzky“ (trvalo to tak 7÷8´); potom som pridal korenie (PL sladkej mletej papriky, po KL čerstvo mletého čierneho korenia, borievky_jalovca a korenia na kuracinu, „hranu“ som poistil mocca lyžičkou gulašovo klobásovej zmesi z Komárna); všetko som pekne zmiešal a nechal dobrú ¼ hodinku podusiť
  4. nasledovala zeleninový „trojboj“, ktorý pozostával z pokrájaných paradajok, zelerových stonkov a pretlačených strúčikov cesnaku; v chladničke mi už dlhšiu dobu zavadzala „salsa“ (~ 250 g), tak som ju „zapriahol do zostavy“; pridala na chuti a nemusel som „perkelt“ vôbec podlievať; tááák a opäť som všetko premiešal a ~ 60´ som už do dusenia, na najmenšom stupni ohrevu, vôbec nezasahoval
  5. teraz som do prosesu zaradil aj pokrájanú zmes sterilizovaných húb a pretože mäso aj po hodine bolo tvrdé, tak som k nemu prisypal asi ½ ML jedlej „sodybici“; napriek tejto „finte“ dusenie trvalo ďalšiu dobrú hodinu, ale výsledný chuťový efect stál za trpezlivosť
  6. pri „potulkách“ po obchodoch som naďabil na vrecúško talianskej cestoviny „pasta Acini di Pepe“ (veľkosťou niečo medzi couscous a tarhoňou, s rovnakou chuťou), tak som ju pripravil s pokrájanou petržlenovou vňaťou, nám už „notoricky“ známym spôsobom
  7. prvú porciu, pre jej jasnosť a osvietenosť „MCB“ na oválnom tanieri
  8. a zvyšok som zmiešal do podoby rizota (trebárs ako so slovenskou ryžou),
  9. ako ju obľuboval náš predobrý starostlivý otec_Tati
  10. takto som si naložil pre seba
  11. a takto na druhý deň (pretože jej véééľmi chutilo) naservíroval mojemu extra lepšiemu JA