Spomienka na predvianočný čas u starých rodičov.

sairaam - fotkasairaam, 17. decembra 2012
Mala som šesť rokov a ovčie kiahne. Aby som nenakazila moje mladšie sestričky, tak ma mama zaniesla k jej rodičom. Bolo dva dni pred Vianocami, večer, snehu vyše metra. Popred domy vyšliapané úzke chodníčky, mamin dlhý kabát pri chôdzi zametal sneh. Ten pri každom kroku vŕzgal pod nohami, lebo bol poriadny mráz. Mňa niesla na chrbte, lebo som bola oslabená horúčkou. K starým rodičom bolo dosť ďaleko a tak som mame na chrbte driemala.
Po príchode do domu ma už iba vyzliekli a uložili do postele. Spala som nepokojne a tak isto aj stará mama, ktorá sa o mňa bála. Ona o tretej nad ránom vstala, rýchlo sa obliekla a rozložila oheň v ohnisku kozuba, ktorý bol v pitvore /v predsieni/.
Rýchlo zavesila na trojnožku hrniec s vodou, obielila švábku, umyla ju, postrúhala, pridala múku a vymiešala cesto drevenou vareškou. Keď voda už vrela, zobrala veľký drevený lopár, hodila naň kôpku cesta a rýchlo lyžicou odkrajovala z cesta halušky. Tie padali do variacej sa vody. Občas ich zamiešala. Táto práca jej trvala iba chvíľku, veď to robila každé ráno, tak už bola veľmi zručná. Z police zobrala veľkú porcelánovú misu, položila ju na stôl v kuchyni a z dreveného malého súdka nabrala hojne bryndze. Dala ju na stred misy a o chvíľku už na bryndzu dávala halušky, ktoré vyberala dierkovanou drevenou varechou. Všetko zamiešala a poliala rozpraženou slaninou, ktorú nadrobno nakrájala a nechala vyškvariť na liatinovom pekáčiku na ohnisku.
To už sa po celom dome šírila neodolateľná vôňa. Starý oco si práve sadol za stôl, už pripravený do roboty. Rýchlo mu stará mama naložila halušiek do misky a on jedol drevenou lyžicou. Mňa a aj moje tri tety o pár rokov staršie odo mňa vôňa tiež vytiahla z perín. Tiež sme dostali porciu halušiek na misky a veru nám chutili.
Pozerali sme, ako si starý oco obliekol kožuch, obul na nohy súkené kapce, na hlavu dal baranicu. Cez plece prehodil plátenú kapsičku, do ktorej mu stará mama vložila do obrúska zabalený chlieb a kus slaniny. A otvoril dvere na dome. Vonku sa "ženili všetci čerti". Vietor zavýjal, husto snežilo, bola tma. A starý oco vykročil do toho nečasu, Vo dverách sa obzrel na nás a zakričal - "zbohom".A stará mama si sadla k nám a tíško sa modlila. "Daj Bože, aby môj muž došiel v poriadku do roboty, aby cestou nevidel vlka a aby sa v poriadku aj vrátil". A potom nám ešte povedala, že je rada, že sa najedol teplých halušiek, lebo chlebík v kapsičke mu zamrzne a nebude ho môcť zjesť.
Starý oco robil na štreke /železnici/, celý deň bol vonku. Čistil od snehu výhybky, kontroloval trať a podobne. Do roboty mal šesť kilometrov.
Chodil sám a peši. Autobusy od nás ešte nechodili. Odchádzal z domu o štvrtej ráno, aby od šiestej mohol pracovať. A domov sa vracal, keď už bola tma.
Stará mama keď vyprevadila muža do roboty, tiež sa poriadne poobliekala a išla "obriadiť statok" do maštale.
My sme poskákali nazad do postele a ešte sladko zaspali. Zobudil nás až krik -"vstávajte, treba ísť do školy". To stará mama už nalievala do hrnčekov teplé mlieko. Moje tri tety, staršie o 3, 7 a 8 rokov odo mňa, sa rýchlo poobliekali, umyli si oči v lavóri za dverami, vypili mlieko a utekali do školy. Na dvere zaklopal susedovie ujček a vošiel do domu s hlasným - "dobré ráno". Sadol si ku kozubu, zapáli si drievkom fajku a bafkal. Každé ráno si takto chodil pofajčiť. Ja som z neho nemohla oči spustiť, lebo mal iba jednu nohu a chodil s pomocou barlí. Druhú nohu mu odtrhla mína vo vojne. Stará mama si pratala v kuchuni riady a rozprávala sa s ujčekom. Ja som podriemkávala a ich reči mi boli ako uspávanka. Keď som už zostala so starou mamou sama, sadla si ku mne na posteľ a rozprávala mi. Ako v jeseni blatom upchávala praskliny na drevenom dome, čo sa každoročne urobili z vonkajšej strany pomedzi drevá, z ktorých bol dom postavený. Keď blato vyschlo, obielila dom vápnom, aby bol pekný, biely. Spomínali sme, ako sme v lete spolu chodili ku potoku bieliť plátno. Plátno sme povystierali na trávu popri potoku a polievali sme ho vodou z krhly. Voda bola pravdaže s potoka. Keď plátno na slnku vyschlo, zase sme ho poliali. Takto sme to robili niekoľko dní a plátenko krásne obelelo. Popri tom sme pásli husy. Museli sme neustále dávať pozor, aby sa nám nerozbehli po plátne. Prežila som takto veľmi krásne chvíle s mojou starou mamou. Milovala som ju a ona milovala nás všetkých, čo sme boli okolo nej.
Najradšej som s ňou chodila cez zimu párať perie. To boli zážitky! Ale o tom možno nabudúce.
Vtedy, keď som u nej ležala chorá, mi povedala, že už o jeden deň budú Vianoce a bude chodiť Ježiško. Veľmi som sa tešila, hlavne pre to, že budem u nej.
@zareaguj


Diskusia k článku

turistka
Čítala som a ani nedýchala,nemala som také šťastie mať pri sebe babičku, ani jednu a ani dedkov, no mala so tetu tá bola môj skvost, dlhé roky som pri nej trávila prázdniny i dovolenky a zažila veľa dobra. Spomienky mám, no jedna bola pre mňa hrôzostrašná. Padla som a na čele mi navrela hrča, bola som veľmi malá a plakala - revala. Teta vzala nôž a prišla ku mne a v tej hrôze som si pomyslela, že mi ide hrču odrezať. A tak v nohy, ona za mnou a ja pod manželské postele, vyutrierala som všetok prach vykrikujúc, že v živote k nej neprídem, lebo zlá. Nakoniec to vzdala a nechala ma na pokoji. Potom sme vždy pri mojej návšteve spomínali na túto historku a nikdy mi nezabudla pripomenúť to, že k nej nikdy neprídem. Bola pre mňa najkrajšia, zbožňovala som ju.
kopretina
Tak jsem si i poplakala. Krásné a moc jsem vzpomínala na moji babičku a dědečka, u kterých jsem byla do deseti let a potom každé prázdniny. Ještě že ty vzpomínky zůstávají. Děkuji za krásné čtení.
anina6
Veľmi pekne napísaný nádherný príbeh, plný lásky, obdivu, porozumenia a nehy. Normálne som sa do toho vedela vžiť. Tiež mám veľmi pekné spomienky na svoju babičku a jej dobré a vzácne srdiečko, do ktorého sa vmestilo tak veľa.
huhulienka
pekný príbeh, pri čítaní som si predstavovala tú zimu, sneh,mráz a spomenula som si na môjho starého otca ,ktorý už 23 rokov nie je medzi nami ... mala som ho veľmi rada a všetky prázdniny som ako dieťa strávila s ním a so starou mamou ... chýbajú mi tie staré časy ...
gordonko
@Sairaam...skvel é čítanie , tešim sa na pokračovanie ... ja som mal iba dedkou , z maminej strany ( bol zlievač a amaterský maliar ) sním som niečo také nezažil aj ked sme par krát boli uňho ,alebo on unás ... a starký na slovensku - toho som videl raz do roka vlete cez prázdniny - už mal svoje roky a mi sme boli moc malý.
hubata
Tiež mám slzy v očiach a spomínam v tento predvianočný čas na moju dobrú mamu, otca, dve babky a oboch dedkov. Chýbajú mi tuším tým viac čím som staršia a tvoj príbeh mi pripomína moje detstvo na horárni, ďaleko od ľudí, kde sme boli celé dni samé len s mojou babkou: všade som jej chodila v pätách, pozorovala ju čo a ako robí a niekedy sa pristihnem že ako starnem tak sa jej začínam podobať.

A moja vnučka robí to isté: chodí mi v pätách a chce so mnou variť, piecť, štrikovať, vyšívať........ chce aby som bývala hlboko v horách ale namiesto kozy chovala slona.
hannah22
Ďakujem za pekné čítanie, krásny príbeh, tíško závidím mne osud nenadelil starých rodičov ktorých by som poznala ..... je to čítanie ako rozprávka..... ešte raz dakujem ..... :))
mama3chlapov
prekrásne,duchovné ide z Vášho príbehu. Ako by som pozerala film, tak pekne rozprávate. Teším sa na to budúce....
sairaam
Ďakujem Vám všetkým za milé komentáre. Chcela som Vám spríjemniť predvianočný čas. Prajem všetkým krásne Vianoce.
janger
Ja by som sa celkom rada vratila do takych starych casov...Ludia to nemali lahke, ale neboli taki vystresovani, uponahlani, nebolo treba stale kontrolovat agendu, aby vsetko stihali....Mas rozpravacsky talent, @sairaam. Krasne citanie.
mirci25
Píšete veľmi pekné zážitky, pri ktorých sa prenášam do inej doby a cítim vôňu lúky. Kedysi bol život ťažší, bez áut, modernej techniky ale myslím, že ľudia boli o to viac súdržnejší. ďakujeme za spísanie a možnosť nahliadnuť ako asi žili prastarí rodičia :-)



 



TOPlist