Ako som sa stala vidiečankou...nie je všetko ideálne :-)

babidka - fotkababidka, 4. decembra 2010
Keď som prednedávnom napísala zážitok " Ako som sa stala vidiečankou....." /  varecha.pravda.sk/zazitky/ako-som-stala-vidiecankou/210-c...
/ , nečakala som toľko ohlasov . Život na vidieku nemá však iba samé pozitíva . Aj ja som si to idealizovala a niektoré veci ma najprv zaskočili a potom som sa s nimi musela vyrovnať ...alebo to brat ako spestrenie dedinskej idylky.:-)
V miestnom obchode dostať kúpiť vlastne iba základné potraviny .Takže sa síce nemôže stať , že nemáte z čoho variť - ale to je asi všetko .Zato som tam včera napočítala 14 druhov piva :-) Chlieb a pečivo s istotou kúpite iba vtedy , keď si ho objednáte . Ale na druhej strane – bez problémov urobíte nákup aj keď zabudnete peniaze doma . Dlžná knižka je obľúbená hlavne u ľudí žijúcich zo sociálnych dávok . Ale aj mne sa stalo , že som tam mala "záznam" . Jednoducho ma predavačka presvedčila , že to nie je žiaden problém keď som zabudla peniaze a doslova mi nákup nanútila :-) Veď na takej dedine by sa nik neodvážil dlh nevrátiť – bola by to veľká hanba a pod kostolom by sa to pretriasalo snáď aj niekoľko rokov :-) Teraz máme obchody dva a aj krčma je už zasa otvorená . V nej sa však nalieva iba pivo a alkohol , uvaria vám - možno - zalievanú kávu a snáď aj čaj .
Rozhodli sme sa hneď na začiatku urobiť zo stajne a humna hospodársku budovu a garáže .Najprv sa veľa kopalo a búralo a tak bolo všade samé blato . Oveľa horšie to bolo , keď prišli domiešavače s betónom a rozrýpali dvor úplne dokonale . A až vtedy sme sa dozvedeli , že na našom pozemku bol niekedy močiar . Blato bolo všade, nedalo sa nijako obísť . V daždivé dni sa do dvora nedalo vojsť ani autom, lebo ihneď zapadlo .Neostalo iné, ako úplne cely dvor rozkopať – a akurát na to prišli samozrejme veľké dažde :-(( a odvodniť . Vtedy som si kúpila prvé gumáky a vymenila som ich za lodičky a značkové botasky....:-) Blatu sa veru na dedine nedá celkom vyhnúť – kravy z farmy chodia na pašu cez cestu , z polí chodia kosačky a traktory , z lesov ťažobné stroje , autá s drevom ....kolieska im veru nikto neumýva ....
Sneh sa nám zdal veľmi pekný a romanticky – kým ho nebolo až príliš veľa a znamenal každodenné lopatovanie . Keď sa konečne očistí dvor ...zosunie sa zo susedovej plechovej strechy asi tona snehu a môžete začať od začiatku ...alebo príde konečne odhrnovač a nahrnie vám pred bránku meter snehu ...alebo začne snežiť ešte viac...veď bývame v horách :-)
S nevyhnutnými prvými gumákmi prišli pracovné nohavice , vytiahli sa staršie tričká , kúpili sa pršiplášte a neskôr nepremokavé bundy , pracovné rukavice , klobúk nahradili praktickejšie šiltovky . Postupne som menila šatník – elegantné a drahé kostýmčeky a šaty som vymenila za praktickejšie rifle a mikiny . Kabáty a kožuch za nepremokavé bundy , kabelôčky za veľké kabelky kde sa mi vmestilo oveľa viac ako peňaženka a rúž ... V posledné roky zisťujem , že môj záujem o oblečenie sa presunul z elegantných butikov iným smerom a v obchodoch sa obzerám po praktickejších veciach ako sú hodvábne blúzky či pekné topánočky na vysokom opätku :-)) V skrini na topánky mam samozrejme aj sandáliky a lodičky – ale gumákov mam minimálne 8 modelov , turistické topánky v niekoľkých verziách letné aj zimné a samozrejme poriadne teplé čižmy na rovnej podrážke ktoré volám "rýchlobežky" ...:-)
Doprava je ďalší veľký problém .Vlak neexistuje a autobusy chodia 3x na deň..... Takže auto sa stalo nevyhnutnosťou – a najlepšie , keď máte autá hneď dva . A aspoň jedno z toho terénne . V zime je terénne auto s pohonom na 4 kolesá nenahraditeľné –odhŕňače a snehové frézy prídu niekedy až popoludní alebo večer . S tereniakom sa dostaneme prakticky všade – cez blato aj snehové záveje , po poľných cestách , do lesa na hríby, maliny, čučoriedky , vozíme v ňom celé leto žihľavu z lesa pre hydinu .Z auta s veľkými kolesami som mala poriadny strach – ale časom som si zvykla. Keď si sadnem do manželovho /vôbec nie malého auta /, tak sa cítim ako keby som sedela v psej búde :-)
Psa a mačku nájdete v každom dvore – a keď sa rozbreše v noci pes v prvom dome , o pár minút štekajú psy na celej ulici ...zväčša je to preto , lebo mačky lovia v noci a akosi považujú za potrebné promenádovať sa celú noc po ulici . Kým som si nezvykla , tak som celé noci nespala nevediac , prečo toľko tie psiny brešú. Náš vlčiak je veľký a má poriadne hrubý a silný hlas ...a v noci ho používal veľmi často . Stačilo , že prebehla myš po záhrade a už zobudil všetkých psov v dedine – malých aj veľkých . Nie raz som s ním s baterkou v ruke vyháňala zo záhrady či dvora kuny, lasice, ježkov , tchora , potkanov a hlavne líšky . Nepomáhalo dohováranie – veď on si iba plnila svoju povinnosť :-) . Čím menší pes- tým je uštekanejší . To preto , že si štekaním dodáva sebadôveru a keď je psov viac , tak sa v štekaní podporujú .. .a naši aj susedovi malí psíci sú v tom majstri...Náš havko je veľký krásavec /je to veľký čierny nemecký ovčiak / – aspoň psie dámy ho považujú za neodolateľného . Pre náš plot je to hotová pohroma . V čase psích milostných radovánok doslova obliehajú náš plot a chcú sa dostať k svojmu vyvolenému . Plot preskočia , podhrabú sa , rozoberú čo sa dá....a náš psíček im s radosťou pomáha . Vyskúšali sme všetko – plechové zábrany , ostnatý drôt v niekoľkých radoch hore aj dole , drevene klady, rôzne odpudzovače , karisiete , roksorove drôty ...volanie prirody je však silnejsie ako akékoľvek zábrany :-) Po takých nájazdoch náš plot okolo záhrady vyzerá ako bezdomovecká ohrada a vyžaduje totálnu rekonštrukciu .Ale náš psíček je spokojný a podľa početného čierneho potomstva sú spoojné aj psie dámy .... .
Chovať hydinu vyzerá lákavo .Ale k tomu patrí aj pravidelne čistenie kurníka , pravidelne odvšivovanie hydiny, odháňanie líšok a jastrabov ktorí radi lovia práve v záhradách . V lete mám až 70-80 kusov hydiny / nosnice , malé kuriatka , brojlery a morky/ a tie treba nakŕmiť . Na záhradu ich nemôžem púšťať , lebo môj záhradník /manžel/ protestuje . Majú teda vyhradenú menšiu časť na výbeh , ale pri toľkej hydine ich tam púšťam na striedačku . Takže im nosím každý deň veľké množstvo žihľavy z lesa , na veľkej sekačke –na ručný pohon – im ju pokrájam a kŕmim a kŕmim ... Našťastie , v priebehu leta jatočná hydina dorastá a postupne končí v mrazákoch . Niekedy sa však narobím a úrodu si odnesie líška či jastrab .
Mám rada ticho , chcem počuť spev vtáčikov , bzučanie našich včielok .....ale príde víkend a všetci chalupári vytiahnu svoje hlučné kosačky a rôzne strojčeky na obrábanie záhrady . Vtedy je najlepšie zatvoriť všetky okná a dvere alebo vytiahnuť aj kosačku vlastnú:-) alebo naštartovať traktor :-) Našťastie existuje aj nedeľa a vtedy sa netoleruje nijaká hlučná práca: doobeda je bohoslužba a poobede sa odpočíva .Tak pracovať síce môžete , ale nesmú o tom vedieť susedia :-)
Takže na dedine je idylka a zároveň aj nie je . Keď však hľadáte niečo , čo by vás uspokojilo – takéto veci beriete s nadhľadom a potom tie negatíva nie sú až také nepríjemné ...teda to predsa nie je až také zlé :-))))))))))))))
@zareaguj


Diskusia k článku

enerrgizer
Krásne a pútavo opísaný život na vidieku... Roboty je okolo gazdovstva veľa, ale život na dedine je krajší a ľudia majú k sebe oveľa bližšie ako v meste...
gittka
takto je to aj u nás na dedine.presne si sa trafila!!!
marianne69
Babidka ja tvoje zazitky mozem citat non-stop,akokeby som citala Vajce a ja,tiez ju citam do nemoty.Prvu cast tvojho zazitku som citala sice s oneskorenim,ale o to lepsie som sa bavila.Aspon sa nenudis a o to pestrejsi mas zivot.Aj ked niekedy,sa zda,ze ma toho clovek plne zuby,ale za zivot na byte by si to uz asi nevymenila,ci ano?:-))))
babidka
niekedy aj ano :-)))) ked mas na dvore 1m snehu , cestari este neprisli a na ceste je riadna poladovica , drevo primrzne, voda v potrubi zamrzne ....:-) vtedy spominam , ake to bolo v panelaku bezproblemove ....
marianne69
Pamatam si v roku 2005-2006 bolo na Kysuciach Bozie dopustenie zo snehom a moj otec byval na chalupe a bol upne odrezany od sveta,hovorill,ze mal taku vysku snehu okolo domu ako vyska plota.A na samote nemas sancu,autobus 1x denne....
cistinka
Teraz to nemáš jednoduché ani ty @babidka ani hydina :-) Ale zima prejde, príde jar a všetko bude znovu zelené, voňavé a presvietené slniečkom...Pekný článok - napísaný srdcom :-)
julica
V dfedinke, odkial pochadzam, sa stava takmer bezne, ze sneh zakryje ploty, stalo sa mi (aj ocinovi), ze som vosla do dvora k susedom, lebo pre snehovy mantinel som prosto nevidela dom, a to mam skoro 180 cm :) ked je takto, beru sa sane, stucne, a auta ostavaju doma. to sa mi na tom velmi paci
tothka
Veľmi pekné čítanie, ja som žiaľ takú atmosféru vidieka nezažila a teraz cez zimu si naozaj pochvaľujem teplo domova v paneláku. A vidiek má tiež svoje čaro, hlavne v tomto období a o Vianociach ani nehovoriac.
babi
milá @babitka , keď si písala prvú časť, ešte som na varechu nechodila a tak som si to prečítala teraz.Opísala si to perfektne, tak ako to je. Môj manžel je tiež z dediny, a keď zomreli jeho rodičia ,ostal tam prázdny dom. Jeho brat, chcel dom predať, manžel nie. Tak vznikla dilema, čo ďalej. Nakoniec sme švagra vyplatili a dom si nechali ako chalupu. Keďže manžel pracuje v školstve a ja som už 11 r. na dôchodku, trávime tam veľa času a hlavne celé leto. Odrástli tam naše vnúčatá a tak ako píšeš spoznali veci,ktoré mestské dieťa nopozná. Všetko, čo si napísala o zásobovaní, doprave , rekonštrukcii je mi veľmi blízke, ale obdivujem ťa, že si dokázala takto od základov zmeniť svoj život. Ja by som to nevedela
zdezda
:-) pekné čítanie, si statočná žienka, mne si pripomenula detstvo a pubertu u babičky, ako sme chodili na družstevnú ďatelinu s kosákmi cez potok(neraz nás naháňal aj strážnik), či na klásky, aj triesky do Píly, na podkurovanie :-) teraz čumakujem zo 6. poschodia a dumám, ktoré auto mám odhrabať od snehu, lebo všetky sú zvrchu rovnako biele a ŠPZ sú zakryté špinavým snehom vďaka zhŕňačom :-)
torticka
Babidka, Ty si riadna gazdiná, keď máš toľko hydiny. No, na dedine niekedy nie je slasť bývať. Ak máš takých susedov, ako ja, tak by som radšej menila.
babav
@babidka , krasne si opisala aj negativnu stranku zivota na dedine.
Mas moj obdiv a respekt ,lebo zvladnut to vsetko bez reptania je naozaj umenie!Ja som vyrastla na dedine , nemali sme velke gazdovstvo ako mate vy,ale vsetky druhy domacich zvieratiek
a hydiny.Najkrajsie , nezabudnutelne spomienky z detstva mam prave z toho obdobia mojho zivota ;-) .
honestka
Ohhh Babidka, cita sa to velmi dobre a naviac mne pripomina detstvo; bralo a robilo sa to tak, lebo inac to neslo, dnes mi spomienky hladia dusu, ze poznam zivot z tejto stranky, zivot tam - a tu (vela veci som si tymi vedomostami zivot tu spestrila), lebo dnes uz v takom tempe nefungujem. Velmi rychlo nam vtedy mladym prisli lakavosti mesta neodolatelne a vsetci sme sa z dediny chceli hufne dostat do panelakovej klietky a tak vlastne kolobehu mesta, lebo sa nam zdalo, cool ist do obchodu a kupit vsetko z regalov. (casom sme vsak radsej prisli spat okopat a popliet, aby sme si priniesli tie dary chutnej zeleniny ci hydiny do vycackaneho bytiku).
== tvoj pestry zivot ti na druhej strane nedovoli priberat a tak si mozes uzivat nadalej dobrotky, ktore si z varechy vyberas-urobit ich v prepychu novej kuchyne, alebo stareho sporacika - podla svojho apetitu. A tak ti mnohi budu zavidiet nadalej, pretoze vacsinou vidia tu idylku ako tazku pracu. Si obdivuhodna a zelam ti vela dobreho zdravia a obcas o tych trapasoch ci uspechoch napis sem par riadkov. Pozdravujem.
sovka62
Milá Babidka, nakoniec sa vždy ukáže, že každá minca má dve strany. V paneláku pohodlie, ale všetko, čo potrebuješ do hrnca musíš draho zaplatiť, na dedine nekupuješ, ale ťažko odrobíš. Prežila som podobný šok, keď ma manžel presťahoval s päťmesačnými dvojčatami na majer medzi dvomi dedinami. Sporák na drevo, kachle na uhlie, jeden obchod pol druha kilometra, ale v ňom len základné potraviny, druhý cez dva kilometre, ale bohatšie zásobený. O aute sme mohli len snívať, nemala som ani bicykel, takže návšteva obchodu bola výpravou s deťmi v kočiariku, čo zvlášť v zime bolo neradostné. Chlieb, mlieko len na objednávku, mäso len keď sa ušlo, zelenina a ovocie len pre školu a škôlku, dnes sa to už ani nechce veriť. Keď mali dvojčatá osem mesiacov, otehotnela som s treťou dcérou. Najbližší detský lekár bol v pätnásť kilometrov vzdialenom meste, takže autobus, ale vodič ma so širokým kočiarom nechcel vziať a viac razy sa stalo, že keď ma videl na zastávke pred majerom, ani nezastal, nechal ma tam. Na druhej strane, manžel šéfoval dvom hydinovým farmám a kura sme kupovali od 8 do 13 korún za kus, tridsať vajec za 13 korún. Akurát som tie kurence musela zarezať očistiť a zamraziť a keď mi ich dovliekol naraz desať-pätnásť, bolo toho na mňa dosť. Ale deti tam mali krásne detstvo, hlavne v lete, ale aj zimné sánkovačky. Štyri roky som s nimi bola doma, jasle tam neexistovali, aj som bola rada, že si ich užijem, ale žili sme z jedného platu, kdeže tam rodičovský príspevok, to ma minulo. Keď sme sa odtiaľ sťahovali do mesta, mali 6 a 7 rokov a priznám sa, do paneláku som sa veľmi tešila.
babidka
@sovka , nebolo to veru lahke a este s malymi detmi ....Ale ked je clovek mlady , tak zvladne toho ovela viacej . Obdivujem ta , v takom mladom veku by som to asi nedokazala ...@honestka , ja som sa z rodicovskeho domu tiez ponahlala do panelaku a vlastne som tam bola celkom spokojna . Som niekedy az prilis energicka a tak mam nutkavu potrebu stale nieco robit - a byvanie na vidieku v dome je asi to prave...:-) Tu sa praca nikdy nekonci :-)
frezia68
@babidka :krásny a realistický opis terajšieho života v Tvojej milovanej osade....ideálne by bolo v lete tam v zime v paneláku.Mne by stačilo ostať v paneláku,ale mať aj rekreačný domček,to mi chýba.Až vyhrajem na športke.......:-))) tak si splním sen.Ale nebudem taká usilovná,ako Ty,lebo Ty si veľmi šikovná.
jerica
@babidka si obetavá a vzácna žena, to čo si opísala je ojedinelé (možno) , lebo ja mám skúsenosť z tohto obdobia ; pomaly málokto chová hydinu , prasatá . Mám kamarátku v malej dedinke Vlky pri Tomášove chodím k nej na vajíčka , len teraz jej nosia práve toľko čo ona s rodinou sami spotrebujú , hovorila že v dedine dnes málokto chová , možno z celej dediny chovajú prasatá 4 rodiny. Dnes sa mladým nechce tak ťažko robiť , každý sa ťahá do zahraničia , myslia si že im budú pečené holuby padať do huby.!? Aj keď virtuálne vážim si ťa a viem o čom hovorím , čo som v mladosti spravila za dve hodiny , bolo to( toď len predvčerom) , dnes to robím celý deň niekedy aj dva .
bambulka51
@babidka ,ked Ti napisem,ze by som sa v momente stadialto spakovala a vyhovoriek by sa naslo,tak mi uveris!Moja prva zima tu na Kysuciach.Roboty sa nebojim ale ono to neni ani o tej robote...ako pisesTy,je to tak, -kruta realita...Manzel zacal robit /je na dochodku/odchadza do roboty vlacikom o 4-tej rano,takze stava o3,30hod,aby sme mohli valit peniazky do chlupky.Vcera bolo uz od rana krasne,tak somisla do ded.obchodika,potom som zrolovala koberce a podho na sneh prasit.Jeden velky som nehala na muza,ked pride z roboty o16,15hod,aby sa nenudil:))vytrela som podlahy a vsetko co k upratovaniu patri.Ale podho este odhrabat sneh ,pred brankou,cez zahradu kde mame kompost.A potom vidim ,sused zhadzuje sneh s terasy ...jasne ,ze ani ja ju nemozem nechat trpiet pod tarchou snehu...vecer navarit muzovi na druhy den obed do roboty,on ide spat ja cumim na telku.Rano ide skoro na vlacik a mne sa vzdy neda uz zaspat...a je tu dalsi den,este ze je stale co robit,ale priznam sa ,ze na internete pokukujem po bytoch.Hovorim si,ze to este jedno leto vydrzim,lebo treba este kupit nove v chodove dvere,dve okna treba vymenit ...:)))a naviac cez moje slzy,/co tak tuzim odtialto zmyznut mi vnucik povie ,,baby nechodte za nami ,kde by som potom chodil na prazdniny ,hadam nechces aby som chodil s jedneho panelaku do druheho:)))sem_tam mam oci pre plac.
palokuchki
@babidka , krasne si to napisala. Precitala som si aj ten tvoj prvy pribeh. Obdivujem ta ako si sa dokazala z mesta prisposobit zivotu na dedine. Si velmi obetava. Mnohe veci o ktorych si pisala mi boli zname, cez podobne veci som aj ja prechadzala. Akurat to odhadzovanie snehu mi nehrozi. Ked pridu moje vnucata na navstevu, je to presne ako pises. Utekaju hned do dvora pozriet sa na zvierata a zbieranie vajicok ja ich oblubena praca. Vnucka tu bola naposledy ked sme mali male prasiatka. Teraz tu bola zase a pytala sa ma, ze co sme spravili s tymi malymi a preco mame teraz uz len tie velke.
jeka
@mil á babitka,ja už tiež piatý rok žijem na dedine pod lesom ,ale neviem si zvyknúť a to som rodená dedinčanka/ibaže viac rokov som prežila v paneláku/.No jedno mám isté,že nemám daleko do mesta.
julica
Mnohi takto ziju aj dnes, podobne ako pisala @sovka , a to aj bez aut s pohonom na styri kolesa, s malymi detmi, s poriadnym gazdovstvom. A su to aj mladi ludia, na strednom slovensku sa vraj zacinaju osidlovat samoty mladymi ludmi, ktori si vybrali zit zivot bez vydobytkov civilizacie, bez elektriny, bez aut. Ti maju moj obdiv
julica
Aby to nevyznelo zle, pacia sa mi aj mensie extremy a chcela by som tak raz zit (ako babidka) :)
Citala som kdesi clanok - rozhovor so starostom dediny, kde pribudlo vela novousadlikov z mesta, ze sa stretava s neuveritelnymi staznostami: susedov kohut rano kikirika a budi sa, preco veza kostola musi tak silno zvonit... smiesni sme my ludia
babidka
@julica , to aj preto , ze ani netusia do coho idu :-) Mlady clovek ma viac energie aj fyzickych sil ako my starsi .Nas uz kvari vselico ..... Ale vsetko je to o vyjasnenom postoji k zivotu . Ked nieco chcem a nepolozia ma na lopatky prve problemy a neuspechy , chronicky nedostatok penazi , dokazem sa tesit zo zivota a nebojim sa buducnosti ....vydrzim vela :-) @bambulka 51 , celkom ta chapem - ja sama som bola viackrat v takom rozpolozeni , ze som mala sto chuti zduchnut naspat do panelaku . Najhorsie to bolo prve roky - zili sme doslova na stavenisku , v blate , v zime , stale bojujuc s financiami ....brrrr. Ale ked som si pomyslela , ze by to znamenalo opustit psa aj hydinu / a v podstate aj manzela lebo ten by sa do panelaku nevratil/ tak som stale cuvla :-) Ja som este prve roky pracovala na ciastocny uvazok a manzel denne dochadzal 60 +60 km do prace - bolo to velmi tazke obdobie . Takze @bambulka vydrz ! Nie zeby bolo lahsie - ale zvyknes si :-))))))))))))))
azucena
milá babidka, veľmi sa mi páčia tvoje rozprávania.Pri nich som sa vrátila do detských rokov, kedy som objavila knihu "Vajce a ja" Betty Mc Donaldovej.Ak si ju nečítala, prečítaj si ju a porovnávaj s 30-tymi rokmi minulého storočia.Ja som dieťa z mesta, ale čím som staršia, tým viac prežívam na chalupe zážitky podobné tvojim i Bettyným.
marianne69
Viem, som hrozna,ale mne by sa tak pacilo,ze zima teplucko v bytiku a leto chalupa:-))))))),ale kedze mladi v lalalala do dochodku daleko nerealny sen....:-)
janger
@babidka , take protiklady! Krasna priroda, ale casto aj tazky zivot...Mas moj obdiv, aj vsetci ostatni, ci uz mladi alebo starsi, ktori to zvladaju! A ked si predstavim, ako to bolo este volakedy, ked nebolo aut a vsetkych modernych vymozenosti, ako to ludia zvladli! Viem si predstavit ako je aj @bambulke tazko niekedy, ten rozpor, ze co robit, ist do mesta, ci nie... Ale aj v tom meste, ked je clovek zamestnany, je stale nejaky zhon, treba sa stale ponahlat, vsetko stihat, stale stres nejaky, to tiez nie je neviemco...Vydrzte tu zimu nejako, ta je najhorsia, na jar sa zase bude zdat vsetko krajsie a lahsie, snad...
babidka
aj mne sa povodne viac pacil sen @frezie alebo @marianne : leto na vidieku , zima v panelaku :-) ale to by som nemohla mat velkeho psa , macku a nosnice .....co s nimi v zime ? mam takych susedov ktori si opravili rodicovske domy a v jari pridu , na zimu odletia do teplejsieho . Tym domy dozerame my :-) Ale maju tu pribuznych a ti im prezimuju sliepky so svojimi . My iba obcas vyvetrame a pred ich prichodom zakurime , navarime "privitaciu" kuraciu polievocku a potom sa spolu tesime zo stretnutia . V lete nam zasa oni pomozu inak . Jedni dochadzaju az zo zapadnych Ciech - a to su uz vyse 70 rocni.....vraj ledva tu zimu preckaju , lebo nemaju co robit :-)
zitar
@babidka , ja Ťa veľmi obdivujem.Môj muž už dlhé roky sníva o živote na dedine - v dome. Keď je pekne, teplúčko, tak ľutujem, že bývame v paneláku, ale keď príde zima, som rada, že som tam, kde som. Máme záhradnú chatku / celkom slušne vybavenú/ a tam nám je od jari do jesene fajn. Ešte raz Ti vyslovujem veľký obdiv, klobúk dolu. A ozaj, je to dobré čítanie, ešte nám niečo napíš, keď budeš mať chuť a čas, budem sa tešiť.
janazjarku
@babidka moja ja som len čítala čo všetko musíš robiť a už som "zrobená" obdivujem ťa a zárovaň si predstavujem moju starkú, ktorá žila podobne v prekrásnej dedinke Krná , kde je ešte aj teraz viac ako 100 domov a len 60 obyvateľov. Starký zomrel mladý a moja starká /otcova mamka/ sama vychovávala šesť detí ak to chcela zvládnuť tak sa musela tvrdo obracať v slameno/hlinenej chalúpke s veľkou záhradou a kopou hydiny, prasiatko, kozyčky. Dodnes si neviem predstaviť ako to zvládla , lebo nikdy nemohla byť zamestnaná popri toľkých deťoch a napriek tomu sa dožila 88 rokov a päť jej detí ešte žije okrem jednej majú všetci viac ako 80 rokov. Takže @babidka čaká ťa určite dlhovekosť bo žiješ v síce ťažkom no určite zdravom prostredí :-)
janger
@bambulka , samozrejme, ze ti tykam ;-))). To, co som napisala v poslednej vete, ze "vydrzte', tak to som myslela aj pre babidku :-)! A este raz, drzim palce!
