Víno učí pravde – vinárov i národ

Jozef Sedlák, Pravda, 29. mája 2017 o 13:00

Čím viac víno poznám, tým viac zisťujem, koľko toho ešte neviem. V tom priznaní je pokora pred vínom a prírodou. Neskrývajú ju Miloš Michlovský a Vladimír Mrva – veľké postavy moderného českého a slovenského vína. S vínom robia po celý život, veľa o ňom vedia, a predsa je pre nich stále výzvou. Možno preto, že každý rok sa narodí úplne iné.

stretnutie vinarov do prilohy Vino, Miloš Michalovský
Moravan Miloš Michalovský (vľavo) a Slovák Vladimír Mrva - muži, ktorých osud píše víno.
Autor: ,

Oboch spája dlhoročné priateľstvo ale aj tradičná česko-slovenská rivalita. Keď sú spolu, špásujú a podpichujú sa, ale aj rešpektujú, lebo ich vína sú uznávané. Obaja ovplyvnili výrazne ponovembrovú vinársku tvorbu a povýšili víno na kultúrny a spoločenský fenomén na oboch brehoch rieky Moravy. Víno ich živí, baví, ale aj mučí. Inak by predsa nevedeli, že robia víno. Ich životné a vinárske dozrievanie ukazuje, akú cestu urazilo víno aj spoločnosť od prelomových deväťdesiatych rokov až po súčasnosť.

V ostatnom čase sa veľa hovorí o mieste a pôvode vín. Všimnime si však aj miesto a prostredie, kde sa narodili, vyrástli, študovali a pracujú sami vinohradníci a vinári, veď práve oni sú kľúčom, ktorým sa otvára trinásta komnata vína.

Iní, a predsa takí podobní

Miloš Michlovský je írečitý zemitý muž z moravského Slovácka, s bohatierskou postavou. Keby sa narodil o sto rokov skôr, možno by poslúžil Alfonsovi Muchovi, maliarovi Slovanskej epopeje, za model. Michlovský má víno rád, prezrádza to už jeho reč. Slová majú šťavu a iskru ako samo víno, zračí sa v nich poznanie, je ako vinič, čo hlboko zapustil korene do pôdy a veľa toho zažil. Jazyk tohto muža prezrádza, ako hlboko korení v starorodičovskom rakvickom vinohrade, ktorý zakladali jeho predkovia.

Aj Slovák Vladimír Mrva je stelesnením tradičného vidieckeho prostredia, ktoré si nevedelo predstaviť život bez dobrého jedla a vína. V Zelenči neďaleko Trnavy aj po združstevnení ľudia dorábali víno, svoje zostalo svojim. Ak je Michlovský prototypom Moravana zo Slovácka, potom Mrva zosobňuje temperamentnú, Bednárikovským humorom iskriacu slovenskú povahu.

Režisér Jozef Bednárik, bol rodák z Lynča, teda Zelenča, ako Vladimír Mrva. Keď si človek vybaví divadelníka Bednárika, jeho živý až eruptívny prejav a pozoruje degustáciu, ktorú vedie Vladimír Mrva, rýchlo zistí, že vyleteli z jedného obecného hniezda. Sú živelní, a predsa presne vedia, čo a ako chcú povedať. Bednárik mnohým utkvel v pamäti ako porotca tanečníkov v televíznej šou. Poláskal ich aj šibol svojím slovom, ale neurazil, a práve tak sa správa Mrva, keď posudzuje víno. To isté je príznačné pre Michlovského. Nevidia iba víno v pohári, ale aj prírodu a človeka, rozmary počasia, s ktorými zápasil vinič i vinohradník. O to viac si cenia zručnosť a cit, neznášajú povrchnosť a škrobenosť.

Terroir nezmazateľne poznačí víno, ale siločiaram rodného prostredia neujde ani človek. A tak ako Miloš Michlovský celkom prirodzene išiel na školu, ktorá voňala hroznom, vybral si ju aj Vladimír Mrva. Z Modry viedla Mrvova cesta za poznaním vína do Lednice, Michlovského zavial osud na moskovskú Timirjazevovu akadémiu. Moravan sa vzdelával v skromnom sovietskom Rusku, Slovák na o poznanie lepšie si žijúcej Morave – ale jedno mali obe univerzity spoločné – vysoké nároky na vedomosti, zručnosti a rozhľad študentov. V Lednici tón udával profesor Vilém Kraus, v Moskve Kiril Smirnov.

Vinár je maratónec

Na sklonku osemdesiatych rokov zhasol v Československu 40-ročný experiment vybudovať beztriednu spoločnosť, v ktorej sa všetci budú mať rovnako dobre a piť rovnako dobré víno. Deväťdesiate roky pripomínali obdobie veľkého tresku, víno sa vymaňovalo z direktívneho modelu výroby, keď sa pestovanie hrozna sústreďovalo v družstvách a spracovanie zabezpečovali štátom vlastnené veľké vinárske podniky, ktoré napospol produkovali unifikované vína. Otvárala sa doba umožňujúca vyjaviť individualitu vína aj jeho tvorcov.

Keď sa na ňu s odstupom času pozerá Miloš Michlovský, zhrnie ju do zaujímavej skratky: "Za necelé tri desaťročia sme tí, čo ju zažili, ubehli niekoľko vinárskych maratónov. Všetci vnímaví vinári, ak sa s vervou vložili do práce, dosiahli úroveň konkurentov, ktorí sa zdali nedostižní. Pánboh zaplať za časy, ktoré sme mali možnosť žiť.“

Vladimír Mrva: Každé víno má svoju šifru.
Vladimír Mrva: Každé víno má svoju šifru.
Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Aká to bola doba, za ktorou generácia dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov, dospievajúcich detí našich vinárov, spúšťa oponu? Taká, akú história ponúka raz za storočie. Michlovský vraví, že do mora príležitostí, ktoré sa zjavili ako dúha po búrke a trvali práve tak krátko, sa vrhol hlavičkou, ale nikdy, loviac ponúkanú šancu, nešiel za hranu. Prvotný kapitál mu pomohlo ako mnohým iným dnes úspešným vinárom nahromadiť sudové víno.

Využil ho na to, aby mohol uskutočniť sen o vlastnom vinohrade a pivnici, kde bude robiť víno podľa svojich predstáv. Ako všestranný talentovaný vinár šľachtiteľ kúpil počas privatizácie Šľachtiteľskú stanicu Perná. "Šľachtenie peniaze neprináša, ale spotrebúva,“ zhodnotil po čase tento krok Michlovský. Víno vždy chápal ako živý komplex, a šľachtenie doň patrilo.

Keď sa vráti k prelomovým deväťdesiatym rokom, upozorní na zabudnutý moment: "Všetci začínajúci súkromní vinári sme mali oproti dožívajúcim štátnym vinárskym podnikom istú výhodu, neplatili sme 36-percentnú obratovú daň.“ Táto pozitívna ekonomická diskriminácia naozaj podnikavým ľuďom pomáhala vytvárať potrebný rozvojový kapitál.

Deväťdesiate roky otvorili prv nevídané možnosti. Odrazu sa dalo slobodne cestovať na Západ, navštevovať vinárske výstavy v Stuttgarte, Bordeaux, nazrieť do najlepších vinárstiev Európy aj sveta. "Boli sme dychtiví po všetkom novom, domov sme prichádzali s kilogramami prospektov, plní zážitkov, inšpirácií a výziev. Aj my to musíme dokázať,“ preháňalo sa po každom z návratov mysľou zrelého tridsiatnika Miloša Michlovského a jeho vinárskych rovesníkov.

Odrobené umenie

Vladimír Mrva sa v lete roku 1990 s čerstvým diplomom inžiniera vybral do Rakúska. Zareagoval na ponuku vinára Josta Höpplera. V burgenlandskom vinárstve, kam chodil na víno rakúsky kancelár Franz Vranitzky, prežil tri tovarišské roky, veľkú univerzitu praktického vinárstva. Objavil nový koncept ľahkého sviežeho vína s prekvapujúcou aromatikou, riadenú fermentáciu, o tempe ktorej rozhodoval vinár, a množstvo iných, dnes všedných, technologických detailov.

V Rakúsku, dedičovi monarchie a jeho mravov, kultúry a aristokratickej noblesy, si Mrva uvedomil, ako víno hierarchizuje spoločnosť. Höpplerovo víno sa podávalo v Hoffburgu a špičkových viedenských reštauráciách. Vyberaná spoločnosť, ktorá sa stretala pri víne, ukázala na v socializme zabudnuté spoločenské aspekty pitia vína. Servírovalo sa do vyberaných pohárov, tvar ktorých umocňoval zážitok z degustácie. Čo víno, to iné poháre. Nápoj v nich bol stredobodom pozornosti spoločnosti za stolom, diskutovalo sa o ňom ako o filmovom či divadelnom predstavení.

