Vinár Ján Domin predbehol dobu

Jozef Sedlák, Pravda, 19. decembra 2016 o 07:00

Básnik vína Ján Smrek raz napísal, že čas letí ako cválajúce kone. Dnes sa zdá, že vari až rýchlosťou zvuku a svetla. Nečudo, že strácame prehľad o dôležitých súvislostiach. Keď hovoríme o modernom slovenskom víne, ohraničujeme ho zjednodušene obdobím po roku 1989. Lenže vinárska moderna sa narodila skôr, tvorili ju rozhľadení a zapálení ľudia počas celého 20. storočia.

vinár, vinohradník, Ján Domin
Ekologický vinohradník a vinár Ján Domin.
Autor: ,

Aj Ján Domin napríklad.

Ktovie, kde vzali Dominovi predkovia po otcovej línii svoje meno. Narodil sa v Kravanoch nad Dunajom. Veľtok tvoril severnú hranicu starého Ríma. S istou dávkou zveličenia by sa dalo povedať, že Dominovci sú možno potomkami rímskych legionárov, niektorého z hodnostárov (dominus – pán), ale práve tak môže byť priezvisko odvodené od Dominika. No nech je to tak či onak, alebo úplne inak, Janko Domin sa narodil do vinohradníckej rodiny a už v dvanástich rokoch zručne narábal vinohradníckymi nožnicami. Starý otec mal hektárový vinohrad a pomoc dospievajúceho chlapca bola vítaná.

Starí rodičia hrajú v našich životoch veľkú rolu, niekedy nenápadne rozhodnú o ďalšom smerovaní svojich potomkov. Ich autorita vyplývajúca z rozprávačského umenia, ale najmä zo živého príkladu v práci na gazdovstve, láka deti byť ako oni. Na vidieku túžili rodičia mať zo synov vzdelaných roľníkov – aj Dominovci poslali syna do školy, najprv na strednú poľnohospodársku školu do Beladíc a potom na vysokú do Nitry.

Vinič a víno boli zrejme Dominovi súdené, čo životný míľnik, to osudové stretnutie s ním. V Beladiciach ako mladík naďabil na výnimočný klon Pinot noir, ktorý tu dal vysadiť na hone Világoš gróf Szentiványi v 40. rokoch minulého storočia. V Dominovej pamäti utkveli najmenšie strapce, aké kedy vo vinohrade videl. Keď v roku 1990 likvidovali polstoročný vinohrad, z Burgundska prileteli francúzski výskumníci a odobrali rezky zo starého vinohradu.

Čo majú Francúzi a čo my

Táto epizóda, pripomínajúca jeden z pokladov slovenských vinohradov, by sa možno navždy stratila v prepadlisku času. Nezostane však našťastie iba v pamäti Jána Domina a jeho rovesníkov. Domin dopisuje knihu Hrozno a víno ekologicky, kde upozorňuje na to, ako sme raz a navždy prišli o jeden z najcennejších genetických zdrojov starej burgundskej odrody. Francúzi neľutovali čas ani peniaze, aby ju preniesli do svojej ampelografickej zbierky, nám zostali spomienky.

No kým sa Domin podujme po štúdiu v Beladiciach na napísanie knihy, uplynie niekoľko desaťročí. Ani na chvíľu ho však neopúšťa fascinácia z vína. Témou jeho diplomovej práce bol výber odrôd viniča pre piesčité oblasti južného Slovenska. Navštevuje družstvá a štátne majetky od Kamenína cez Mužlu, Moču až po Svätý Peter a Bajč. Analyzuje vína už nielen z hľadiska obsahu cukru, kyselín, alkoholu či síry, ale aj aminokyselín, minerálnych látok, stopových prvkov. Mladík prekvapuje starých praktikov novými poznatkami.

Rok 1968 je nádejou pre celé Československo. Dubček odštartoval Pražskú jar a vysokoškolákom zrušil povinné umiestenky. Domin však doznievajúci systém rešpektoval, vôbec ho netrápilo, že ho poslali do novoutvoreného okresu Veľký Krtíš, do dedinky Čebovce. Zabudnutý kraj ho lákal svojou panenskou čistotou. Odkrútil si vojnu a v roku 1969 nastúpil na čebovské družstvo. Chcel byť vincúrom, pivničným majstrom, ale stal sa hlavným inžinierom. Prišlo zlučovanie družstiev a než sa obyvatelia Neniniec, Čeboviec, Kosihoviec, Opatovskej Novej Vsi, Bátorovej a Opavy nazdali, vytvorili veľké zlúčené družstvo s rozlohou takmer 5¤000 hektárov.

Práve v tomto päťuholníku na juhu stredného Slovenska, sa buldozéry zahryzli do starých vinohradov, kde ako spomienka na fyloxéru ešte stále rástli oteláky. Pod Dominovou taktovkou vznikli moderné, na terasách vybudované vinice, kam postupne vysadili ušľachtilé odrody viniča. Boli medzi nimi povedané dobovou terminológiou najkvalitnejšie odrody tzv. 1 áčky – teda Tramín červený, Rulandské biele a Rizling rýnsky, nasledované 1B odrodami ako Rizling vlašský, Müller Thurgau a Veltlínske zelené. Absolútnym tromfom družstva sa však stalo trio modrých muštových odrôd na čele s Frankovkou modrou, Svätovavrineckým a Cabernetom Sauvignon.

Víno v objatí zeme.
Víno v objatí zeme.
Autor: NATURAL VÍNO KUŠICKÝ

Ak vravíme tromfom, nuž preto, lebo práve neninské družstvo, kde sa stal Ján Domin predsedom, dnes by sme povedali manažérom, začalo vína spracúvať, fľaškovať a predávať nielen do obchodnej siete, ale aj do interhotelov, a dokonca priamo vyvážať, a to nie do spriateleného Sovietskeho zväzu, ale do kapitalistickej, devízovo atraktívnej Veľkej Británie. Do krajiny, ktorá si vždy potrpela na kvalitné vína.

Prvé slovenské ružové

Keď sa dnes Domin vracia k tejto svojej pozoruhodnej životnej a vinárskej etape, akoby mimochodom spomenie meno vtedajšieho ministra poľnohospodárstva Jána Janovica. Tvrdí, že to bol jeden z najväčších stratégov svojej doby. Hoci limitovaný možnosťami centralizovanej komunistickej ekonomiky, jej príkazmi a zákazmi, vytvoril priestor pre podnikanie s vínom, keď narušil monopol štátu na výrobu vína. Udelil výnimku družstvu – v socializme menej progresívnej forme vlastníctva.

Domin sa nebál experimentovať a rýchlo aplikoval do praxe ním vedeného družstva najmodernejšie technologické postupy. Keď na jednej zo študijných ciest ochutnal v Paríži ružové víno, skrsol v ňom nápad, že ho bude vyrábať aj doma v Neninciach – z frankovky a kabernetu. Predohrou súčasnej módnej ružovej vlny sa stali osemdesiate roky minulého storočia. To sa na trhu objavili z Neniniec atypické sedmičkové fľaše, mali pôdorys litrovej fľašky, ale výšku a štíhle hrdlo sedmičky. Navyše provokovali čírym bielym sklom, ktoré dalo vyniknúť farbe vína.

Možno sa teraz celá jedna generácia Slovákov rozpomenie na časy, keď víno označené prívlastkom Vinum naturale s logom žiarivého slniečka sa stalo predzvesťou novej doby, náznakom toho, že niečo v slovenskom vinárstve sa pohlo vpred a dalo signál k produkcii ľahkého sviežeho vína. To víno však malo ešte jednu prednosť, ktorú si ľudia uvedomili vo chvíli, keď sa ho po prvý raz napili. Šlo naozaj o čisté prírodné víno, dorobené bez asistencie chémie. Domin sa stal priekopníkom ekologického, organického poľnohospodárstva dávno predtým, než sa u nás po roku 1989 začalo systematicky budovať.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.
Autor: NATURAL VÍNO KUŠICKÝ

Niekedy zmení názor na spôsob život náhoda. Mladý vinohradnícky agronóm Ján Domin si všimol, že po návšteve agrochemických skladov ho hlava bolievala aj tri dni, vždy na prelome leta a jesene mu začali krvácať ďasná. Čo je za tým? A vtedy mu svitlo, ochutnával dozrievajúce bobule hrozna. Zvyšky postrekov ho jedovato pozdravili v ústach. Zareagoval po svojom: vo vinohradoch urobili na každých sto hektárov tri miešadlá postrekových tekutín na báze klasickej modrej skalice a ďalších prírodných ochranných prostriedkov. Domin pomohol nielen sebe, ale aj konzumentom vína – ponúkol im naozaj Vinum naturale a sebe naprogramoval cestu k ekologickému poľnohospodárstvu a vinohradníctvu.

Neninské víno urobilo vzhľadom na éru, v ktorej sa narodilo, závratnú kariéru. Predávalo sa v interhoteloch, napríklad v hoteli Pupp v Karlových Varoch, pražskom Intercontinetali či v bratislavskom Kyjeve. Predaj vína sa v kedysi vychytenom slovenskom hoteli zvýšil o 350 percent, a to vtedajší riaditeľ nechcel predávať "akési družstevné víno“. Lenže rosé frankovka, Pinot blanc či Tramín červený sa vyvážali aj do Veľkej Británie, obvyklá cena za fľašu bola jedna libra, za špičkové víno boli Angličania ochotní zaplatiť 3,5 libry, a to v časoch, keď bol kurz koruny 80 Kčs za libru.

EKO ako životná filozofia

Po revolúcii, keď sa všetko menilo, logika veci posunula Domina tam, kde patril: k ekologickému poľnohospodárstvu. Vybudoval spoločnosť Natural Alimentaria a v roku 1996 spolu so svojou dcérou Dianou a jej manželom Tiborom Kušickým zakladá rodinné ekologické vinohradníctvo a vinárstvo Vino Natural Domin&Kušický.

V priebehu dvadsiatich rokov vysadili vo Veľkom Krtíši, v Modrom Kameni, Dolných Plachtinciach a vo Vinici vinič na ploche 50 hektárov. Vinohradnícky potenciál tohto územia utvárali sopky aj prehistorické moria. Naširoko naďaleko nie sú priemyselné podniky, ovzdušie i pôda tu neboli znečistené. To všetko spolu s tým, ako rástlo nielen Dominovo, ale aj spoločenské vedomie ekologizovať poľnohospodársku výrobu, vytvorilo predpoklady pre to, aby sa na Slovensku začala seriózna výroba ekovína.

Víno sa na úsvite ľudskej civilizácie narodilo ako čistý prírodný produkt. Od chvíle, čo ho človek ochutnal a zachutilo mu, mal snahu vylepšovať ho. Lenže pokiaľ má byť víno obrazom prírody, živým nápojom odrážajúcim jedinečné miesto, kde bolo počaté, mal by vinohradník a vinár rešpektovať jeho prirodzenosť.

Túto koncepciu považuje Domin za svoju životnú filozofiu, a tú rozvíja aj vo svojej knihe Ekologické hrozno a víno. Ponúka odborno-populárny pohľad na víno vo svete, ale na Slovensku predovšetkým. Kniha, ktorá prechádza poslednými korektúrami, prekvapí novými súvislosťami historickými, pestovateľsko-spracovateľskými, ale najmä rolou viniča a vína v krajine a spoločnosti. Ak jej autor vraví, že je to kniha odborná, nuž má pravdu, poslúži ako najčerstvejšia studňa poznatkov tak študentom univerzít, ako aj odborníkom, aby konfrontovali svoje postupy s tým, čo prináša moderné vinohradníctvo a vinárstvo, a nielen ekologické. Ale je to výborná kniha aj pre ľudí, ktorí jednoducho majú radi víno.

