Tekvicový prívarok pre moju mamku (fotorecept)

Postup

1. na ¼_nky rozkrojenú, jaderníka zbavenú (odložil som do mrazničky, pridám do polievky) a olúpanú tekvicu som postrúhal na veľkých slzičkách, pridal zarovnanú PL soli, premiešal a nechal odstáť! Pozn.: veselá spomienka na moje posledné, už spomínané novembrové lúpanie tekvice v r. 1978. Ako už vošlo do všeobecnej známosti laickej i odbornej verejnosti, „mladosť“ tekvice skúšame zaborením nechta do jej kože. Ak vojde ľahko, ako do hodvábu, je to to „pravé orechové“. Ale ja som lúpal tekvicu z druhej polovice novembra! Teda lúpal!?! Veď tá potvora nebola obalená kožou, ale kaučukom, či bakelitom; a tak som ju „kože“ musel zbaviť pomocou sekáča a kladiva. Potil som sa pri tom dobrú ½ hodinu. Ale za obdivujúce pohľady mojej Mamky, pot a trápenie stáli za to!
2. na 2 PL slnečmicového oleja som „na skleneno“ orestoval pokrájanú šalotku, restovanie stopol 2 PL masla
3. vložil vyžmýkanú tekvicu, premiešal a krátko podusil
4. podlial „deckom“ horúceho mlieka, priložil „adidasku“ bobkového listu (patrilo by sa aj čerstvý kôpor, ktorý ľúbime, ale on neľúbi nás, resp. naše žalúdky), zamiešal a nechal ďalej dusiť
5. pokračoval som v príprave bešamelového „dvojkového“ základu; po dve PL slnečnicového oleja, hlm_u a čerstvého masla,
6. priebežným miešamím vytvoria voňavú svetlú zápražku „béžovej“ farby,
7. varešku som vymenil za kovovú metličku a neustávajúc v miešaní som zápražku nadstavil 900 ml studeného (!!!) mlieka; vznikol horúci „puding“, do ktorého som pridal 250 ml hustej kyslej smotany, 2 kopcovité PL mletého parmigiano-reggiano (ale už mám odskúšaný aj oštiepok /údený i neúdený/ strúhaný na malých slzičkách),
8. ¼_nku strúhaného muškátového orieška, zamiešal, nechal „zbublať“
9. a teraz vložil aj podusenú (ale stále chrumkavú) tekvicu; na záver nadstavil 125 ml šľahačkovej smotany, čerstvou šťavou z jedného citróna (môžete ju nahradiť aj octom, podľa chuti), zamiešal, ochutnal (dosáľať nebolo potrebné, stačila soľ zo „štartu“) a hotovo
10. takto by som servíroval mojej Mamke, ktorá práve tento prívarok milovala aj za studena, ako pudding. Keďže Mamka je už dávno v „Nebeskej záhrade“, zjedli sme túto lahôdku na jej pamiatku. Chutila a V E Ľ M I !!! Aňuci zlatá, predobrá, veľmi mi chýbaš, tak aspoň na obláčiky nebeskej lúky, úctivé rúčok pobozkanie, sviečku a sladké spomienky!
11. no u pani, s ktorou aj pri našich 7 krížikoch prežívame ďalšiu jar plnú lásky, obdivu a vzájomného porozumenia, mojej „kráľovnej“, by som iba s volským okom neuspel, tak som jej pripravil hovädzie plátky na sušených dubákoch; ale tie už poznáte!