Čierna reďkvička na všestranné uľahčenie (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Rokmi v zástere a s vareškou, som sa vycvičil aj vo výbere jednotlivých surovín, mäsa, ….., zeleniny, byliniek. Čo ma nenaučili doma, odkopíroval som u rodiny od Stropkova až po Kunčinu na Č-M vysočine, aj pri táborových ohníkoch. S hlbokou úctou si spomínam na roky vo funkcii kvestora Vojenskej leteckej akadémie, na kolegyne v kuchyniach, pani Blaženiakovú, Jánošíkovú, Jarku Novickú, Noriku Homolovú, ktoré boli naozaj trpezlivé majsterky odborného výcviku. Vďaka aj nim viem, načo je čo dobré!

4-6
porcie
12-15 minút
príprava
12-15 minút
tepelná úprava

Suroviny

Postup

  1. na prípravu ľahkých chutných raňajok, predjedla, alebo desiaty, s čiernou redkvičkou (ale v prípadoch núdze už mám odskúšané ja s dlhou veľkou „japonskou“ bielou i obyčajnou červenou) toho naozaj nie je treba veľa; moje, viac ako 40 ročné osobné skúsenosti, dusenej prípravy tejto nenáročnej zeleniny touto technológiou potvrdzujú, že je naozaj chutná, v tráviacom trakte ľahko stráviteľná, zjemňujúca črevnú klímu a „blahodárne“ pôsobiaca aj na hrubé črevo
  2. cibuľu (alebo celý zväzok mladej cibuľky aj so zelenými „pierkami“) som pokrájal na ~ 5 mm „mesiačiky“, buľvy olúpanej a umytej čierenej redkvičky postrúhal na „veľkých slzičkách“
  3. cibuľu do sklovita orestoval na 2 PL rastlinného oleja (kto chce, má rád a môže, olej nahradí 100 g vyškvarenej údenej slaniny), uložil na ňu postrúhanú redkvičku, prstami osolil, pridal čerstvo mleté čierne korenie (alebo korenie štyroch farieb), 2 PL čerstvého masla, miešal než sa maslo rozpustilo a potom som tento základ dusil, až redkvička zmäkla
  4. pridal som „dobrú hrsť“ aj s halúzkami pokrájanej petržlenovej vňate,
  5. „vbuchol“ 3 vajíčka, premiešal
  6. a po krátkom čase to všetko v kuchyni krásne zavoňalo
  7. tak už len naložiť mojej krajšej polovičke porciu na obed v „office“
  8. sebe na raňajky
  9. a na krajci domáceho chlebíka (s ľanovými, tekvicovými a slnečnicovými semienkami) to tiež nevyzerá zle a chutí výborne
  10. na cibule „zmijovca“, začiatkom zimy uložené v chladnom tmavom šatníku, som zabudol; takýmito klíkmi sa hlásia o svoje právo; už mesiac myli byť v kvetináči! Dnes ich konečne vysadím a až narastú do „dáždnikov“, odfotím ich pre Vás a predstavím!