Slovenské vinice dávajú vínu srdce

Jozef Sedlák, Pravda, 5. apríla 2017 o 07:00

Vzťah ľudí k vínu a alkoholickým nápojom sa mení. Trendom je piť menej, ale kvalitnejšie. Tvrdí to Jean-Daniel Angibaud. Veľký vinársky svetobežník buduje na Slovensku pozoruhodný koncept Slovenské vinice. Ten sa opiera o Francúzmi preverený model, v ktorom negociant - skúsený obchodník nakupuje víno od popredných vinárov, zušľachťuje ho a predáva vybraným odberateľom.

Jean Daniel Angibaud, víno,
Jean-Daniel Angibaud vraví, že keby sa takým tempom ako slovenské vinárstvo rozvíjali aj iné odvetvia, krajina by bola podstatne ďalej.
Autor: ,

Čo vás priviedlo k vínu?
Rodina, volanie krvi. Pochádzam z La Rochelle, malebného prístavného mesta, ktoré leží severne od najslávnejšej vinohradníckej oblasti sveta Bordeaux. Starý otec bol náruživý vinohradník a vinár. Mali sme krásny vzťah, vďaka nemu som sa ocitol v náručí vína, spoznal pravé hodnoty života.

Francúzi nedajú dopustiť na svoju vinársku školu. Vy ste však študovali vinárstvo v Kalifornii. Čo vás tam priviedlo?
Keď som dospieval, pracovali moji rodičia vo francúzskej Guyane. Odtiaľ bolo bližšie do Kalifornie ako do južného Francúzska. Kalifornia v osemdesiatych rokoch minulého storočia zažívala ošiaľ z vína vďaka údoliu Napa Valley. Američania priniesli nový pohľad na víno. Začali skúmať DNA jednotlivých odrôd, používať nové technológie a postupy, ktoré Európania prehliadali. Búrali tradície. Vyplývalo to z ich mentality, obrovskej súťaživosti a vizionárstva. V Kalifornii som zažil vzrušujúce a dobrodružné obdobie. Bol to môj prvý kontakt s vinárskym svetom, ktorý ma primal pozrieť sa kriticky aj na vtedajšie francúzske vinárstvo.

Ako reagovali vaši rodáci na to, keď zistili, že Nový svet stratil rešpekt k francúzskym vínam?
Po štúdiách som do Francúzska priniesol niekoľko špičkových kalifornských vín. V pamäti mi utkvela jedna slepá degustácia. Francúzske vína vyhrali pomerom 3:2, ale bol to signál, ktorý hovoril: Francúzi zobuďte sa, nie ste jediní, ktorí rozumejú pestovaniu viniča a tvorbe špičkového vína. Môj starý otec Émile Angibaud to vtedy výstižne zhodnotil: Hrozno pestujú v mnohých krajinách sveta, ak majú priaznivé podmienky, dobrú pôdu a zvládnu technológiu, budeme mať vynikajúce víno všade.

Ako ste sa dostali na Slovensko?
Neviem, či to bol osud, priaznivé okolnosti. Dobre som sa učil jazyky, počas vojenskej služby som zvládol základy slovenčiny. Znalosti vína a jazyka mi pomohli postupne objaviť Slovensko ako veľmi príťažlivú krajinu. Najprv som nakupoval vína pre luxusné hotely, zaškoľoval personál. Jedno obdobie som spolupracoval na populárnom projekte s istou komerčnou televíziou. Kľúčovými súradnicami môjho života však bolo stále víno. Bezmála jedno desaťročie som pracoval vo vinársky atraktívnych krajinách Nového sveta. Spoznal som vinárstva na Novom Zélande, v Austrálii, Čile, Argentíne, Juhoafrickej republike. A s takouto životnou i profesionálnou skúsenosťou som sa opäť ocitol na Slovensku.

Ako máloktorý zahraničný enológ poznáte ponovembrovú cestu slovenských vinárov. Odkiaľ a kam sa dostali?
Keby sme si zobrali Limbašský silván a Kláštorné červené ako reprezentantov hlavného prúdu vín na začiatku deväťdesiatych rokov a porovnali ich so súčasnou produkciou, je to akoby sme porovnávali trabant s autami formuly 1. Nastal obrovský pokrok, na scénu vstúpilo pokolenie talentovaných vinárov – Vladimír Mrva, Martin Pomfy, Roman Janoušek, Ján Domin, Igor Rariga či Igor Blaho a mnohí ďalší. Nemôžem nespomenúť profesora Fedora Malíka, veľkého režiséra slovenského vína. Všetci, ktorí zmenili obraz slovenského vína nielen doma, ale aj vo svete, sa ani nedajú vymenovať. Myslím si, že keby sa takým tempom ako slovenské vinárstvo rozvíjali aj iné odvetvia, krajina by bola podstatne ďalej.

Čo stojí za úspechom slovenských vinárov?
Ani jedna krajina nie je dokonalá. Vznik samostatnej Slovenskej republike sa stal obrovskou emancipačnou príležitosťou a vinári sú ukážkou, ako sa príležitosť chytá za pačesy. Na druhej strane, treba si zachovať pokoru, tá je ozdobou skutočne dobrých vinárov. Žiada sa aj ďalej poctivo pracovať. Netreba, ako vravia Francúzi, veľmi kikiríkať, akí len sme dobrí. Počas vinárskej kariéry som spoznal špičkových svetových degustátorov – Roberta Parkera či Jancis Robinson. Keď dajú vínu, fľaša ktorého stojí 350 eur, 95 bodov, je to iné, ako keď rovnakú známku dostane slovenské víno na niektorej regionálnej súťaži. Kritériom pre mňa sú napríklad Vínne trhy Pezinok či Muvina Prešov, lebo ide o súťaže už s presahom slovenských hraníc.

Môžete porovnávať vinársku kultúru Francúzska, Európy, Nového sveta i Slovenska. Aký je slovenský prístup k vínu?
Na víno v Novom svete sa hľadí najmä cez biznis. Keď má úspešný človek v Austrálii voľný kapitál, položí si otázku, do čoho budem investovať. V posledných desaťročiach sa vinárstvo stalo veľkou investičnou príležitosťou. Nezabúdajme však, že aj tu veľké vína robili predovšetkým ľudia, ktorí milovali svoju prácu. Pokiaľ ide o Francúzsko, stále kostru jeho vinárstva tvoria malí a strední vinohradníci a vinári s výmerou viníc neraz len okolo päť hektárov. Sú to srdciari, ktorí dorábajú vynikajúce vína. Rozdiel medzi Francúzskom a Novým svetom je veľký, obrazne ako medzi dňom a nocou. Slovensko je niečo medzi francúzskym a novosvetským prístupom. Krajina prešla obdobím kolektivizácie, potom vinohrady vrátili pôvodným vlastníkom. Slováci si pri víne uvedomujú, že nemôžu zabudnúť na biznis, veď ich živí, ale ozýva sa v nich inštinkt predkov, túžba urobiť dobré víno, také, ktoré im robí česť. Tento úprimný prejav v slovenských vínach cítiť. Nemám rád, keď niekto povie, mám firmu, ktorá robí víno. Víno si pýta srdce.

Pracujete v službách St. Nicolaus. Ako v spoločnosti známej produkciou tvrdého alkoholu či likérov vznikol vinársky koncept Slovenské vinice?
Vzťah ľudí k alkoholu všeobecne a vínu sa samozrejme vyvíja. Novou hodnotou, ktorú si ľudia ctia, je kvalita, zážitok a pôžitok z konzumácie, ktorá človeka obohatí, ale neuškodí zdraviu. Takto vnímajú vzrušujúci svet nápojov v St. Nicolaus, kde sa usilujú mať kompletnú ponuku mimoriadnej kvality. O tom je koncept Slovenské vína. Prihlásil som sa na konkurz a predstavil projekt postavený na vínach z najlepších slovenských vinárskych oblastí od najlepších slovenských vinárov. V podstate v slovenských podmienkach realizujeme model negociantov, ktorý sa zrodil vo Francúzsku v 17. a 18. storočí, keď špičkové vína z Bordeaux nakupovali skúsení obchodníci pre anglický trh.

Slovensko sa však sotva už aj vzhľadom na obmedzenú produkciu vína dostane na európsky trh.
Sústreďujeme sa na slovenské obchodné siete a pri produkcii ručne zberaných vín – hand-picked – dodávame vína do vybraných reštaurácií a vinoték. Komunikujeme a spolupracujeme so slovenskou vinárskou elitou a v ponuke máme širokú plejádu vín vrátane barikových. Ponúkame vína, ktoré prešli riadenou fermentáciou, karbonickou maceráciou (v prostredí oxidu uhličitého) či kryomaceráciou, keď rmut nakváša pri nízkych teplotách.

Ako vyzerá práca negocianta?
Neprestajne mapuje trh s vínom, vyhľadáva tých najlepších na ňom. Keď kupujeme víno, ide naozaj o veľmi dobré víno. Väčšinou ho ešte dopracujeme, ak ide o barikové, spolupracujeme so Seguin Moreau, svetovou jednotkou vo výrobe barikových sudov. Pri tvorbe vín sme v úzkom kontakte s vinármi. Na konci je víno výnimočnej kvality. Je to dobrá skúsenosť pre všetkých. Spokojnosť na oboch stranách, v tom spočíva práca negocianta. Predovšetkým však ide o spokojnosť zákazníka.

Obchodníkov s vínom je na trhu viac ako dosť. V čom je vaše špecifikum?
Napríklad v tom, že my sa výhradne zaujímame len o vína zo slovenských vinohradov. Sú totiž negocianti, ktorí nakupujú víno aj mimo Slovenska, ale to nie je náš prípad. Zakladáme si na tom, aby značky Slovenské vinice a Slovenské vinice ručný zber reprezentovali vysoký slovenský štandard a nadpriemernú kvalitu. Sme nároční, ak sa nám niečo nepozdáva, neľutujeme peniaze na analýzy. Spotrebiteľovi predsa garantujeme viac ako obyčajný zážitok z vína.

Kto sú vaši partneri?
Dobrí vinári zo všetkých slovenských oblastí. Do portfólia nám chýba už len Východoslovenská oblasť a Tokaj. Rokujeme však už aj s tokajskými vinármi. A pokiaľ ide o pôvod vína a personifikáciu, informuje o nich etiketa.

Čoraz viac sa hovorí o terroire, prostredí, ktoré porodilo víno a dalo mu svoju pečať. Čo ponúka Slovensko z medzinárodného hľadiska?
Keď sa tvoril prvý vinársky zákon, Slovensko prevzalo nemecký, ktorý kvalitu vína meral obsahom cukru a vyjadroval prívlastkami. Po vstupe do EÚ bol konfrontovaný s francúzskym apelačným systémom, ktorý kladie dôraz na terroir, a nie na cukor a alkohol. Ten sa už presadzuje, hoci zo zvyku sa na etiketách vyznačujú aj prívlastky. Nuž a pokiaľ ide o samotné oblasti, Slovensko má výborné polohy pre viaceré odrody. V Malých Karpatoch sa rodia výborné rizlingy okolo Dolných Orešian, ale tiež na južnom Slovensku v okolí Belej, Mužle či Jasovej. Je otázkou času, kedy sa jednotlivé rajóny odrodovo vyprofilujú ešte jasnejšie.

V čom sú prednosti a v čom slabiny súčasného vinárstva?
Veci sa postupne utriasajú. Končí sa éra „chardonnaymánie“ a tiež Cabernetu Sauvignon. Nie žeby tieto vína nemali svoje miesto na Slovensku, ale nič netreba preháňať. Viac sa musí pracovať s osvedčenými odrodami, teda s Rizlingom rýnskym aj vlašským, samozrejme s Veltlínskym zeleným, z modrých odrôd je to najmä Frankovka modrá. A potom sú tu slovenské novinky ako Devín a modré slovenské rieky Dunaj, Hron, Nitria. Zdá sa mi, že sa opomína klasika, ako je Pinot noir a osobne verím, že Slovensko bude produkovať aj výborné vína zo Sauvignon blanc. Krajina nemá šancu konkurovať čilskému Chardonnay, treba ísť svojou cestou.

Aké je vaše vinárske krédo?
Ponúknuť milovníkovi vína vždy dobrý mok. Myšlienkou konceptu Slovenské vinice je, že dobrého vína sa majú napiť všetci. Aj tí, čo majú vo vrecku na fľašu vína len tri eurá, práve tak ako tí, čo môžu na fľašu minúť 6 alebo 10 či viac eur. Ľudia majú právo na kvalitné pitné víno, ktoré ich po napití uspokojí, obveselí a spríjemní zážitok s dobrým jedlom.

Môže si Slovensko hovoriť, že je vinársky zaujímavou krajinou?
Môže, veď to potvrdzujú medzinárodné súťaže vín v Európe i na druhej strane Atlantiku. Hovoria o tom šampióni a zlaté medaily. Aj my už máme napríklad za Devín titul šampióna zo slovinskej Ľubľany. Medzinárodné ocenenia hovoria, že ľudia na Slovensku víno vedia robiť, že doň vkladajú nielen poznanie, ale aj dušu.

Čo hovoria na slovenské víno vaši francúzski priatelia?
Prvá reakcia bola, ako kedysi pri kalifornských vínach. Hm, to vôbec nie je špatné. Odkiaľ je to víno? Časy sa menia a Francúzi rešpektujú, že vinársky svet sa mení. Osobne si myslím, že slovenské víno má budúcnosť. Je to jedna z potravín, ktorá má vysoký kredit, lebo ponúka vysokú kvalitu za dobrú cenu. A to by si mali uvedomovať aj politici. Automobilky, isteže, priniesli rozvoj, ale ten by nemal byť jednostranný.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist