Jemne pikantný perkelt z kuracích žalúdkov = zuziek = so slovenskou ryžou
Autor receptu: sracz
Jeden z receptov, ktoré ma sprevádzajú už od pokolískovského veku. Doma, pod Šibenou horou, nám ho mamka varievala, keď došlo k hromadnému odchodu prebytočných kohútikov do kuracieho raja. Spolu s bratom a otcom sme našu Aňuci naučili mať po ruke dostatočnú zásobu kuracej masti a horúcej vody. Spoločnými silami sme totiž obratne namáčali domáci chlebík do tvoriacej sa šťavy v perkelte, preto ho musela priebežne nadstavovať. Ľúbim všetky perkelty, no z kuracích zuziek-žalúdkov extra zvlášť!
6 (8?) porcií |
10÷15´ minút príprava |
120÷180´ minút tepelná úprava |
Suroviny- 1÷2 PL olej olivový
- 1÷1,5 PL,škvarená masť bravčová
- 1÷1,5 PL,škvarená masť slepačia
- 1 ks,stredne veľká cibuľa
- 555÷666 g, (zuzky) kuracie žalúdky
- 1 PL paprika červená mletá sladká
- 0,5 PL paprika červená mletá štipľavá
- 1 KL korenie čierne mleté
- 1 PL, čerstvý zázvor mletý
- 1 PL vegeta
- 2/0,5 štipka/ML sóda bikarbóna
- podľa potreby g, podľa potreby soľ
- 1÷1,5 ks,veľká paprika zelená
- 2÷3 ks paradajky zrelé
- 500÷600 ml, (alebo inomäsový) vývar kurací
- 200÷250 ml smotana kyslá
- podľa potreby ml voda
- podľa potreby g slovenská a ozdoby ryža
Postup- umyté a odkvapkané kuracie žalúdky (zuzky) dočistím, odrežem tvrdé spojovacie časti (za tento úkon by ma bol môj nebohý otec vyhnal bičom z kuchyne, lebo práve tieto časti mal najradšej, keď mu “škrípali” pri jedení medzi zubami) a opäť premyjem; nechám v sitku odkvapkať prebytočnú vodu; zuzky ponechám čo najväčšie, aby pri ich jedení bolo do čoho “kusnúť”.
- postrúhanú stredne veľkú cibuľu zalejem 1÷2 PL olivového oleja a krátko ich nechám tepelne “zasnúbiť sa”; pridám po 1 PL domácej bravčovej a slepačej masti (po vihodňarski šmaľcu); vložím odkvapkané zuzky, zamiešam a
- nechám dusiť pri strednej teplote až pustia vlastnú šťavu.
- prisypem 1 PL mletej červenej sladkej papriky (MČP), pol PL MČP pálivej, asi 1 KL MČK, 1 PL mletého ďumbiera (ale ak mám čerstvý, rozhodne radšej použijem tento) a 1 PL vegety; zamiešam a nechám ďalej dusiť.
- na drobno pokrájam jednu veľkú čerstvú zelenú hrubostennú papriku a 2÷3 zrelé paradajky, ktoré
- pridám do priebežne sa dusiaceho perkeltu; počkám, až sa všetky šťavy a chute “zosobášia” a pridám štipku dve sódybiky (asi 0,5 ML – mokka), ktorá veľmi napomáha k rýchlešiemu zmäknutiu zuziek (túto “fintu” úspešne používam aj pri iných druhoch mäsa už desaťročia); po 40÷50´ postupne podlejem 500÷600 ml kuracieho, alebo inomäsového vývaru, alebo čistej vody (to pre tých a hlavne pre tie, ktorí dbajú o svoju “schlang” líniu); celú zostavu nechám zovrieť, teplotu znížim na minimum, na tzv. udržiavací stupeň a nechám dodusiť až na požadovanú mäkkosť zuziek a chuť perkeltu; podľa potreby dochutím soľou alebo korením.
- rozhodne však urobím “šmakovú” skúšku namočením krajca chleba do šťavy a jeho následným ochutnaním (tento technologický krok používam už viac ako 60 rokov);
Servírovanie: podávam so slovenskou ryžou (klasická alebo zemiaky, tiež nie sú na zahodenie), s pikantnou chrenovou cviklou a ozdobím podľa možností a vkusu (tentoraz som použil redkvičku a petržlenovú vňať s kvetom levandule). "Jem s veľku lošku", dedičstvom to po mojom starom otcovi, "Tatušovi z vachtarňi u štreki nad Torisu. Poprobujce, ňebudzece banovac”! Dobrú chuť!
|