Víno nie nemecké, nie francúzske, ale alsaské

Miroslav Petrech, 7. júna 2017 o 06:00

Človek si má plniť sny. Mojím dávnym vinárskym snom bolo ochutnať nemecké rizlingy v nemeckých pivniciach. Môj životný priateľ Nemec Egon Müller ma priviedol do údolí Mosely, Nahe a Rýna. Bájny Rýn však tečie aj Alsaskom. V apríli som mal česť nielen ochutnávať, ale aj hodnotiť tamojšie rizlingy a tramíny.

víno, vinice
Ilustračné foto.

Concours des Grands Vins Blancs du Monde de Strasbourg je prestížna medzinárodná súťaž, kde sa stretáva vyše 1 100 vín z celého sveta. Zoči-voči alsaským rizlingom a tramínom korenistým, miestnym pinotom blanc a gris, ale napríklad aj Silvánskemu zelenému sa postavia vína zo zvyšku sveta. Za degustátorskými stolíkmi sa stretnú najlepší znalci vína, ktorí vyberajú najlepšie moky. Nekonfrontujú sa tu len vína, ich rodiská a štýly, ale aj vinárske názory.

V porote sedela Monika Christmannová, prezidentka OIV – vrcholnej medzinárodnej vinárskej organizácie. Nebola to zrejme náhoda, že profesorka z rešpektovanej nemeckej vysokej školy v Geisenheime prišla hodnotiť rizlingy. Rizling je nemeckou hrdosťou. Aký je však alsaský rizling? Túto otázku si zrejme kládla nielen Monika Christmannová, ale odpoveď na ňu zaujímala aj mňa.

Je alsaský rizling ešte nemecký alebo už francúzsky? Kde inde to môže človek lepšie zistiť ako v Alsasku. O toto územie po stáročia zvádzali urputný zápas Francúzi s Nemcami, Alsasko prechádzalo z rúk do rúk, čo vidno na architektúre miest, kultúre. Prelínanie sa vplyvov potvrdila aj degustácia a potom návštevy alsaských vinohradov a vinárstiev.

V komisii som sedel so Serge Dubsom, najlepším somelierom Francúzska, Európy a sveta. Tieto tituly získal ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Bol to veselý, vtipný a múdry muž. Víno rozväzuje jazyky a ani neviem ako, vyletela zo mňa otázka, kto vlastne sú Alsasania.

Som Slovák, ktorý sa po skončení vysokoškolských štúdií usadil na južnom Slovensku. Naučil som sa rozprávať plynulo po maďarsky, čo niekedy ľudí, ktorí ma vidia po prvý raz a počujú "mondokovať“, privedie do pomykova. Pýtajú sa ma, kto som.

Ozaj, kto som, ja kopaničiar narodený v kraji bošáckej slivovice, ktorý väčšinu života prežil na slovenskom juhu? Stal som sa jeho súčasťou, takže som vlastne už južan. Uvedomil som si to, keď mi Serge Dubs povedal, že vinári z pravej francúzskej strany Rýna nie sú ani Nemci, ani Francúzi, sú Alsasania. A ich rizling, hoci ovplyvňovaný mohutným Rýnom, nie je ani moselský, ani sársky, ani z povodia Nahe, ale alsaský.

Keď vinár ochutnáva vína, má pred sebou svoje ideálne víno. Mne sa páčia rizlingy z povodia Mosely a Sáry. Majú iskru, sviežu aromatiku, sú minerálne a pritom medové. Vinárstvo Egona Müllera leží neďaleko francúzskych hraníc. Jeho praprapredok dostal vinohrady ako sympatizant Veľkej francúzskej revolúcie z roku 1789. Pôvodný arcibiskupský majetok Francúzi zrekvirovali a dostali sa k nemu slobodní občania. Táto historka je veľavravná, vo víne sa premietajú dejiny. Egonove vína sú nemecké, a predsa do istej miery francúzske. Nebolo by piateho pokolenia vinárov Müllerovcov bez dávnej revolučnej zápletky.

V alsaskom víne je ukrytý príbeh do istej miery podobný müllerovskému. Po dva dni sme dostávali do pohára veľa rizlingov, ale alsaské sa dali vcelku rýchle a jednoznačne identifikovať. Boli to elegantné vína, ale predsa iné. Mne v nich chýbala istá voňavá živosť, kvitnúca slovenská lipa a včelí plást. Lenže prečo by moje ústa mali byť kritériom? Sme, či si to pripúšťame, alebo nie, deformovaní svojou profesionálnou skúsenosťou.

Miroslav Petrech.
Miroslav Petrech.
Autor: Robert Hüttner, Pravda

Predhorie Vogéz, na úbočiach ktorých rastú rizlingy, je síce žulové, ale víno akoby bolo zabalené do francúzskeho hodvábu. Krásne, originálne, a preto atraktívne. Terroir z poctivo urobeného rizlingu vždy vystúpi z vína. Chvalabohu, lebo to je základná známka originality vína. Človek si to uvedomí nielen tým, že víno ochutná, ale vstúpi do kraja, kde sa víno narodilo. Je to veľmi dôležité, lebo vo víne sa premieta nielen prostredie, ale aj vinohradník a jeho vinárske zmýšľanie.

Alsasko je nielen rizlingový, ale aj tramínový kraj. Viac ako mladé vína z ročníka 2016 sa mi páčili staršie vína, najmä vína s dátumom narodenia 2015 či 2013, boli plné, guľaté a niektoré voňali po veľkej bukréte ruží. V Belej máme nádherný barokový zámok a park. Keď prižmúrim oči, predstavím si, ako sa tu žilo v časoch monarchie. Čas proti dnešku plynul pomaly a umožňoval vychutnať si život plnými dúškami. Alsaský tramín núti spomaliť súčasné rýchlo tempo, ľudí pristaví jeho ružová vôňa a potom kompozícia chuti – plná, korenistá.

Alsasania majú nemecké priezviská, ale francúzske krstné mená. V dedinke Dambach je starostom Claude Hauller. Je to stará vinohradnícka obec a aj Haullerovci sú, akože ináč, vinári. Dambach sa podobá na iné alsaské obce. Vinári sídlia v hrazdených domoch, z ktorých mnohé boli vybudované v 16. storočí. Vinárska dedina má starostlivo udržiavané historické jadro, pomáha to lepšie predávať víno. Práve tak ako pohľad na zelený pruh vinohradov na upätí modravých Vogéz.

Táto panoráma robí z Alsaska rozprávkovú krajinu. Pravda, mnohé domy vinohradníkov sa premenili na obchody a reštaurácie. Pôvodné vinohradnícke Alsasko sa premieňa na kraj, kde všetko slúži vinárskemu turizmu. To mi ako vinohradníkovi zo starej školy trochu prekáža.

Medzi Štrasburgom a Colmarom s nádhernými gotickými katedrálami sa kľukatí dlhý vinohradnícky chodník. Je to vlastne magistrála, pretože ročne po nej prejdú štyri milióny turistov. Vojdú aj do vinohradov. Sú poctivo obrábané, vinice kompletné, nikde nechýba ker. Bodaj by sme mali také na Slovensku. V jednom z vinohradov ukazujú turistom, ako sa kedysi pestoval vinič, ktorého oporou boli agátové koly. Majstrovská viazačská práca. Skúste však uviazať tisíce a tisíce krov takýmto spôsobom.

V jednom vinárstve bola súčasťou debnárska dielňa. Vyrábali tu sudy. Na stenách viseli desiatky hoblíkov, ktoré používali starí majstri. Nuž Alsasania vedia robiť vínnu turistiku, ale nie každé víno v týchto vinárskych domoch – skanzenoch – bolo prvotriedne. Alsasko, hoci vycifrované ako slečna na nedeľnú prechádzku po mestskom korze, tak prezrádzalo, že je také isté ako iné vinárske oblasti Európy – všade sú vína priemerné aj špičkové.

V jednom sme sa so Serge Dubsom zhodli: Víno miluje poctivosť, cit a mieru. Vinár sa živí síce predajom vína, ale obchod, peniaze by nikdy nemali zatieniť samo víno. To čaká na dobrý ročník, ktorý prednosti polohy premieňa na výnimočný produkt, ktorý je dielom prírody predovšetkým. Dobrí alsaskí vinári sa držia zásady, ktorú vyznávam aj ja: režisérom dobrého vína je príroda, vinár jej iba asistuje. Ten dobrý vie, že sa jej nemá pliesť do cesty.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist