Vinohrady miznú ako jarné snehy

Jozef Sedlák, Pravda, 20. júna 2018 o 06:00

Slovensko musí pridať v obnove vinohradov. Úspechy vín na medzinárodnom poli priťahujú do vinohradníctva mladých ambicióznych ľudí aj kapitál bohatých spoločností. "Musíme vzopätie záujmu o víno využiť,“ hovorí Ondrej Celleng, nový prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Vinár, Ondrej Celleng, víno
Ondrej Celleng:"Musíme sa čo najskôr stať efektívnymi pestovateľmi".
Autor: ,

Stáli ste pri zrode úspešnej stredoslovenskej spoločnosti Movino a kedysi atraktívnych vín JRD Nenince. Odkiaľ kam sa slovenské víno dostalo?

Sme vo zvláštnej situácii. Vínami sa dotýkame hviezd, a pritom sa nám rozpadá vinohradnícka základňa. Technologicky prezbrojené vinárstvo sa vzdialilo roky krvácajúcemu vinohradníctvu, pritom tvoria jeden organický celok. Musíme zastaviť scvrkávanie vinohradov. Ani zďaleka nevyužívame výmeru viníc registrovanú v Bruseli (necelých 18-tisíc hektárov). Vlani klesla zberová plocha pod 9-tisíc hektárov. Je to alarmujúci stav.

Na vinohradníckom semafore svieti červená. Sme schopní zmobilizovať sa a vrátiť vinohradníctvu česť ako kedysi Mária Terézia?

Áno. Do obnovy vinohradov sa púšťajú na jednej strane mladí podnikaví ľudia, ale prichádzajú aj silní finanční investori, ktorým, ako vraví môj priateľ vinohradník Lacko Zsigmond z Vinice, chýba ku šťastiu už len vinárstvo a vinohrad. Vstup veľkého kapitálu do vinohradníctva dávno vidno aj v Bordeaux či Burgundsku. Veľké víno ako symbol atraktivity dotvára imidž úspešných ľudí.

Môžu noví investori prispieť k oživeniu slovenských vinohradov?

Do určitej miery áno. Najväčší úbytok vinohradov je v okolí Bratislavy, Rače, Sv. Jura, ale bohatí ľudia nejdú do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ale najmä tam, kde je lacnejšia pôda. Tiež premýšľajú ekonomicky. Vinohrady zakladajú najmä v Juhoslovenskej vinohradníckej oblasti v okolí Gbeliec, Strekova, tam je ešte relatívne lacná vinohradnícka pôda. Ale je tu aj objektívny faktor, ktorý komplikuje obnovu vinohradov. Je ním rozdrobenosť pôdy, nevysporiadané vlastníctvo k nej.

Čo sa s tým dá robiť?

Slovensko nevyhnutne potrebuje urýchliť pozemkové úpravy, tie sa však roky vlečú. Pri zakladaní vinohradov vlastne až do mája tohto roku legislatíva vyžadovala stopercentné vydokladovanie pôdy pod obnovovanou či novozakladanou vinicou. Bolo sa treba dohodnúť aj s vlastníkmi s výmerami pôdy okolo sto štvorcových metrov. To neuveriteľne spomaľovalo obnovu vinohradov. Poniektorí majitelia nechceli pôdu ani predať, ani prenajať. Nazdávame sa, že ak má štát vinohradníctvu pomôcť, mohol by ponúknuť ľuďom iné pozemky, odkúpiť ich a pomôcť tak riešiť komplikované vlastnícke vzťahy k pôde. A vôbec celý proces obnovy treba zjednodušiť.

V čom najmä?

Teraz sa veľa hovorí o dotáciách. Zoberme si príklad z okolitých krajín, kde ich udeľovanie a kontrola sú podstatne jednoduchšie, a preto obnova a zakladanie vinohradov sú efektívnejšie a rýchlejšie. Keď je pozemok už vlastnícky vysporiadaný, prídu zástupcovia štátu a odsúhlasia obnovu. Bez ohľadu na to, či vyklčovanie stojí obrazne povedané jedno euro, alebo desiatky tisíc, poskytnú fixnú sumu v prepočte na hektár. Nikto potom nemá záujem papierovo zvyšovať náklady. To znižuje následne aj výdavky na kontrolu, aparáty úradníkov sú menšie.