marianne69
@bambulka51 poznam zimu na hornych Kysuciach,narodila som sa tam,viem o com pises,neviem ci poznas malicku dedinku TURKOV parti pod Turzovku, kustik od Zivcakovej,mame tam domcek po otcovi.V lete je tam raj,prenadherna priroda,jedna kaplnka,krcma,obchod a to vsjo.Moj otec tam prezil velmi tazke zimy,tam ked sa da padat, nevie kedy prestat.Aj ked to tam milujem a vzdy sa tam rada vraciam,milujem to tam/teraz malo,ale od buduceho roku sa to zmeni/neviem ci by som sa tam usadila natrvalo.Vies ako sa to hovori: kto sa dal na vojnu musi bojovat.A ked sa ti bude zdat,ze uz sa neda,vzdy to mozes vymenit za byt.Drzim palecky,aby zima prebolela co najmenej a az pojdem za mamou,mozno sa v Turzovke stretneme.:-)
babidka
ta praca ma ani tak netazi , pretoze ja sediet nedokazem .A keby som pracovat nechcela , kludne sa uskromnim a vyzijem aj z toho dochodku tak ako ini . Netrapi ma ani dlhovekost - ved nikto nevie , kedy nastane jeho cas na odchod . Ale jedno viem : ked sa zastavim a budem si uz iba ofukovat svoje bolacky a spekulovat kedy po mna pride ta zubata potvora s kosou - vtedy koncim . Pre mna je pohyb a praca ZIVOT :-) Ludkovia - ved kazdy ma iba tolko prace kolko sam chce .....Kazdy z nas ma moznost volby - ci budem zit tak ako chcem JA alebo iba tak preplavam zivotom . @bambulka , pamatam sa ako si sa ohromne tesila z toho , ze sa stahujete na dedinu do domceka . A viem aj to , ze niekedy je to velmi tazke - ale pre par tazkych chvil sa vzdas svojho sna ? A potom co? Budes este nespokojnejsia v panelaku .....
hannah22
@babidka , ďakujem za pekné čítanie a držím palčeky, nech máš radosť zo života naďalej a energie na rozdávanie, teším sa na príbehy ktoré napíše tvoj život a ty ... :))
julica
@ babidka , pekne pises, co pises. Posielam pozdravy zo zasnezenej oravskej lesnej :)
bambulka51
@marianne69 v Turkove som bola s vnukom u babky liecitelky.Vsak ono ide o to ,ze sme sa strasne tesili sem ist ale aj s dcerkou ajej synkom ale dom uz bol rozbehnuty,kupa a ona sa medzi tym vydala a maly dostal otcima a my sme prisli o neho.Boli sme snim od narodenia _7 rokov.Dedko bol ako otec a ja mabka aj mama aj babka-mabka.A on zrazu ostal na druhej kolaji,my sme odisli 90km.od Trencina.Ta liecitelka mu zistila nieco na srdiecku,ale dcera ostala sama na dve deti,narodil sa im druhy syncek,jej manzel robi 60km.od bydliska,vlastne jej nema kto merkovat maleho,aby mohla ist dat vysetrit toho starsieho.minule sme tam boli amanzel /dedko/musel ist k doktorovi snim.Doktorka ho nechce posunut na dalsie vysetrenie...a to je moje trapenie,rada by som pomahala a nechcem ich ,,zatratit"a bojim sa aby sa mu nezhorsovalo,stale ma kasel.Mozno to tu ani nepatri tieto moje starosti ale,kde sa mam vyzalovat:))))))))))))))))
babidka
@bambulka , je to tak ze milujeme a starame sa o svoje deti a vnucatka . aj ta celkom chapem , si teraz vo velmi tazkom zivotnom obdobi - tolko zmien naraz ....Ale nemozes zit za dceru jej zivot . Viem , ze chces pomoct s jej problemami a este sa ti navalili problemy vlastne . Ale dcera je mlada a ma tolko toho pred sebou , ma sily a elan - urcite si poradi .Tak ako si si musela poradit ty , ako ja a aj mnohe ine matky . nase dcery su obe prec , k jednej musim preletiet pol zemegula a druha je v Prahe .Obe maju malicke deticky /prazska vnucka ma tiez 2,5 mesiaca /a ja by som im tak velmi rada pomohla , poradila . Ale ony sa tak rozhodli a nemozeme to zmenit . Tvoj vnucik ma pravdu - musia mat krasne miesto na prazdniny , milujucu babinku a deduska .Taky je kolobeh v zivote .Prajem ti vela sil a trpezlivosti a bezproblemovu prvu zimu :-))))
bambulka51
@babidka dakujem ti za veľmi potrebnu podporu,ani nevies ako sa mi ulavilo.Nevedela som, ci som urobila dobre,ked som tak zdrhla od nej!Mala som vycitky,ale uz ich nemam,dakujem ti za povzbudive slova,dufam,ze postupne zacnem pozitívnejšie rozmyslat.Myslim si,ze by mi postupne preskocilo,este raz ti dakujem a aj vareche,ze existuje...:))))
marianne69
bambulka51 strasne mi pripominas moju mamu,ta by za moju dceru aj dychala,keby mohla,aj za nas vsetkych...,ale bambitka ti napisala najrozumnejsiu vec aku mohla,kazdy si svoj osud musi odzit sam..len tak sa posunie dalej.. a oni si urcite daju rady...hlavu hore,mne sa tiez dcera chce na buduci rok osamostatnit ostat sama v Anglicku a ja idem domov na SVK a vselico mi beha po rozume,este mlada,neskusena, ale tak to ma asi byt.Zivot je najlepsia skola.
bambulka51
marianne69 aj moja dcera zila urcity cas v zahranici,takze,viem co ta caka.Vies keby clovek vedel predvidat tak by kopu veci neurobil lenze na svete je to uz raz tak zariadene,ze kym nezazijes neuveris.Tyka sa to tych mladich a potom mama pomahaj:)))
sairaam
Milá @babidka a aj @bambulka51 nezúfajte, zvyknete si. Veď pohľad z okna je taký nádherný, keď sa vonku ženia všetci čerti a vy sedíte v teplúčku, prikladáte si do krbu a popíjate horúci čaj z byliniek, ktoré ste si nazbierali a máte ho osladený naozajstným medom, nie tým riedkym čudom, čo dostať v obchode. A máte k čajíku jahodový koláč, s naozajstných jahôd, nie z tých umelých, čo dostať v obchode :-))) Nie som škodoradostná, ale nedá mi to,musím sa opýtať:"Nehovorila som to?":-))))))))))
babidka
mila @sairaam , ja som si zvykla aj napriek tomu , ze som s takym byvanim v takom "zrelom veku" nepocitala :-) Ale nepochopila som tvoju poslednu vetu ....:
"Nie som škodoradostná, ale nedá mi to,musím sa opýtať:"Nehovorila som to?":-)))))))))) " ....co si hovorila ?



sairaam
Ahoj @babidka , a aj @bambulka51.Reagovala som na Vaše príspevky, keď ste opisovali, ako sa tešíte, že ste sa presťahovali.
Ja žijem na dedine dlhé roky a tak som vedela, čo Vás čaká
a že to bude pre Vás ťažké, zvyknúť si. Naozaj to nie je také pohodlné bývanie, ako v meste. Hlavne keď nafúka veľa snehu. Ale obidve hľadáte pozitívne veci a to je fajn. Želám Vám obidvom, aby ste boli spokojné a šťastné.
bambulka51
@sairam u mna vôbec nejde o to,ze by som si nezvykla v rodinnom dome.A uz vôbec nie je to o snehu!Byvala som vo velkom rodinnom dome -dvojdome .Dole boli dva byty a hore tri manzardky.Ide o ine a zase nie o robotu,ja som rada,ze mame stale co robit.Len som nevedela,ze sa mi dcerka vyda a ja budem musiet byt bez vnucika,chceli sme sa stahovat aj s nimi.Musim si zvykat byt bez nich a to ti poviem ,kto bol zvyknuty byt od malicka s dietatkom/ako by bol môj/az do jeho 7-mich rokov,vsetko robit,ako jeho mamina,chodit pre neho do skoly na kruzky snim chodit,tak to potm na cloveku zanecha dost hlboku ranu na srdci.Ale musim si zvyknut a rozumne si to v hlave ulozit a to mi robi zatial problem ale @babidka mi velmi pomohla,urobila som krôcik k lepsiemu,uz tolko neplacem pri vysloveni jeho mena,ale aj tak ...planovali sme si aj s manzelom sa o neho starat a venovat sa mu pokial budeme zit,pretoze ho odmietol jeho vlastny otec.Nechcel ho!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
babinka
mile zienky, precitala som si vsetky prispevky a mam slzy v ociach. Nieco som podobne prezila aj ja, ked sme si kupili a prerabali dedinsky domcek na chalupove byvanie a spekulovali, ze na penzii sa tam aspon na jar az jesen prestahujeme. Ale zivot sa ubral inym smerom, vnucatka si chalupky neuzili, a tak som za nimi isla ja a chalupka sa predala. Vela krasnych myslienok o zivote, hodnotach, predstavach i snoch ...... ta varecha je zivot, nielen hrnce ... vdaka za nu :) a za varechacov, bez nich by to tak nebolo!



 



TOPlist