nevadí,maminky si zaslúžia .....je mi smutno,moju už nemám a o to viac je mi ľúto,keď v okolí vidím čoraz viacej konfliktov medzi dcérami a matkami.....nastáva nezmyselný " boj " ignorovanie dobrých rád,súperenie a odlišné pohľady na všetko :-( óóóchhhh...čo by som dala za to,pritúliť sa a pohladiť najdrahšiu osobu......
milá marcy, teraz si ma normálne rozplakala. moja mamka mi bola najlepšia mamka, ale super kamoška, tiež rozmýšľam, kde som spravila chybu, že náš vzťah s dcérou je taký ....
8. mája je výročie ukončenia II. svetovej vojny v Európe tzv. Deň víťazstva nad fašizmom, takže MDM-medzinárodný deň matiek bude po celej Európe (preto medzinárodný) toho 13.mája tohto roku...ináč pripadá na druhú nedeľu v mesiaci máj.Len vo Veľkej Británii tento deň pripadá tuším na 4 pôstnu nedeľu-alebo to takto bolo v minulosti.Deň otcov pripadá na tretiu júnovú nedeľu.
@medulienka ,mne padali sĺzy ako hrachy na klávesnicu,keď som písala :-(....bolo nás veľa detí,tú lásku bolo treba deliť ..... 1/8 by mi bohate stačila,no odišla skoro....
mala si to určite veľmi ťažké. ja viem, že som nevďačná, lebo moji rodičia sa dožili 90-tky, ale aj tak to bolí... teraz tie deti sú také akurátne, bez zbytočných prejavov citov atď. ..
Pre všetky mamy ...pre tie čo sú snami ale aj pre tie čo už sú len modlitbou. V nedeľu 13. mája na ne ( nás ) nezabudnite:-)
Pretože mamy boli, sú a vždy budú tým naj, čo v živote máme....
Nežne to vystihol Milan Rúfus v básni „Plachá modlitba za mamkino
srdce“:
Keby som videla
i v najskrytejšom sníčku,
kde na zemi je toľko dobrých slov,
zložila by som z nich modlitbu za mamičku.
Veď ona sama je už modlitbou.
Jej pohladenie,
jej úsmev i jej vráska,
sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.
Mama je láska.
Lebo aj Boh je láska.
Pusto by sa náma žilo bez tých dvoch.
„Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?
usmial sa Stvoriteľ,
keď stvoril srdce mamy.
A vedel dobre, že nemôže byť iná.
Pretože raz aj On
jej zverí svojho Syna.
Niekto si splietol ze 8. zrejme s MDZ (8.marca).
Pretože mamy boli, sú a vždy budú tým naj, čo v živote máme....
Nežne to vystihol Milan Rúfus v básni „Plachá modlitba za mamkino
srdce“:
Keby som videla
i v najskrytejšom sníčku,
kde na zemi je toľko dobrých slov,
zložila by som z nich modlitbu za mamičku.
Veď ona sama je už modlitbou.
Jej pohladenie,
jej úsmev i jej vráska,
sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.
Mama je láska.
Lebo aj Boh je láska.
Pusto by sa náma žilo bez tých dvoch.
„Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?
usmial sa Stvoriteľ,
keď stvoril srdce mamy.
A vedel dobre, že nemôže byť iná.
Pretože raz aj On
jej zverí svojho Syna.