Hubová praženica

Hliva kotúčová – kráľovské trúby s vajíčkami (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Slovenské čerstvé tu nenájdem. Siahol som po „kúpenských umelých“ kráľovských trúbach (hliva kotúčová, Pleurotus eryngii). Táto huba, sa rozmohla v tzv. domácom chove, ale rastie aj v prírode. Môže byť grilovaná, pečená, vyprážaná, dusený alebo pečená. Má jemnú, ale zreteľnú chuť, bohaté maslové podtóny a náznak sladkých orechov. Obsahuje vysoké hladiny ergothioneínu, silného, ale prírodného antioxidantu, podporujúcemu vitalitu a dlhovekosť a pomáha znížiť nadmerný cholesterol. Chutila aj nám!

4-6
porcie
15 minút
príprava
12-15 minút
tepelná úprava

Suroviny

Postup

  1. Zloženie a príprava sú naozaj jednoduché, ale výsledná chuť stojí za to.
  2. Na oleji v panvici som dosklovita orestoval pokrájanú cibuľu,
  3. následne vložil pokrájané „kráľovské trúby, či fanfáry“, s poďakovaním milej priateľke @Miriamka už viem, že slovenské pomenovanie má hliva kotúčová, okorenil podľa chuti, ale v mojich receptoch s hubami rozhodne nikdy nechýba čerstvo mletá borievka. Vďaka superkamarátovi TibÝkovi Nagyovi jej mám našťastie dostatok. Vy si môžete zostavu korenia zvoliť podľa zvykov a chutí. No a polovicu lístočkov „zeleného trojboja“, čerstvej vňate petržlenu, zeleru a koriandra (my koriander, napriek tuhej vôni i chuti máme radi, kto nerád, vynechá).
  4. Po premiešaní a 7-8 minútovom orestovaní som do zostavy „vklepol“ 4 vajíčka a premiešavaním ich nechal zapiecť.
  5. Podľa užitočnej rady priateľky Evky alias @Sovka62 som potom ešte pridal jedno. Ak máte radi krémovú chuť takejto zostavy, tak na záver restovania do nej pridajte a zmiešajte lyžicu-dve kvalitnej majonézy, budete príjemne prekvapení.
  6. Úplne na koniec som na povrch postrúhal taliansky parmezán a francúzsky syr Le Gruyère, no a samozrejme druhú časť „zeleného trojboja“. Prikusovali sme domáci chlebík. „Bars fajne!“
  7. Poznámka na záver: Ale receptom s čerstvými hubami našich lesov, lúk a strání sa nevyrovná žiaden v celom svete! Takto ma obdarovali Tatranské Matliare niekedy v rokoch 1993-1996. Chcel by som sa toho dožiť ešte aspoň raz!