Pravá Vandlikova torta (alebo ako skomplikovať jednoduchú tortu)

Postup

1. Ešte potrebujeme: dvojročné dieťa zn. ukecané 1x, dvd s krtkom 1x - stále dokola, upršaný deň 1x, aby sa zabezpečila istota, že deti sa budú motať pod nohami... Takže: takto vyzerá správne rozpadnutá torta... V podstate môj pôvodný plán bola jednoduchá piškóta s parížskym krémom. Kedže sa mi korpus nepodaril, a zostal celý " zdrcnutý", tak som sa rozhodla upiecť ešte jeden a urobiť ešte jeden krém.....
2. ... toto urobí veľa plnky, ľahučkej ako sen, a korpusy, ktoré sa, chúďatká nemali na čo posadiť.. a tak sa začali rozchádzať.. Okrem iného, je čas zaliať kávu, lebo to vyzerá na dlho.. Zatiaľ ubehlo celé doobedie, krtko sa po tisícikrát spustil po zadku na malom kopčeku a môj výsledok je priam ohurujúci !!!!
3. a posledný pohľad na krásavicu tortu.. Teraz prišiel čas na nejaký destilát. Pod zámienkou hľadania práškového cukru v špajzi, buchla som si poriadneho frťana, dobre som si vduchu zanadávala, a rozhodovala som sa čo robiť... Keby som to celé šmarila do koša, asi by sa mi uľavilo. Ale nebol čas na nič nové.... tak som urobila experiment...
4. hrdina dnešného dňa - vandlík (viem, od spisovného pomenovania to má ďaleko..), vystlala som ho tenkou fóliou...
5. a s radosťou som tam pleskla celú tortu. V podstate, to už bolo jedno, už som to viac pokaziť nemohla. A ten pocit!! Jednoducho tresknúť !!! Prináša úľavu a kus zadosťučinenia...
6. Vandlikový zázrak zakrytý alobalom putoval na niekoľko hodín do chladničky. Nuž čo, napriek vyskúšaným receptom, ktoré mám, a na ktoré sa môžem spoľahnúť, musím stále niečo nové vyskúšať a tak mi treba. ..V mojom prípade to bude asi nejaká diagnóza. .
7. tu je dôležité, aby ste boli v kuchyni - pri vyklopení tejto torty (akože torty) samé, alebo - aby ste sa tvárili vyslovene šťastne, že to konečne vyšlo podľa vašich predstáv.. a najlepšie, ak sa z hrdla vyderie slabučký výkrik: " Ach, ten dokonalý tvar, presne takto som si to predstavovala!!" Aj ja som niečo zašepkala, dúfajúc, že si manžel nevšimne kropaje potu na čele..
8. odstránime fóliu a výsledok je tu....
9. To by bol v tom čert, aby sa mi podarila poťahovacia hmota ako sen, všakže, takže jednu stranu som namočila do plnky, keď sa mi ju podarilo konečne vyvaľkať ... no ale je to tam, takže zase jeden krok vpred..
10. pochopila som, že už je všetka ozdoba len otázkou maskovania, takže nastali samé praktické pásikaté ozdoby...
11. vybrala som pár drobných kvietkov, sviečka sa mi zlomila v ruke, (zase som chcela utiecť do špajze po práškový cukor :-)... ale som ju nahriala nad pecou, a zatavila naspäť, ale dotiahla som to do konca... Musím dobre porozmýšľať kam ju dám, lebo naposledy som dala tortu na 70tku mojej svokričke do špajze, môj muž išiel v dobrej vôli povysávať schodište, zapol šnúru do špajze a zhodil dosku na mäso na dobre vychladenú dvojposchodovu tortu. ... Vtedy som pochopila, čo je to, keď naozaj prebehne mráz po chrbte... Takže pilates som si nezacvičila, akvárium som tiež nevyčistila ale zajtra, zajtra si môžme posedieť pri káve. Toľko moje drobné nehody v kuchyni, ktoré sa stávajú najmä vtedy keď som si ohromne istá, že to dobre dopadne...