S plným bruškom

@ajuschka , mas pekne spomienky na chvile s deduskom a taketo spomienky opatrujeme ako poklad. Dedusko bude mat iste radost, ze spominas na vase spolocne tajnoskarske chvilky.

cha-cha,a ja že to len ja robím nočné nájazdy na slaninku...milá spomienka

Dedko bude mať v máji 84 rokov. To ma zaujalo! krásny vek, napriek tomu, že je milovník slaninky, ktorá je podľa moderných stravovacích trendov úplne nezdravá, lebo nielen tučná, ale ešte aj údená (predpokladám, že doma). Želám dedkovi ešte veľa dlhých dobrých rokov, nech si ich užíva s milovanou vnučkou. A ak by mal chuť, ja by som mu kúsok slaninky určite podstrčila, tak ako on tebe, keď si bola malá.

Potiaľ sme deti pokým máme rodičov, potiaľ sme vnúčatá kým máme babky a dedkov. Ja už ich nemám, ale mám pekné spomienky na detstvo na horárni a také isté by som chcela dopriať aj svojim vnúčatám: angličtinu nech sa učia doma, informatiku v škole - ale základ ako chutne uvariť, ako si niečo vlastnoručne vystrúhať, lásku k prírode a zvieratkám získajú u babky a dedka na chalupe.

môj dedko miloval "bielu" slaninku, jedol ju s chlebíkom, ani horčicu mu nebolo treba! máš prekrásne spomienky, tak si ich chráň v srdiečku, budú ťa hriať ešte dlhooooo!
ja nájazdy od určitej doby už nerobím. :( chýba mi to!!

cez prázdniny som s mojím dedkom chodievala každý deň do malých potravín pre chlieb a mlieko. dedo mi tam každý deň kúpil pacholíček, ktorý som milovala. potom sme si pred obchodom sadli do tieňa na starý múrik. hojdala som nohami vo vzduchu a rovno tam som milý pacholíček zjedla. dedko si pofajčil a išlo sa domov. babke sme nič nepovedali, lebo by sa hnevala, že nebudem jesť normálne jedlo. to bolo len naše tajomstvo, ktoré sme nikdy neprezradili :). po prázdninách mi tie pacholíčkové rána vždy chýbali.

Prezradis,co je pacholicek ?

no ja som dobrá :) to mi nenapadlo. bolo to niečo ako pribináčik, v rovnakom papierovom poháriku. vtedy bol aj vrchnáčik z toho tvrdého papiera trochu vtlačený do kelímka a mal malé uško, aby sa dal vytiahnuť. začinala som tým, že som oblizla vrchnáčik, potom dedo vytiahol žltú plastovú lyžičku a mňaaam. dodnes milujem pribináčik a často myslím na deda, keď ho kupujem.

Krásne spomienky. @hubat á, keď si pomyslím na zážitky z tvojej chalupy, ktoré tu dávaš, myslím, že deti z celej širokej rodiny budú mať tiež krásne spomienky.

....je to krásne....aj môj dedko miloval slaninku,ale opečenú do chrumkava a pritom nemal ani jedného zuba (ani umelé),ale všetko musel mať dochrumkava upečené ešte aj rezance,keď babka spravila museli byť opečené do chrumkava......ale bohužiaľ už nie sú s nami:(

Aj ja mám rada slaninku, napriek všetkému, aj teraz, ale nei často, len sem-tam, aj tak si to vyčítam. Pamätám sa, keď som ešte robila a baby držali diéty, niektoré potraviny boli obodované a slaninka mala len jeden bod, čiže nebola až taká " nebezpečná", ako sa dnes zdá a to jediné ma ukľudňuje. Aj môj starý otec si urezával z vlastnej domácej údenej a otec tiež, a keď videl, ako naňho hľadíme, tak ná kúsok odrezal - na, tu máš- ale neviem, či nám vtedy aj chutila ( tak ako dnes, hehe).

Dobrej slanink nikdy nie je dosť, ale ozaj chutí len s tým malým nožíkom a s čerstvým chlebom, a hlavne potajomky! (Dedko aj tak chodí babke do špajze a ujedá. ešte aj dnes, keď nemôže) :)

@ajuschka : ja som mala ťažko chorú svokru, nesmela mastné, solené, korenené, všetko robené len na vode, bez chuti. A keď sme už vedeli že je naozaj zle, tak sama si pýtala mastný chleba s mladou jarnou cibuľkou. Dala som jej, ale cibuľku som jej kázala len požužlať a vypľuť aby cítila chuť ....

Pacholíček aj Miláčik: strašne to bolo dobré, jemné, myslím že tam bolo dokonca napísané že pre deti od 6 mesiacov. Lenže vtedy sa tovar vozil každé ráno do mliekárne. A ešte k tomu tie čerstvé lúpačky alebo karlovarský rohlík - fantázia!

ked som sa narodila, moj dedko mal tolko rokov, ako ja teraz. paneboze, ako ten cas leti. ked som chodila na gympel mala som obdobie, ze som z bicykla ani nezliezla. dosla som zo skoly a telefon. dedko volal z opacneho konca bratislavy: janicka, pridi, uvarim špinku. ja som sadla na cicikel a tradaaa k dedovi. volal ma na špinku zvycajne vtedy, ked babka nebola doma, aby nefrflala. :-) špinka - do litroveho hrnca dal vodu, do nej varit cigoriu a mletu ciernu kavu. mnozstvo tak od oka, ale mal dobre oko. potom robil nad hrncom prislusne cary-mary, nechal vzkypiet, odtiahol z plamena, pomiesal, zas nechal vzkypiet, niekolkokrat - to bol obrad. ja som zatial nakrajala chlieb, napatlala ho dobre nahrubo domacou mastou a nakrajala nan hromadu cibule. a potom sme sedeli spolu za kuchynskym stolom, tak sme si spolu mlcali, napchavali sa tym mastnym chlebom a zapijali ho špinkou z velkych staromodnych porcelanovych hrncekov. a ked sme skoncili, vzdy sa len usmial a poslal ma domov "aby ta mama nehladala". a ja na bicykli opat krizom cez cele mesto domov. špinka. nikto okrem nas dvoch to nepil. neviem, preco. minule som videla v samke cigoriu, tak som si ten zazrak doma uvarila. a slzy sa miesali so spomienkami a padali do hrmceka so špinkou. len mi potom nemal kto povedat "no ic uz, nech ti mama nenadava". spomienky su zazracna vec, ozivia cloveka, ktory je uz 35 rokov mrtvy.

tito dedkovia su fajn :). inak od tejto prvej spomienky si ju "pripominam" takmer kazdy den :D
a volala som aj dedkovi, aby vedel, a hadajte co - praaaave si tiez pripominal :D

tzv. vendzi a neuskod!