Vinári, genetici a politici

Slovenské vinárstvo sa búrlivo rozvíja, nestačíme sledovať vznik nových vinohradníckych a vinárskych spoločností a takmer nepoznáme minulosť vína, celkom nedávnu aj tú dávnejšiu a práve s ňou nás Domin od kapitoly ku kapitole zoznamuje. Kto nie je odborník, môže niektoré pasáže knihy jednoducho preskočiť, ale v živote nastane niekedy situácia, keď sa vynorí nejaká zaujímavá skutočnosť a stačí siahnuť po tejto knihe.

Ak sa objaví nová kniha, mala by zaujať novým uhlom pohľadu. Čo vieme o odrodách, ktoré sa pestujú na Slovensku? Keď ich Domin predstavuje, upozorní vždy na ich minulosť, na to, ako k nám doputovali a usídlili sa. Pridáva nové kamienky do slovenskej fresky vinohradov a vína. Nepestujeme iba muštové odrody z južnej Európy, ale aj z Balkánu, Ukrajiny. Veľmi zaujímavá je pasáž o slovenských modrých riekach.

Ján Domin: Vinohrad oslobodzuje.
Ján Domin: Vinohrad oslobodzuje.
Autor: NATURAL VÍNO KUŠICKÝ

Už tušíme, že reč je o odrodách šľachtiteľky Doroty Pospíšilovej. Prekvapí nás, s akým bohatým genetickým, často zabudnutým, materiálom pracovala. A náhle si možno aj po tomto rozporuplnom ročníku uvedomíme genialitu tejto ženy, ktorá vytvorila modré odrody schopné aj v drsnejších severných klimatických podmienkach nazhromaždiť v odrodách dostatok cukru, aromatických látok a vôbec celú tu rozkoš mnohých druhov ovocia, ktorú skvelí vinári pretransformujú do vína.

Ak sa niekto rozhodne stať vinohradníkom, vrele odporúčame túto knihu. Veď čo je dnes dôležité pri takej drahej investícii ako je založenie vinohradu? Vybrať správnu odrodu do prírodných podmienok, ktoré jej najlepšie pasujú. Nájdeme tu odpoveď, čo by sa kde mohlo hodiť, a keď sa dnes hovorí o upratovaní v slovenských vinohradoch, potom aj táto kniha vysvetľuje, prečo je u nás to i to a ako by to mohlo byť inak a lepšie.

Viete čo je apelácia, terroir, zóna? Nuž ak si aj všeobecne dáme odpoveď, ešte dôležitejšie je vedieť a predstaviť si tieto pojmy v rámci geologicky, pôdne, klimaticky pestrého vinohradníckeho územia Slovenska.

Samostatnou kapitolou je ekologická vinohradnícka prax. Je to príručka pre tých, čo sa rozhodnú ísť staronovou pestovateľskou cestou. A keďže ide aj o súbor rôznych predpisov, ale aj praktických krokov v samotnej vinici, je dobré, aby ekovinohradník mal túto rukoväť naporúdzi vo svojej knižnej polici.

Zaujme pasáž o síre vo víne, jej aseptické účinky poznali už v staroveku a nevedia sa bez nich zaobísť ani najmodernejší producenti vína.

Jedným z najdôležitejších faktorov originality rodiacich sa vín sú kvasinky. Bez nich by nevzniklo víno, lenže nie sú kvasinky ako kvasinky. Domin správne podotýka: "Kvasinkami z Tokaja nie je možné vyrobiť pravé šampanské, ale ani naopak. Vedci už rozobrali genóm kvasinky. Sú teda na ceste k tvorbe ideálneho vína? Vznikli už GMO aj tzv. dizajnérske kvasinky. Domin ako presvedčený ekovinár odmieta takéto zásahy do vína. Pripúšťa, že už "budúce generácie budú pestovať syntetické hrozno, skvášať mušt syntetickou kvasinkou na syntetické víno. Otázkou však zostáva, kto bude určovať, čo je dobré alebo zlé pre prírodu a človeka. Genetici, politici alebo ako vždy doláre?“

Domin verí v zdravý ľudský rozum.

Konštatuje, čo už vieme: Uplynulo mnoho tisícročí a víno je tu. A bude tu stále, lebo víno je večné.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist