Vinšujem Vám tento Nový rok, aby Vám dal Pán Boh zdravá, ščascá a hojného požehnáná, na poli urody, v komore hojnost, pri stole svornost, aby Vás obešli šecký trampoty a choroby a nech je ščaslivý a požehnany každy Váš krok, jako na Novy, tak aj po cely nastávajuci rok!
Aby som vás troška pobavila, tak Vám napíšem néčo z mojich zážitkof a to, jako ma v chorobe retuval ten moj sobášeny...
Stalo sa, že som bola núcená použit teho mójho sobášeného k "praktickému životu" v čase dlchšej choroby. Je to už velice dávno, tak 30 rokóf, som dostala hexenšús a prešlo to do zápalu sedáceho nervu, no nemóhla som sa any pohnút. Dzeci boli malé, 6 a 7 rokóf a mój mužíček dostal OČR, lebo som bola načisto vyrídzená. Vychystal dzeci do školy a reku šak idz do obchodu nakúpit čo treba. Asi hodzinu sa chystál, potom hledal kabelu, zebrál lístek, čo som napísala a po dalšéj hodzine sa vrácil, lebo si zabudél penaženku. Už hodziny vyzvánali na obed a on sa doceperíl z obchodu s flaškovým pivom, to nezabudél, ale bez chleba, lebo ešče nebol dovezený a bez másla, že ho nemohél nájst. Pre chleba ból poobede, stavíl sa pre cigaretle v šenku a zabudél íst pre dzeci do družiny, dovédla ich babka a naščascí donésla navarené na dva dny. Na druhý den išél prat. Po odchode dzecí do školy som mu dala potrebné inštrukcie a teda začál v práčovne trídzit prádlo. Každú chvílu mi donésel vzorek, že kam to má zaradzit....Ked zvonili "na obed", tak ma konečno došél kuknút,zamáčaný jak vodnýk, hladnú a smadnú na umrecí, že "mamina, ná čo ci dám jest, stačí ci omascený chleba?", reku stačí a už mácháš???...Že: "čóooo? si normálná? Ešče len predpírám ". Vtedy sme mali len takú obyčajnú práčku. No spánombohom!!!!! O pól štvrtej poóbede išól pre dzeci a ked došli, tak pri fajčárskej prestáfke na balkóne som začula úryvek s rozhovoru ze susedom asi takýto."...nóóó, človeče som doma, opatrujem gazdzinu je maród...že ale mi je?....tééda ci povím, od rána perem, ešče mám ráz máchat a vešat budem jednák zajtra, lebo sa mosím s dzetma učit. Jááá teda nevím, ale jako to tý baby robá, že teho tolko scihnú, očúvaj sused, teda takto bych to dlho nevyderál, už aby bola robotyschopná, lebo sa tu idem zbláznyt."
No čo Vám povím, maróduvala som 9 týdnóv, ale na ščascí ma ten mój "opatruvál" tuším len 10 dný, potom sme to s Božú a babkinú pomocú jakosik zvládali. Len vaščé nákupy robíl náš tata. Že jako? Z napísanej cedulky donésol polovicu, bud "to" nemali, alebo to nemohél nájst. A ked som už chodzila o paličke na inekcie sama, tak som zašla aj do obchodu kúpit len také lahké malé veci, tak ma predavačka takto privítala: " Jéééj, vitajte, už ste tu dlho neboli a čo ste v nedzelu obeduvali, ked tu váš muž v sobotu zabudél mrazené kura, ale už je zaplacené, hned vám ho donesem..." Bolo mi jako temutok smailíkovi. Preto scem poradzit šeckým mladomanželkám, nešanujte teho svojho, že sa dost narobí a pekne ho zapráhajte, nech ví de máte skované penáze a doklady, čo je de uložené v samoobsluhe a jako sa umývajú okná a práša koberce a pucujú boty. Lebo já som teho mójho lutuvala, stavali sme ftedy svojpomocne dom, bol narobený jako kón, ale jááá néééé?!
