Buchty na pare s kombinovanou plnkou (fotorecept)

Postup

1. O čo skromnejšia zostava, o to chutnejší výsledok práce.
2. Z múky (poľská „Krupczatka”), soli, cukru, dvoch vajíčok, vykysnutého kvásku (100 ml vlažné mlieko, KL cukor krupica, 21 g droždie čerstvé, 7 g droždie sušené a štipka múky) a 150 ml vlažného mlieka, som vypracoval cesto a nechal ho v „rýchlokyske” vykysnúť. Po dobrej polhodinke na slnku zdvojnásobilo svoj objem.
3. Preložil som ho na pomúčenú „tablu”; bolo naozaj hebké až hodvábne, nabudúce dám asi o 50 ml mlieka menej,
4. jemne rozvaľkal asi na 15 mm hrúbku a pomocou skleneného pohára s Ø 90 mm, som vykrojil „disky”, na ich prostriedok uložil po KL domáceho slivkového lekváru, čokoládového krému s lieskovými orieškami a mango-hruškového džemu vlastnej výroby.
5. Vytvaroval som „buchtičky”; vzhľadom na konzistenciu cesta som sa trošku potrápil, ale s pomúčenými rukami som to napokon zvládol.
6. Ako „stará štruktúra” som použil ešte „preddemokratickú technológiu” a na vyše dvadsaťročnej vysterilizovanej plienke po mojich vnúčencoch, dvojčatách Lillinke a Samkovi, nechal 15÷16 minút napariť.
7. Čas som využil na prípravu „čokopolevy” a aby si mládež zvykla na životné ťažkosti, pridal som do nej aj vynikajúci čierny rum.
8. Buchty na pare som servíroval poliate prepraženým maslom a čokopolevou.
9. Čínska ruža, ibištek, či hibiscus rosa-sinensis hybrid, ako som „vystopoval“ meno tej mojej, ktorá sa pred 3 rokmi, ďakujúc vtáčikom alebo vetru, „nasáčkovala“ do mojeho veľkého kvetináča do susedstva akejsi záhradnej kríčkoviny
10. jedno ráno som polieval kvety a spod kríka v mojom kvetináči som vyplašil samičku pre mňa exotickej prepeličky (Gambel Wiliam´s Quail) a po odhrnutí konárikov som objavil jej hniezdo s 12 vajíčkami. Odvtedy som sa už k tomuto kvetu nepribližoval a asi po 2 týždňoch,
11. pomocou rodičov, ako výsadkári „kurátenka-prepeličiatka“ z hniezda povyskakovali a
12. po necelej hodinke prechádzky po našej záhradke, bez pozdravu odišli a viac sme ich nevideli! Tunajší ich nazývajú „bežci prérie“, ale pobehujú aj po našej ulici.