Vo vinohradoch máme malých aj veľkých vinohradníkov. Ako skombinovať úsilie týchto dvoch prúdov do jedného toku?

To, o čom som hovoril, by pomohlo jedným aj druhým, vlastne celej krajine, pretože vinohrady okrem rýdzo hospodárskeho či labužníckeho prínosu sú významnou súčasťou jej panorámy. Zväz sa usiluje skĺbiť záujmy menších vinohradníkov a vinárov s produkciou od niekoľko tisíc po niekoľko miliónov litrov. To nie je jednoduchá vec. Zväz je stavovská organizácia. Nie je v jeho moci prikázať, za akú cenu sa má nakupovať hrozno, lebo obchodné vzťahy sú nezávislé. Máme však možnosť ovplyvňovať legislatívu, dávať návrhy, akým smerom sa má uberať vinohradníctvo a vinárstvo, ako odbyrokratizovať a zjednodušiť kontrolu a mnoho iných vecí.

Nie je jadrom problémov ekonomika výroby hrozna?

Áno, aj – a či najmä. Tam, kde sú staré neudržiavané výsadby s preriedeným počtov krov, sú nízke úrody. Pri 3– či 4-tonových hektárových úrodách potom vyjdú náklady na kilogram hrozna nad jedno euro. Odberateľ si však na trhu môže vybrať efektívnejších, lacnejších pestovateľov. Áno je tu kritika, že na trhu je veľa dovozových vín či nesprávne označených vín. Na Slovensku sa vypije ročne okolo 70 miliónov litrov vína a sami dorobíme 28 miliónov litrov. Väčšinu dovozu tvoria vína nižšej cenovej kategórie. Domáce vína nemôžu byť drahšie už len preto, že hlavný prúd spotrebiteľov tvoria ľudia, ktorí nemajú na to, aby pili veľmi drahé vína. Jednoducho musíme sa čo najskôr stať efektívnejšími pestovateľmi.

Na čom by malo Slovensko stavať svoju vinohradnícku budúcnosť?

Prirodzene na efektívnej produkcii kvalitných vín. Musíme lepšie využívať pozoruhodný terroir. Máme jedinečné vinohradnícke územia. Veľmi nám chýba činnosť Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho. Výskum v súčasnej oklieštenej podobe akoby ani nebol. Potrebujeme jasnú koncepciu, žijeme z minulosti, ale my musíme hľadieť do budúcnosti, veď vinohrady sa zakladajú na 30 – 40 rokov. Je to nielen naša vec, ale aj vlády, rezortu. Veď víno je erbovým produktom Slovenska a naši predstavitelia sa ním radi chvália. Prežili sme búrlivé obdobie, ktoré poznačilo aj odrodové zloženie. Nemôžeme veci riešiť ad hoc, ale treba si ich dobre premyslieť a pretaviť do koncepcie celého poľnohospodárstva.

Mnohé veci sú už však dnes jasné. Ako vidíte napríklad budúcnosť novošľachtencov a tiež klasických odrôd, ako sú Rizling vlašský, Veltlín zelený či Svätovavrinecké?

Nové odrody sú stále len doplnkom sortimentu. Hoci sú povolené, musia dokázať, ako sa správajú v ročníkoch. Ako praktik vravím, že ich preverí čas. Práve ten ukázal, aký veľký potenciál sa ukrýva napríklad v odrode Rizling vlašský. Tomu pomohlo aj zreteľné oteplenie a pravdaže aj to, že ustala honba za vysokými úrodami z čias socializmu.

Krupinská pahorkatina s vinohradmi spoločnosti Movino.
Krupinská pahorkatina s vinohradmi spoločnosti Movino.
Autor: Archív Movino

Rozveďme si to.

Rizling vlašský sa menej znalým vinárom asocioval ako kyslé víno. Teraz zmenou klímy hrozno dozrieva do žiaducej cukornatosti a má napriek zvýšeným teplotám krásne kyseliny. V Movine s vlašákom dosahujeme vynikajúce výsledky aj na medzinárodnom poli. Čas ukázal, že tradičné odrody budú tvoriť naďalej kostru slovenských vín. V Stredoslovenskej oblasti obnovíme aj výsadby veltlínu, na ktorom je postavený imidž rakúskeho vína. Je to víno na každodennú konzumáciu aj na slávnostnú tabuľu.

Aká je budúcnosť Frankovky modrej a Svätovavrineckého?

Frankovka je v predaji červených vín dominantná. Pomohlo jej nielen slnečné počasie, ale aj to, že mala a má dobré renomé. Juh stredného Slovenska má pozoruhodné pôdne podmienky, ide o sopečný sediment podmorského pôvodu, aj z neho sa odvíja výrazná, v každom roku vynikajúca farebnosť červených vín. Žiaľ, neoprávnene klesá atraktivita Svätovavrineckého. Iste má niektoré pestovateľské úskalia, ale Movino tejto odrode verí.

Prečo?

Táto skôr dozrievajúca odroda sa hodí na výrobu ružových vín, vieme ju hneď dať na trh mladých vín. Červené vína zo Svätovavrineckého sú lahodné, obsahujú menej trieslovín a predstavujú moderné ovocné ľahšie červené vína. Myslím si, že má väčší potenciál rastu ako Modrý portugal. Potenciál Svätovavrineckého sme objavili ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia na družstve v Neninciach. Bol po ňom taký dopyt, že sme museli limitovať jeho predaj.

Váš dlhoročný priateľ a legenda krtíšskeho vína Ján Domin zvykol hovoriť, že okolie Veľkého Krtíša má podmienky ako Burgundsko.

Určite to potvrdzuje Rulandské biele – Pinot blanc. Je to naše najpredávanejšie víno. Dáva jemné aromatické víno s vyváženým obsahom kyselín, čo je výsledok dobrých ročníkov, ale aj terroiru. Víno má dobrú kostru, hodí sa to na dlhšie skladovanie. Tiež sa darí aj Rulandskému sivému – Pinotu gris.

Zastavme sa ešte pri Tramíne červenom, ktorý vždy vzbudzoval pozornosť.

Tramín je vlastne veľmi extraktívny, aromatický a vyjadruje pravú podstatu odrody. Robíme vína, ktorých krásu nevyzdvihujú kvasinky, ale nechávame vyniknúť vo víne odrodu.

Dnes sa veľa hovorí o symbióze odrody a prostredia. Vinohradník je pomyselným kľúčom, ktorý by ich mal odomknúť.

Doplním túto metaforu o poznámku, že keď už je Slovensko krajinou mnohých odrôd, nesmieme zakrývať odrodový charakter nejakou univerzálnosťou, ktorá prekryje aj miesto, kde sa odroda urodila. To znamená obmedziť technologický vstup prostredníctvom svetových kvasiniek a enzýmov a nechať prehovoriť odrodu.

Je toto hlavná črta v rukopise vín pochádzajúcich zo spoločností Movino?

Áno. Základ vidím v tom, že spracúvame hrozno zväčša z vlastných vinohradov. Vo Veľkom Krtíši išli na sklonku minulého storočia mnohé vinohrady dole vodou, lebo niektoré družstvá skrachovali. Podarilo sa uchovať jadro viníc z bývalého JRD v Neninciach, ktoré stáli v chotári Neniniec, Kosihoviec a Čeboviec. Movino dnes zveľaďuje vinohrady aj v Bušinciach, Príbelciach. Dovedna je to 220 hektárov vlastných vinohradov. Boli zanedbané, teraz sú opäť krásne obrobené, je radosť sa na ne pozrieť. Neľutujem, že sme do nich investovali, teraz sa nám to vracia. Bez vinohradov sa nedá robiť kvalitné víno.

Vo vinohradníckom živote ste zažili vzostupy aj pády. Veríte, že prichádza obdobie vzopätia?

Verím, že sa nám podarí zastaviť úpadok. Aj Movino prešlo rôznymi fázami, ale tam, kde je vôľa, je cesta. Vidím, že je tu záujem novej generácie vinárov. Práve oni, ak im pomôže štát, môžu premeniť zarastené južné vinohradnícke stráne Malých Karpát či Krupinskej vrchoviny, alebo aj Krasovskej planiny v Gemeri na vinohrady. Tam všade boli a opäť môžu byť vinohrady. Možno sa nepodarí obnoviť všetky vinohrady, ale keď bude vinohradníctvo efektívne, potom dokážeme konkurovať aj s cenami hrozna. Už sme dokázali, že vieme vyrobiť vynikajúce vína. Ich základňa potrebuje oživenie a môže byť podstatne širšia, ako je v súčasnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist