Za Slovak Valley stojí muž z Kaukazu, Vladislav Chablijev.

Jozef Sedlák, Pravda, 19. júna 2019 o 06:00

Čína aj Rusko sú obliehané vinármi z celého sveta, ale je tam miesto aj pre slovenské vína. Tvrdí to Vladislav Chablijev, rodák spod Kaukazu, ktorý sa usadil na Slovensku. Vysádza vinice a na stráni s výhľadom na Považský Inovec otvoril nedávno moderný vinársky závod. S presvedčením buduje slovenskému vínu mosty do sveta.

vino-CH Katka Anetova-VARECHA
Technologička Vinum Nobile Katka Anetová a vinár Vladislav Chablijev, ktorý buduje slovenskému vínu mosty do sveta.
Autor: ,

Prečo vás priťahuje ruský a čínsky trh? Oba sú veľké, ale mnohí, čo sa tam pokúšali uchytiť, nepochodili. Veríte si?

Samozrejme, inak by som sa do projektu nepúšťal. Vysoké, zdanlivo nedosiahnuteľné ciele ma vždy priťahovali – ako vysoké štíty horolezcov. Ruský aj čínsky trh s vínom stále rastú a hľadajú novinky. Do Číny sme nevyrazili nazdarboh. Mám tam 15 rokov firmu na televízory, jej riaditeľom je Slovák. Keď sme v januári tohto roku založili čínsku pobočku, nebolo to len tak, že Chablijev prišiel a všetko mu padlo k nohám. V cudzine musí byť niekto spoľahlivý vedľa vás, ľudia, čo rozumejú miestnym zvyklostiam, mentalite, pomôžu vybudovať logistiku, nájsť colné sklady.

Začínate už vyvážať?

Áno, dostali sme licenciu na export a predaj vína, je za tým veľká práca nášho zastúpenia v Šanghaji. Vlani akoby v rámci exportnej predohry odišlo do Číny 20-tisíc fliaš vína a tohto roku tam predpokladáme vyviezť 150-tisíc fliaš.

Čo Číňanom chutí?

Predovšetkým červené víno, biele menej, to pijú zväčša v prímorských oblastiach.

Do Číny sa pokúša dostať každý, kto niečo znamená vo vinárskom svete. Dokážete súperiť s vinárskymi veľmocami?

Nikde to nie je s vínom ľahké, ani v Číne. Samo Slovensko je preplnené vínom, vinári gniavení dovozom sa varia vo vlastnej šťave, padajú ceny. Tvrdím, že vyslobodzujúcou cestou je export. Preto sme začali chodiť za vlastné peniaze na medzinárodné výstavy a súťaže vín. Pôvodom som Oset, ale na stánkoch našej spoločnosti veje slovenská zástava. Žijem na Slovensku, cítim sa súčasťou krajiny a chcem pre ňu čosi urobiť.

Čo vás ženie dopredu? Máte 68 rokov, iní si v takom veku užívajú život a vy si nedáte pokoj.

Viete, čo ma štve? To, ako vyzerá slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Táto krajina má obrovský produkčný potenciál a nie a nie sa ho zmocniť. Je to svojrázna provokatívna inšpirácia, ktorá mi našepkáva: skús čosi urobiť. A tak som začal hospodáriť na pôde. Lenže nestačí dopestovať či spracovať úrodu, treba ju predať, nájsť trhy. Tak robím jedno, druhé aj tretie. Teraz som bol v Číne pol druha mesiaca. V Čandu sa uskutočnil veľký medzinárodný veľtrh vína. Nebolo to márne.

Ako ste prezentovali slovenské vína?

Najprv som Číňanom musel objasniť, že v Európe žijú aj Slováci. Poznajú len Československo. Vysvetlil som im, že krajina, ktorú obývali Česi a Slováci, sa rozdelila a že Slovensko má lepšie víno.

Ako chcete uspieť v konkurencii zvučných vinárskych krajín?

Musíte zaujať kvalitou. Neprezradím nijaké tajomstvo, že Číňania sa ešte len učia byť vinármi, kupujú všetko, čo je lacné, ale na druhej strane aj drahé vína, akoby nič medzitým neexistovalo. Ak tam máme uspieť so slovenským vínom, treba vštepiť spotrebiteľovi značku, názov vína, s ktorým identifikuje krajinu. Povedali mi: nechceme už Merlot, kabernet, chceme niečo výrazne slovenské, iné, originálne. A objavili sme čínsky paradox.

V čom spočíva?

Napríklad v tom, že Frankovka modrá sa tam dá predať lepšie ako Merlot či Cabernet Sauvignon. Pochopil som, že z neznámej krajiny musí prísť neznáme víno, chcú ho vyskúšať, a to na nich zaberá. Merlotu si kúpia, koľko len chcú od Francúzov, ale ak to má byť niečo nové, musí to byť naozaj nové – fľaška, etiketa, názov.

S čím teda oslovujete čínsky trh?

Máme tri výborné značky, a to Vinum Nobile, Golden Eagl, Slovak Valley. K edícii vín Slovak Valley ma inšpirovali ruskí obchodníci. Žiadali, aby víno jednoznačne prezentovalo svoj slovenský pôvod. Keďže som sa narodil na Kaukaze, mám v logu aj kaukazského orla, krv človek nezaprie. Ale na nápad Slovak Valley som veľmi hrdý, to doteraz nikomu nezišlo na um. Fľašu exkluzívnych slovenských vín predávame už vrátane 20-percentného cla po 10 až 12 eur a potom máme kolekciu vín v cene 5 až 6 eur za fľašu.

Clo znevýhodňuje pozíciu na trhu. Platia ho za víno všetci, čo vyvážajú do Číny?

Nie. Je to vec aktívnej obchodnej diplomacie a vôbec toho, ako sa vlády starajú o svojich vinárov. Zoberte si Gruzínsko alebo Moldavsko. Nie sú to vôbec bohaté štáty. Moldavsko je jednou z najchudobnejších krajín v Európe, ale obchod s vínom a všetko, čo s ním súvisí, majú výborne zorganizovaný. Vláda im uhrádza alebo významne prispieva na výdavky spojené s medzinárodnými výstavami. Pod hlavičkou štátu vystupujú všetci vinári a propagujú víno svojej krajiny. Majú aktívne obchodné zastúpenia pri svojich veľvyslanectvách. To sa o Slovensku nedá povedať. My si všetko hradíme sami. Gruzínsko už dosiahlo, že na jeho vína zrušili v Číne clá. Tak si predstavujem aktívnu účasť štátu na podpore rozvoja svojho vinárstva.

Koľko stojí jedna medzinárodná výstava či súťaž?

Od 15– do 30-tisíc eur a ak ich absolvujete päť či šesť ako naša spoločnosť, to ide naozaj do peňazí. Malé vinárstvo si to nemôže dovoliť, preto je potrebná podpora štátu. Je mi ľúto, že sa u nás nepodporujú podujatia, na konci ktorých by mal byť jednoznačný komerčný výstup – export. Ľudia musia víno ochutnávať, aby si ho potom kupovali. Dotujú sa podujatia v krajinách, kde vôbec nemá zmysel jazdiť. No skúste predať slovenské víno vo Francúzsku. Je to skôr drahá reprezentačná záležitosť.

Pivnica Vladislava Chablijeva.
Pivnica Vladislava Chablijeva.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

A čo vaša účasť na súťažiach?

Tohto roku sa nám mimoriadne darilo, v Madride získal náš Pinot blanc Double Gold, k tomu ďalších šesť zlatých vín. Boli sme veľmi úspešní vo Viedni na AWC Viena aj v Tokiu na Sakure, v Hongkongu aj Londýne, teraz tam ideme opäť. Strieborné medaily, hoci sú vyjadrením vysokej úrovne vína, už ani nerátam. Získavame zlaté medaily, čo hovorí o tom, že Slovensko je územím, ktorému Boh požehnal dva razy – raz vinohradníckym územím a druhý talentovanými ľuď­mi.

Z medailí sa však v žiadnom vinárstve nenajedia.

Súhlasím, až úspešný obchod pozlacuje všetko úsilie spojené s pestovaním vína. Preto sa ťaháme tam, kde vidím potenciál rastu. Rusko je takou krajinou. Robili sme nedávno promoakciu v degustačných baroch Metro Rosija. Keď ľudia ochutnali slovenské víno, zatúžili si ho kúpiť. Doslova za jeden deň sa minula produkcia vo všetkých obchodoch. Metro však nie je jediný reťazec, ktorý nás zaujíma.

O Rusku sme kedysi vedeli vari všetko, dnes sa pre nás stáva neznámou krajinou, ktorej akoby sme prestávali rozumieť.

Na škodu nás samých. V Rusku sú veľké obchodné reťazce. Jedna zo sietí má vyše 10-tisíc predajní. Kto sa do nich dostane, je za vodou. Keby len jeden z nich, s ktorým rokujem, zobral po tri kartóny na jeden obchod, to je 33-tisíc kartónov, čo je 180-tisíc fliaš vína.

Trúfate si zdolať ruskú métu?

Chcem ukázať, že to ide, že sa netreba pokúšať, ale tvrdo pracovať. Človek musí byť patriot, aby investoval do budúcnosti, osamotenému je to ťažké, chce to, ako som naznačil, podporu štátu. No podnikanie je založené predovšetkým na iniciatíve samotného podnikateľa, na jeho schopnosti objavovať príležitosti na ďalší rozvoj. A ja ich vidím aj v Nemecku.

O čo ide?

Všade sú rôzne kategórie spotrebiteľov, treba ich rozlišovať a šiť im ponuku na mieru. Rokujeme s nemeckým internetovým predajcom Real. Okrem toho v Nemecku výborne funguje telepredaj. Nemci sú naučení kupovať cez teleshoping, uvidia, zavolajú a dovezú im tovar. Prečo by nemohli siahnuť po slovenskom víne, tobôž keď slovenská vínna kultúra súvisí s nemeckou kolonizáciou? Prečo im nepripomenúť tento fakt?

Vlani ste vysadili 44 hektárov vinohradov a čo tohto roku?

Pridáme ďalších 46 hektárov. Na lanskú výsadbu mi nedali ani cent, je za vlastné. Toto môže byť prvá dotácia, ktorá ma povzbudí do ďalšej práce. Bijem sa za Slovensko, otváram mu bránu do sveta. Nehovorím to, aby som sa chválil. Ak sa mi podarí uspieť na čínskom a ruskom trhu, bude ľahšie všetkým vinárom.

Prečo?

Postavili sme závod s kapacitou 1 milión fliaš, ale pokračujeme v jeho rozšírení. Dovedna môže cez nás prejsť 4,5 milióna litrov vína. Už máme dohody s budúcimi partnermi. Treba ísť s vínom von, uchytiť sa tam, čo pomôže vinárstvu doma. Ale treba víno dostať do väčšej pozornosti vlády. Je to jedno z perspektívnych odvetví slovenského poľnohospodárstva.

Cítite sa viac biznismenom alebo človekom pôdy?

Prv som bol najmä biznismenom, ale čoraz viac ma priťahuje pôda. Je to vekmi preverená istota. Lenže ak vyrobím víno, musím ho predať, sám ho nevypijem. Nechcem Slovensku a Slovákom nič dokazovať, chcem iba, aby sa v tejto krajine žilo lepšie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


Inšpirácie z nových receptov
TOPlist