Biely koláč à la Anďa Marja z Visokoho (fotorecept)

Postup

1. po prvý raz som ho ochutnal v prvú septembrovú nedeľu roku 1970, deň slávneho vysokouctievaného odpustu na počesť sv. Panny Márii, práve vo Vysokej nad Uhom a vymiesený a upečený práve rukami „našej Marji“! S úctou a pôžitkom som ho jedával až do roku 2005, ale potom som sa z domova „vytratil“ a rcp som si „samozrejme“ opäť nevypýtal. Až tohoto roku som ho „vymodlikal“ od svojej dcérky, ktorá tvrdí, že je to ten „pravý, zaručený“! Zostava potrebných ingrediencií, podľa Angeliky (Marja ju volávala „Pinďouka“) je uvedená v prehľade i na obrázku
2. z celkového objemu prevareného vlažného mlieka som odobral asi 200 ml, prisypal doň 1 ML kryštálového cukru, prstom zmiešal, povrch posypal 2 vrecúškami (pre istotu) sušeného droždia (čerstvé som nemal a tu ani mať nebudem) a troškou PHM; vložil na ~ 12´do teplej rúry; do veľkej „kysky“ som vložil všetky ingrediencie (bravčové sadlo som nahradil 10 PL kačacej masti), prilial hotový kvások a rukou vymiesil takéto cesto
3. asi po hodine kysnutia sa mi takto „rozbublinkovalo“; teraz už viem, že pri príprave cesta som sa nezachoval ako „echt gazdiniak“; mlieko som mal prilievať do cesta postupne počas jeho miesenia, podľa vznikajúcej konzistencie a domnievam sa, že aj s dvomi vrecúškami sušeného droždia som to akože trošku, ehmmm, „prehnal“
4. vykysnuté cesto som vyklopil na pomúčenú „tablu“ a vytvaroval z neho štyri bochníčky a zakryté utierkou nechal podkysnúť ešte asi 15´; zatiaľ to ešte išlo, skoro bez problémov
5. tú dobrú ¼ hodinku som využil na preštudovanie rcp podľa @kajusiqq, @vareska1 a @elantra – nevedel som, ako sa pletie vrkoč zo štyroch „šúľkov“; práve milá a šikovná @elantra, mladá domáca pani z mojich rodných Košíc, vo svojm rcp: http://varecha.pravda.sk/recepty/cisty-kolac-fotorecept/16415-recept.html podľa 91 ročnej babičky, nádherne zobrazila postup akurát pre mňa a mne podobne „šikovných autodidact_ov“!!! Nuž čo! Teóriu som hravo zvládol, ale moje „cesto“ bolo proti! Už pri vytváraní „šúľancov“ z krásne nakysnutých štyroch bochníkovsom tušil „zradu“ a intenzívne cítil, že bude „zle_nedobre“! Tak sa aj stalo! „Šúľance“ som ešte odfotil, ďalej „še už ňedalo“ – lebo som bol „zagebrený“ aj za ušami, milé jemné a lepkavé cesto si „behalo a lietalo“ po „table“ podľa seba, ako chcelo, ako „živé striebro“ a naviac s „pamäťou“ => pamätalo si, „potvora“ a dôkladne, svoju východziu pozíciu, do ktorej sa trpezlivo vždy vrátilo späť! Konce „šúľancov“ som podľa dokonalého návodu @elantra spojil, preplietol najprv pravú stranu (2. „šúľanec“ sprava cez 1. sprava), potom 2. zľava cez 1. zľava a na záver som vnútorné dva „šúľance“ prekrížil. V nasadenom tempe som takto pokračoval, až nebolo čo zaplietať! Tak a hotovo! Teraz tú „roztentočkovanú vetchú kočoninu“ ešte dostať na vymastený pekáč!
6. … podarilo sa mi to takto!!! Nesmejte sa a prosím, bez sarkastických poznámok! Za porozumenie Vám všetkým, duševne zúčastneným, vopred ďakujem! Rúru som nechal vyhriať na 200 °C/395 °F
7. potom som akože „čistý koláč“ potrel „rozhabarkovaným“ vajíčkom
8. a vložil ho, priznám sa, s obavami, s nahlas búchajúcim srdcom a s rostrasenými rukami, do vyhriatej rúry na 24´, potom som teplotu znížil na 180 °C/360 °F a nechal ho ďalších 36´ dopiecť; … tak a tu je moja prvotina v celej svojej kráse, môj finálny „prvovýstup“ do komnaty bielych Veľkonočných koláčov! Ešte če ho nevidí naša anďa Marja, lebo tá by sa veru smiechu nezdržala! Prial by som Vám vidieť výsledky jej práce; áno, výsledky, lebo ona by sa s jednym „bilim kolačkom ňebabrala“, vždy ich robievala aj 10÷12, pre susedky na celej ulici smerom na Bajany. Jeden ako druhý, ako vojaci v parádnej prehliadkovej rovnošate!
9. No ale napokon to neskončilo až tak zle, ako to vyzerá! Už na obrázku koláčika v reze je možné badať, že má jemnú štruktúru a ani za jeho chuť sa nemusím červenať! Chutil k šunke a k údeným klobáskam, čistý, aj s maslom, na „sucho“ i ku káve! Nuž čo, nikto učený z neba nespadol a aj kováčová kobyla sa potkne! „Ta ňe?“!