Víno nebolo odrazu iba príjemným spoločníkom, ktorý ľahko rozväzuje jazyky. Víno bolo nápojom veľkého spoločenského obradu, aktívne celebrovanie spočívalo v diskusii o víne a v nej sa vyjavoval imidž a kultúra človeka.

Mrvovi sa pri týchto spomienkach vybaví aj odvrátená podoba veľkolepého vína, ktorú v salónoch ani v enotékach nik nevidí. Víno žilo a žije z obyčajnej čiernej roboty. Pivnica u Höpplera musela byť vždy čistá ako zrkadlo, a keď už všetko bolo hotové, majiteľ si spomenul, že ešte treba vyliezť na strechu a ponatierať odkvapové rúry. Vidiecki chlapci boli z domu naučení pracovať. Vo vinohrade a v pivnici bolo vždy práce neúrekom. Neľakal sa jej ani Mrva, ani Michlovský. Ich cesta k dobrému vínu bola vykúpená tou najobyčajnejšou prácou, ktorú si mok pýta, nech ho už robí ktokoľvek. Pravda, musí tu byť ešte niečo, čo vínu, aj z toho najlepšieho vinohradu, pridá krídla.

Čím všetkým je vinár, opýtal sa raz veľký znalec vína Hugh Johnson. A odvetil, že vinár je dráčom aj rojkom, pôžitkárom aj masochistom, alchymistom aj účtovníkom, roľníkom aj umelcom. Nič na tom sa od potopy sveta nezmenilo. Johnsonov postreh je trefný a vystihuje Michlovského aj Mrvu a vlastne všetkých talentovaných vinárov.

Než Vladimír Mrva so svojím spoločníkom Petrom Stankom vybudovali pivnicu, o ktorej sa neskôr zakladateľ modernej česko-slovenskej vinárskej školy profesor Vilém Kraus vyjadril ako o katedrále vína, vyrábali víno takrečeno na kolene. Najprv v malej rodinnej pivnici a garáži, neskôr v prenajatej družstevnej pivnici. A potom, keď prišli úspechy zo súťaží a ich víno sa vypredávalo, pokúsili sa získať bankový úver na vybudovanie moderného vinárstva. Na štvrté či piate zaklopanie našli banku, ktorá uverila projektu vinárskych greenhornov.

Katedrála pre bobuľu a víno

Krok za krokom rástol aj Miloš Michlovský. Dnes jeho vinárstvo produkuje vyše milióna fliaš vína, ktoré sa predáva vo všetkých veľkých českých obchodných sieťach. Ale je aj výrobcom jedinečných vín, v ktorých sa zrkadlí monumentalita ročníkov a cit vinára zachytiť to, čo Goethe vyjadril veršom: Postoj chvíľa, si taká krásna.

Miloš Michlovský: Cti víno, bude ťa ctiť.
Miloš Michlovský: Cti víno, bude ťa ctiť.
Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Lovcom či správnejšie tvorcom takýchto vín je aj Vladimír Mrva. Vzal si k srdcu slová svojho priateľa Miloša Michlovského, ktorý mu na začiatku kariéry odporúčal: "Vlado, nenaháňaj sa za objemami, menej je viac.“ Paradoxne, Mrva dal na radu Michlovského a obmedzil produkciu do 400-tisíc fliaš ročne. Ide o vyberané vína pre vínotéky, hotely a reštaurácie, vína podávané počas reprezentačných štátnych udalostí. O Mrvovi letí Slovenskom okrídlená veta, ktorú vyriekol krtíšsky vinár Ondrej Celleng: Má krásne vína, lebo si vyberá najkrajšie hrozienka zo slovenského vinohradníckeho koláča.

Naozaj Vladimír Mrva dokáže sústrediť do pivnice, ktorú vybudoval spoločne so svojím partnerom Petrom Stankom, každoročne jednu z najlepších kolekcií hrozna. Keď Miloš Michlovský ochutnával vína v trnavskom podzemnom chráme, ocenil nielen kvalitu mokov, ale aj veľkoleposť priestoru. "Tož Vlado, řekni Petrovi, vybudovali jste velké dílo. Taky bych chtěl mít takovou nádheru.“

Katedrálou Miloša Michlovského sú vinohrady na Pálave. Moravan nezaprel v sebe roľnícku krv a túžbu po najlepšej vinohradníckej zemi. V priebehu ani nie troch desaťročí pridávajúc hon k honu dosiahli jeho vinice výmeru 120 hektárov. Nad Pernou, ktorá patrí k moravským Grand cru, veje Michlovského zástava. Tu pracoval ako šľachtiteľ a tu sa pustil do niektorých experimentov inšpirovaných francúzskou vinohradníckou školou. Založil tu napríklad výsadby s hustotou 10-tisíc krov na hektári, s cieľom získať mimoriadne terroirové víno.

Tabule v pivnici hovoria o pôvode vín.
Tabule v pivnici hovoria o pôvode vín.
Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Obaja vinári sa vybrali k veľkému vínu svojich snov rôznymi cestami. Keď Vladimír Mrva s Petrom Stankom pred dvadsiatimi rokmi uvažovali, do čoho prednostne investovať, zvíťazila výroba vína, špičkové technológie, prvotriedne sudy a vinársky palác.

"Ak si niekto myslí, že z noci na ráno prepíše kolektivistickú minulosť slovenského vinohradníctva a vinárstva, mýli sa,“ objasňuje podnikateľský koncept Vladimír Mrva. "Vychádzali sme z predpokladu, že na trhu je veľká ponuka kvalitného hrozna. A práve ona umožňovala vyberať si prvotriedne, na mieru dopestované bobule hrozna na výrobu nadpriemerného ví­na.“

Dedičstvom socializmu sú dobrí družstevní a dnes už aj súkromní pestovatelia muštového hrozna. Len niektorí si trúfli sami vyrábať víno, väčšina zostala v role producentov. Aj preto, že im chýbali investície do modernizácie zväčša manufaktúrnych pivníc. Vhod im prišli spoľahliví partneri vinári, ako boli Vladimír Mrva a Peter Stanko.

"S pestovateľmi hrozna máme dlhoročnú spoluprácu, vinohrady, odkiaľ nakupujeme hrozno, poznám ako vlastnú dlaň. Spoločne formujeme úrodu na mieru, akú potrebujeme,“ hovorí Mrva a dodá: "Pravdaže, túžime po vlastných viniciach a pracujeme na tom, aby sme v nich zakorenili. Všetko však chce čas.“

Kľukatá je cesta dobrého vína

Niet priamočiarej cesty k cieľu. Tá, ktorou sa vybral Miloš Michlovský, zachytáva všetky spotrebiteľské vrstvy milujúce víno. "Áno som reťazcový hráč, pretože ak má vinár umiestniť na trhu viac než milión fliaš vína, musí ho predávať cez veľké obchodné siete.“ Michlovského víno dostať najmenej v 2 500 obchodoch po celej Českej republike. Hreje ho pri srdci, keď príde za ním do Rakvíc fanúšik vína až z Chomutova a povie mu: "Pijem vaše víno už dvanásť rokov. Darí sa mi lepšie a môžem si dovoliť potešiť seba a priateľov vašimi najlepšími vínami.“ Michlovský usudzuje, že reťazce sú schodiskom, po ktorom ľudia ochutnávajúc víno za vínom postupne dokráčajú k vzácnym mokom mimoriadnej kvality.

Moravský vinár nesúhlasí s tvrdením, "keď je vinár v reťazcoch, nie je to kvalita.“ Tí, čo to šíria, sami nakupujú potraviny vrátane vína v obchodných reťazcoch, ale spravidla cudzie,“ ironicky podotkne moravský vinár.

Miloš Michalovský: Sme produktom prostredia, ako je ním hrozno aj
víno.
Miloš Michalovský: Sme produktom prostredia, ako je ním hrozno aj víno.
Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Nič nie je podľa Michlovského jednoznačné. Nemá rád jednoduché pravdy typu: Kto vyrobí 30-tisíc fliaš vína, môže sa mu venovať viac. Kto na to prišiel? opýta sa Michlovský a odpovie príkladom zo života: "Prečo sa všetci pacienti tlačia k českému pľúcnemu chirurgovi profesorovi Pavlovi Pafkovi alebo špecialistovi na kĺby Pavlovi Dunglovi? Pretože operovali tisícky pacientov. Alebo si niekto myslí, že ten, kto vyrobí milión fliaš do roka, má menej skúseností a znalostí o víne ako ten, kto ich urobí 30-tisíc? Skúsenosť veľkého výrobcu je na nezaplatenie,“ zhrnie Michlovský.

Poznámkou, že cudzie potraviny a vína sú v očiach niektorých spotrebiteľov lepšie, otvoril Miloš Michlovský tému, ktorá silno rezonuje medzi Čechmi aj Slovákmi, veď domáca produkcia najmä na Slovensku začína hrať druhé husle.

"Záplava zahraničných vín je nielen na pultoch obchodných sietí, ale často sa ponukou importovaných vín začínajú vínne karty aj veľkých slovenských hotelov a reštaurácií. Paradoxne domáce vína s potvrdenou medzinárodnou reputáciou ponuku vínnych lístkov uzatvárajú. Niečo v slovenských hlavách nie je v poriadku,“ glosuje aktuálny stav Vladimír Mrva.

Miloš Michlovský vzápätí vysvetlí podstatu, ktorá nám uniká: "Zabúdame, že naše ústa sú celkom prirodzene nastavené, ak chcete "nakalibrované“ na jedlá a vína z nášho prostredia.“ Vinár tému rozoberie na červenom víne. Ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia odborníci hovorili, že na Morave, ale ani Slovensku sa nepodarí vyrobiť pozoruhodné a kvalitou so svetom porovnateľné červené vína.

Vinárske kyvadlo je však dnes v opačnej polohe a ukazuje červené vína v podobe, akú si aj experti vtedy nevedeli predstaviť. Milovníci vína v spravodlivých anonymných degustáciách zisťujú, že sú rovnocennými súpermi juhoeurópskych či novosvetských vín. O posun sa postaralo nielen globálne oteplenie so slnečnejšími rokmi. Vinohradníci znížili úrody hrozna, vinári pracujú s väčšou znalosťou v pivniciach, kde víno dozrieva v najlepších dubových sudoch. Víno i vinári prešli obrovskou skúsenostnou metamorfózou. Vladimír Mrva onú dobu zhrnie do vety: "Boli sme pripravení využiť ponúkanú šancu, nepremárnili sme čas.“

Víno ani človek prostredie nezataja

Miloš Michlovský si všíma nový povzbudzujúci jav: kvalitné moravské či slovenské červené vína súčasníkovi chutia viac ako južné vína. Akoby sa ľudia prepili exotických novosvetských vín. "Ešte včera profitovali zo svojej ovocnosti a dnes najmä kvôli vysokému alkoholu nie sú už tou atrakciou, čo ľuďom v nedávnej minulosti vyrážala dych,“ podotýka Miloš Michlovský a dáva zaujímavé vysvetlenie našej premeny a návratu k svojmu vínu: Je za ním oná "nakalibrovanosť“, dlhodobé nastavenie ľudských úst na chuť a vône jedál a nápojov vyrobených v prostredí, z ktorého pochádzame.

"Pamätajme, že nemôžeme poprieť seba samých, sme produktom prostredia, práve tak ním je hrozno a víno, obilie a z neho upečený chlieb,“ odkazuje súčasníkovi Miloš Michlovský. A pridá argument, o ktorom v súvislosti s výživou neraz na Slovensku hovorí lekár profesor Viliam Bada. "Náš organizmus najlepšie znáša potraviny z našej záhrady a víno z našej vinice.“

Michlovský Badovu myšlienku posúva ešte ďalej. „Keď nebudeme jesť a piť to, čo rastie okolo nášho "komína“, zostaneme bez imunity a budeme mať zdravotné problémy,“ konštatuje vinár a zdôrazňuje, že sa nemôžeme bez následkov na vlastnom zdraví vytrhnúť z prostredia, ktoré po generácie obývame. Zdieľame spoločný evolučný vývoj so stovkami miliónov mikroorganizmov, ktoré máme naozaj na sebe i v sebe. A keď sa v súčasnosti toľko skloňuje terroir, zabúda sa podľa Michlovského na to, že jeho súčasťou sú aj mikroorganizmy.

"Žijú na koreňoch kra, sú súčasťou mikrobiálnej zóny viniča. Rozšírená predstava, že minerál prešiel do vína, je romantický mýtus. Je to trochu inak,“ odhaľuje väčšine milovníkov vína menej známe súvislosti medzi živou a neživou horninou.

"Terroir je oveľa zložitejší systém, ktorý je formovaný celým biosvetom, čo ho obklopuje,“ vysvetlí Michlovský a dodá, že originalita vína i naša vlastná, vrátane vnímania chutí a vôní, je daná prostredím, z ktorého sme vzišli.

Vladimír Mrva: S vínom ma baví svet.
Vladimír Mrva: S vínom ma baví svet.
Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

"Verím, že sme naozaj „nakalibrovaní“ na niečo, čomu hovoríme naša chuť,“ nadviaže na svojho kolegu Vladimír Mrva. Spomenie si na degustáciu, ktorú zorganizoval istý slovenský milovník veľkých francúzskych vín. Do kolekcie ochutnávaných červených vín z Bordeaux, Toskánska a Kalifornie zaradili aj cuvée zo štvorice slovenských modrých riek – Hron, Váh, Rimava a Rudava ročník 2011. Víno pochádzalo z dolnoorešianskeho vinohradu Karola Braniša, ktorý je dodávateľom prémiového hrozna pre vinárstvo Mrva&Stanko. Malokarpatské červené víno sa ocitlo v konkurencii tristoeurových vín.

Ako ochutnávka dopadla? „Naše cuvée skončilo na druhom mieste. To niečo hovorí nielen o kvalite vína, ale aj o nastavení úst, ktoré po generácie formovalo naše prostredie,“ súhlasí s Michlovského tézou Vladimír Mrva.

Príhoda, ktorú spomenul Vladimír Mrva, nie je ojedinelá. Niekoľko ich zažil aj Miloš Michlovský. Degustácia, v ktorej Michlovského Frankovka modrá a Rulandské modré z ročníkov 2005 a 2006 preskočili vychýrené červené vína z Francúzska a Talianska však mala nečakané rozuzlenie. Vyberaní hostia považovaní za znalcov vína zostali zaskočení, že na víťaznom pódiu skončili domáce vína pred exkluzívnymi zahraničnými mokmi. Nevedeli ten pozitívny šok stráviť a zmieriť sa s tým, že obyčajná frankovka má, ako sa jadrne vyjadril Miloš Michlovský "väčšie gule“ než renomované francúzske či toskánske vína. Zareagovali svojsky: zobrali klobúky, kabáty a pobrali sa domov.

To, čo sa odohralo, bolo do smiechu i do plaču. Ale epizóda skvele ilustruje, že víno je súčasťou ľudského ega a ukazuje, ako ľudia lipnú na vžitých predstavách: keď ich skutočnosť rozbije ako loďku o skalnatý útes, nevedia to stráviť.

Ústa neklamú

Víno je obrazom doby, ktorú žijeme. Dotvára ju a vstupuje do ľudských životov. Reprezentuje nielen životný štýl či postavenie v spoločnosti, ale aj schopnosť držať krok so samotným vínom. Miloš Michlovský hovorí, že kvalitatívny posun moravských a slovenských vín postavil vinárov do roly, akú si nevedeli predstaviť:

"Keď sa vína rozlejú do pohárov otvorene, časť "fajnšmekrov“ rovno domáce vína zaradí nižšie, pretože favoritmi sú v ich očiach vína s veľkými menami. Keď sa vína podajú bez mena a zistia realitu odlišnú od ich očakávaní, naštvú sa a urazia. A pritom im pravdu povedali ich vlastné ústa: chutilo im to, čo sa urodilo okolo komína, pri ktorom vyrástli,“ s úsmevom na perách hovorí Miloš Michlovský.

Mrvova či Michlovského príhoda s ochutnávkami špičkových slovenských, moravských a zahraničných vín je veľavravná. Odohrali sa v čase, keď slovenské a moravské vína úspešne vystupovali aj v zahraničí. De facto tak potvrdili to, čím charakterizoval obdobie od deväťdesiatych rokov po súčasnosť Miloš Michlovský: "Odbehli sme niekoľko veľkých maratónov.“ Takých, ktoré potvrdili vysoké renomé moderného vína na oboch stranách rieky Morava.

Potvrdzujú ho naše vlastné ústa. Búrajú predsudky, ktoré sme si vytvorili sami.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist