Ciberej – polievka, spomienka na moju babičku lady Ann (fotorecept)

Postup

1. Ja som navaril už podľa seba, v „modernom“ prevedení, no pre moju Babičku by postačovala voda, zemiaky, soľ, guličky čierneho korenia, bobkový list, kyslé mlieko (kozie nevynímajúc), 2÷3 PL hladkej múky a petržlenová vňať; k prostým ingredienciám patrí aj jednoduchá technológia varenia. Do polievkového hrnca som dal uvariť očistené a na väčšie kocky pokrájané zemiaky s bobkovým listom, mocca lyžičku (ML) guličiek čierneho korenia vo „vajíčku“ na čaj a PL soli (studenej vody iba toľko, aby zakryla zemiaky)
2. Čas na uvarenie zemiakov (necelých 10´) som využil na vymiešanie „nadstavby“; z variacich sa zemiakov som odobral ~ 250 ml vody, trošku ju ochladil, pridal do nej celý, skoro ½ kilový, „kontajner“ hustej kyslej smotany (najlepšiu som jedol niekedy medzi rokmi 1981÷1985 vo Ľvove, naloženú, nie naliatu, do diery v čerstvej žemli), dve zarovnané PL hladkej múky, kovovou „metličkou“ na hladko „rozhabarkoval“ a počas priebežného miešania vlial do vriacej polievky
3. potom som do „cibereja“ zamiešal aj dve na tvrdo uvarené vajíčka,
4. na dobno pokrájané „srdiečko“ stonkového zeleru a petržlenovú vňať,
5. prilial šťavu z jedného citróna, premiešal a hotovo; konzistenciu cibereja si môžete regulovať podľa seba kyslým mliekom, alebo hladkou múkou); celé varenie aj s očistením zemiakov, trvalo maximálne 25´
6. touto porciou ciberej polievky, zahajujem 4. stovku mojich rcp na Varecha.sk; za vysoko účinnú technickú pomoc, neoceniteľné rady, ako aj za „nakopnutie a nabudenie“ do realizácie tohoto rcp, z hĺbky srdca, úprimne ďakujem mojej kamaláske z najmilších, s „nickname Cikňou“. Pri poslednom rozhovore na Skype ma poprosila, aby som pri rcp neuvádzal jej skutočné meno, čo rešpektujem. Dúfam však, že ju moje poďakovanie zastihne niekde medzi Zemplínom a Záhorím
7. jedným z obchodných artiklov „kofárenského podnikania“ mojej Babičky lady Ann na „košickym dominikánskym pľacu“ boli aj fuxie. Nenápadne odštikovala potrebné kúsky zo starostlivo pestovanej „základne“ mojej sladkej Mamky. Doma si ich predpestovala v plastikových „téglikoch“ z jogurtov a po 5÷10 Kčs predávala, spolu s „voňavkami“ a vietnamskou mastičkou pašovanými z bývalého Sojuzu, či pľúca trhajúcimi cigaretami „slávnych“ to značiek „Kossuth, Munkás a Fecske“ zo susedného Maďarska. Zvyk je železná košeľa, tak aj moja lady Ann „kofárčila“ až do svojeho nedobrovoľného odchodu na Nebeské trhovisko. Tam, som o tom presvedčený, isto_iste „prevádzkuje svoj čarny obchod a podniká“ naďalej! Určite by sa jej veľmi „popačovali“ aj moje orchidey. K bielej sa minulý týždeň pripojila aj strakatá na fialovo a teraz nás obe tešia svojou nežnou krásou!