Šecko ostatné som mala na starosci a dodneska aj mám, lebo jak som mala pol hodzinu néčo vysvetluvat, tak som si to radšik spravila sama. Dobre mi tak! Mala som očúvnut moju babku ked mi radzili muža nygdáj nešanuvat...... Tak já len tolko, dakujem, že ste ma tu vyučuli, majte sa pekne, vinšujem šecko dobré, šak já zas nekedy nakuknem....... Vaša tetula.babula
Veru máte pravdu, tých našich zákonitých chudáčikov narobených si často chováme ako v bavlnke. A potom si to takto vypijeme. Tak nám treba!
moj frajer je kuchar, ale to tiez ziadna vyhra. navarit si sice dokaze prakticky hocico, ale to ja nesmiem ist do kuchyne, lebo slak ma ide trafit. ani len netusim, ze mame tolko hrncov, misiek a vsetkeho mozneho a ten sporak...vari ako v robote, ved to po nom niekto uprace. v obchode je tiez svojsky, netrapi ho co je lacnejsie, drahsie, co sa viac oplati, kupuje si na co ma chut, takze obcas mame dijonsku horcicu, ale nemame chleba a tak...
On zase nepochopi,ako dokazem robit viac robot naraz.
Dievcata co sa "vyznavate" so sikovnostou vasich drahych poloviciek tak u nas je to rovnake iba v "bledomodrom" . Poviem nakrajaj mrkvu kym sa uvaria zemiaky, ktore ma na starosti. po 30 min. idem pre mrkvu.... ? ved som varil zemiaky nemohol som este krajat. Tak je to pokazde, nezvladne mysliet na dve veci naraz, ale my musime mysliet na desat a je to norm. Tak vidim, ze sa nemusim lutovat, lebo sme na tom rovnako.
Očúvaj, šak totok čo píšeš, to je direk jak sa mne stalo, len tam bolo vácej dzecí - trojo a ešče k temu babenka, kerá chodzívala pravidelne k nám každé poobedzí a ostávala aj na noc, tak sem mala dzeci aš štyri.
A jak sem mávala tý taškosci uš od mlada a jak sem začala dzeci rodzit tak duplem, stalo sa, že sem špatno prechladla, a to šecko pre svoju neopatrnost. Ale to by bolo dlhé vyprávany. A jednu noc ma to tak zložilo, že sem nemohla any dýchat, každý pohyb mi robil také bolesci, že sem kričala. A ket sem chcela v tú noc ícit na "cik", tak sem sa spuscila z postely na kolená, lokte na stoličku a pekne kolenačky sem tlačila stoličku pred sebu rovno na WC. Any nevím, jak sa mi podarilo dosednút. A tak bola nedzela, ležala sem jak zdechýnajúca doscihová kobyla, dzeci sa kolem mna motali a moj dzetko - šak ftedy chlap akurát - sa šmatlal po kuchyne, pral prádlo v Tatramatke a opčas sa ma téš opýtal, že čo a jako.
A ket sem od únavy poobedze zaspala, po chvíli čujem, jak sa dzetko oblíka a šušká dzetom: Bucte tu cicho, ja za chvílu dondem, idem do Jura, naši tam hrajú ping-pong..
Ná reku, tatko, a to ma necháš takto samu, šak ja nemóžem any z hlavu krúcit. A on mi na to - šecko sem porobi , aj navarené je a ináč, šak tu máš babku, ja dondem hnet...
Poznala sem já to jeho hnet!! Hnet bolo aj tri hodziny ráno!
Ale tentokrát sem temu mojmu hačapírovi blížila.
No ale hnet jak odešel, bapka sa rozplakala, že čo budeme robit!
A jak to skončilo?
Dzetko sa po dvoch hodzinách vrácil, jak slúbil . Bolo načase, lebo ja sem bláznyla od bolesci . A tak sem mu kázala, nech ide pre dochtora,lebo já mám tuším rakovinu!
Dochtor došel, a odešel aj se mnu. Trvalo to mesíc, než ma dovézli domo z neurológie. Odftedy vím, že prechladnutý a pricviknutý nerf strašno bolíííí...
Kmotra, tak sa nekrenkuj a dondzi častejší !!!
Môj nakúpi (len vždy donesie viac ako som kázala, lebo "toto" bolo v akcii a sú to veci, ktoré som nikdy nepotrebovala a potrebovať nebudem!), poupratuje, tanier, či šálku nepoloží do drezu ale rovno umyje a odloží, ale inak je v kuchyni nepoužiteľný, tak to ani nesilím. Ale nemyslite si, že toto som obdržala po svadbe. Ako jediný syn ženy, ktorá ho od deväť rokov vychovávala sama bol veru inak naučený. Ale ja som kula železo za horúca, sem tam som podstrčila prachovku, sem ta vysávač, sem tam tašku na nákup a nech už robotu spravil ako spravil vždy som ho tuho chválila, ako to len prevelice dobre spravil, ja by som to tak ani nedokázala....... No, poviem vám, ak by som náhodou (ale to by bola veeeľká náhoda) išla utierať prach, vezme mi prachovku z ruky, že on to vie spraviť lepšie a vysávať alebo dlážky umývať tiež vie len on. Tak mu rada dám za pravdu a mám pokoj!
Napadalo snehu!!!
Cícím v duši nehu,
ket po našem brehu
šmýkam sa jak nemehlo,
a hnet ma tam napadlo,
... dze je totok šecko,
ket sem jako dzecko
mala rada snech...
To je pech!
Uš ca nemám ráda,
bárs si bílý snech!
Totok ma neskaj napadlo,ket teho snehu do rána tolko napadlo.
Čo sa týka tých našich mužov, asi naozaj sú si podobní v niektorých situáciách. Hlavne keď robia tak len jednu vec! Nákupy podľa papiera a keď niečo vynechá aj ten môj, tak povie, že som to napísala takým drobným, že to nevidel a keď niečo navyše: zíde sa nám....
Počúvajte,nechcem byť chválenkárka, ale ten môj je naozaj dokonalý v tomto smere. Chodievame spolu nakupovať, on mi robí šoféra a ja jeho nosiča.
Predstavte si situáciu v obchode, keď kupujeme mlieko - ja vezmem krabicu s 12 litrami mlieka a uložím do košíka, naložím múku, cukor,5 l oleja, a ostatné veci , ktoré nakupujeme na dva týždne, niekedy aj na mesiac. Prídeme ku kase a tam znovu - ja vykladám veľké veci a dedko len také do kila. Keď to zaplatíme, zase to nakladám do koša, potom ideme k autu, a všetko sa opakuje predposlednýkrát, lebo doma to treba z auta znovu vyniesť hore do bytu a uložiť.Poznáte to? "Naložiť-vyložiť, naložiť-vyložiť, naložiť-vyložiť a nakoniec poslednýkrát vyložiť z auta a odniesť domov.
Všimli ste si? Ja nakladám veľké veci a dedko len do kila. Ja viem, prečo to robím, ale ľudia okolo nie. Keby defibrilátor na dedkovom tele bolo vidieť, ľudia by to pochopili,ale nikto cudzí to nevidí. Vidí len ženskú, pri ktorej stojí muž a ona sa pachtí s 10 kilovým žrádlom pre psa, mliekom, minerálkami.
A vysvetľovanie by bolo veľmi zdĺhavé :)))))))))) Susedia to už poznajú , vedia o čo ide. Preto sa snažíme nakupovať vtedy, keď je náš syn doma, aby sme mali ľahšie vynášanie.
A tak som zase ušporila - nemusím ísť do fitnesska, dokonca ešte aj toho maséra mám zadarmo. A ja vám poviem, taká hodinovka "Malej nočnej búrky" telo náramne uvoľní. Ja mu zase za odmenu vyvenčím psa, keď pracuje vo wellnese.
No ešte sa vrátim k tomu môjmu Al Rašidovi - je skvelý partner pri nakupovaní - nie je nervózny, nenáhli sa preč, dokonca ma upozorní , že ešte to a hento.
Baby, ja vám tak poviem - šak ten môj hačapír fúzatý je tuším po 4L rokoch manželstva "moja najlepšá kamarátka" . Namôjdušu, odkedy sme obaja v penzii, dedko začína meniť pohlavie . Kurňa, že by som pre zmenu skúsila ísť zajtra na pivo hen oproti do našej krčmy?
Keď ho čujem jak klopoce s papučami a ide za mnou, prebehne mi rýchlo hlavou, čo mu na tú otázku odpoviem.
Pred pár dňami som ho zaskočila: Dedko, a nepýtal si sa ma na to už dneska?
Odpovedal, že to bolo včera. Já reku, jak ten čas letí - hm hm hm...