Rizling rýnsky zmenil Nemecko aj Nemcov

Jozef Sedlák, Pravda, 30. januára 2017 o 10:00

Dušan Pleško nie je vinár profesionál, „iba“ fanúšik vína, ale nie hocijaký. Po revolúcii ho zaviali pracovné povinnosti na roky do Nemecka.

Očarilo ho údolie Rýna, Mosely a Nahe, kde sa rodí pýcha nemeckého vína Rizling rýnsky. Podľahol jeho čaru. Rizling mu umožnil nadviazať nové priateľstvá a pozrieť sa na svet aj ľudí inými očami.

Kedy ste prvý raz ochutnali víno?
Prvý pohár vína som vypil v deň, keď som zmaturoval. To je pre priemerného Slováka veľmi neskoro. Až po revolúcii som vďaka svojmu profesijnému zameraniu a možnosti cestovať zistil, že víno nie je len nejaká tekutina, a čím viac sa mi páčilo, tým viac ma zaujímalo. Začal som sa vínu venovať a študovať ho.

Obohatilo vás víno?
Viem, že propagácia pozitívneho vplyvu alkoholu na ľudské zdravie je zakázaná, lebo konzumácia akéhokoľvek alkoholu je vždy spojená aj s určitým rizikom. Ale sám na sebe cítim, že ak pijem kvalitné víno a s mierou, je prospešné pre moje zdravie. Mám pocit, že som sviežejší, pri popíjaní s priateľmi ma diskusie obohacujú, a keď má človek na krku sedemdesiatku, veľmi si váži aj priateľov, aj nové možnosti poznania. Pre mňa je až fascinujúce, aké veci víno dokáže.

Pohľad z hradu Landshut na staré mesto Bernkastel-Kues s
vinohradmi a riekou Moselou. Bezmála šesť storočí utvárali túto panorámu
usilovní vinohradníci.
Pohľad z hradu Landshut na staré mesto Bernkastel-Kues s vinohradmi a riekou Moselou. Bezmála šesť storočí utvárali túto panorámu usilovní vinohradníci.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SHUTTERSTOCK

Rizling je typická odroda, ktorá prezentuje Nemecko. Od patriotizmu k nacionalizmu je iba krôčik. Vládne nacionalizmus vo víne?
Domnievam sa, že v kategórii dobrých vín nie. A v kategórii dobrých vinárov už vôbec nie. Dobrí vinári pochopili, že ich úlohou je počúvať prírodu, neznásilňovať ju a to, čo im príroda dopraje vo vinohrade, chcú dostať až do fľaše. To je najväčšie umenie. Poznám veľa špičkových vinárov a všetci majú jednu spoločnú vlastnosť – sú extrémne dobrí ľudia. Majú obrovskú pokoru. Vážia si prácu každého iného vinára, pretože vedia, aká je ťažká. Nemajú problémy s národnosťami. Radi sa stretávajú a spolu diskutujú. Bol som svedkom diskusií o veciach, ktoré som na Slovensku medzi vinármi nikdy nepočul.

Čo napríklad?
Prekvapilo ma, že si prezrádzajú svoje výrobné postupy. Nemajú tajomstvá. Keď robia poctivo svoje víno, nemajú čo skrývať. Hovoria o svojich skúsenostiach, o empírii, ktorá je rozhodujúca, aby urobili dobré víno. Samozrejme, dnes majú vinári k dispozícii vedecké poznatky, ktoré nikdy predtým nemali, ale základom je empíria, príroda a vo vzťahoch medzi ľuďmi vzájomné uznávanie. Nacionalizmus som nezažil.

Opakom nacionalizmu je vlastenectvo a vinári zrejme patriotmi sú, pretože sú hrdí na priestor, kde sa víno narodilo.
Skutočne dobrí vinári sú veľkí vlastenci. Radi prezentujú svoje výrobky na medzinárodných fórach. Nemecký vinár nezabudne pripomenúť – som z Nemecka, ale zároveň povie, som z tej a z tej oblasti. Tým sa prezentácia Nemecka aj končí. Potom hovorí o krajine, v ktorej sa vinohrady nachádzajú, o pôde, klíme, o obrábaní vinohradu, ochrane viniča.

Dušan Pleško - znalec rizlingov a nemeckej vinárskej
duše.
Dušan Pleško - znalec rizlingov a nemeckej vinárskej duše.
Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Čím vás zaujal rizling?
Skôr, ako som sa zamiloval do rizlingu, obľuboval som Sauvignon Blanc. Je veľmi mnohotvárny, závisí od krajiny, kde sa pestuje, od pôdy, klonu, z ktorého sa víno urobilo. Má množstvo chutí, vôní, charakter. Keď som sa začal bližšie zoznamovať s rizlingom, zistil som, že v mnohorakosti predstihuje Sauvignon blanc. O rizlingu vôbec nemôžeme povedať, že je preň niečo typické. Rizling z kamenistej pôdy chutí úplne ináč ako z výživnej pôdy. Rizling z teplých oblastí je väčšinou svalnatejší ako rizling z chladných oblastí. Ten mne osobne vyhovuje viac, je rezkejší, sviežejší, šťavnatejší, nemá taký vysoký alkohol.

Nie je vaša chuť poznačená aj vaším rodiskom, Slovenskom?
Áno, Slovensko a Nemecko majú z vinohradníckeho a vinárskeho hľadiska veľa spoločného. Oba sa nachádzajú na tzv. severnej hranici možnosti dorobenia hrozna dobrej kvality. Zaujalo ma, ako Nemci systematicky stovky rokov zakladali vinohrady. Rizling je toho svedectvom. Legenda hovorí, že už Karol Veľký v 9. storočí, keď sedel na brehu Rýna a pozeral sa na druhú stranu, na pohorie Taunus, zistil, kde sa na jar najskôr topí sneh. Usúdil, že to sú najteplejšie polohy vhodné na vysadenie viniča. Je to legenda, ale nemecké vinohrady sú vždy otočené na juh, sú vždy na svahu.

Je to krásny, priam legendárny príklad empírie. Premietla sa aj do legislatívy?
Pravdaže. Nemci majú dokonca vo svojom vinohradníckom zákone aj pojmy strmé a veľmi strmé vinohrady. Svahy musia mať určitý minimálny sklon, lebo empirická skúsenosť vraví, čím väčší sklon, tým viac slnka dostane vinohrad, a to je nesmierne dôležité pre kvalitu hrozna. Ďalší znak je, že vždy sa v blízkosti vinohradov nachádza voda, väčšinou rieka. Veľa vinohradníckych oblastí v Nemecku má názvy podľa riek – Rheingau, Rheinhessen, Mosel-Saar-Ruwer, Nahe, Ahr. Ahr je výnimočná rieka, najsevernejší ľavostranný prítok Rýna, na ktorom sa ešte pestuje vinič. Tu sa ešte dorába hrozno a víno a na počudovanie je to Pinot Noir, ktorému Nemci hovoria Spätburgunder. Je to modrá odroda, ktorá by mala mať viac slnka, ale napriek tomu vďaka mikroklíme a strmosti rokliny, v ktorej sa nachádzajú vinohrady, sa tam dorába nádherné víno.

Vráťme sa k rizlingu. Začali ste legendou. Je pre víno dôležitá?
Pravdaže je, aj keď dnes chceme vedieť, ako to naozaj v skutočnosti bolo. Prvá preukázateľná zmienka o rizlingu je z roku 1455, čo je relatívne neskoro, veď Karol Veľký spomínaný v mýte žil o šesť storočí skôr. Nie je jednoznačne doložené, ani kde bol vysadený prvý vinohrad. Prvá písomná zmienka o rizlingu je z mesta Rüsselsheim nad Mohanom. Dlho sa predpokladalo, že rizling je pôvodná nemecká odroda. Veda dokázala, že jej otcom je pôvodná nemecká odroda Heunisch, ktorú poznajú aj Francúzi a úspešne sa pestuje aj vo švajčiarskom kantóne Wallis. V Nemecku je však Heunisch pestovateľsky takmer neznámy. Jedno vinárstvo má vysadených niekoľko árov a vyrába víno len preto, aby milovníci vína vedeli, aký vlastne otec rizlingu je.

Kto bol jeho druhým rodičom?
Tramín biely, odroda, ktorej Francúzi hovoria Savagnin blanc. Je veľmi aromatická, zjemnila dosť hrubý Heunisch. Pod narodenie rizlingu sa podpísala ešte tretia, divá odroda, ktorá zatiaľ nie je známa. Vďaka svojim rodičom má rizling veľa príbuzných medzi bielymi vínami, napríklad Chardonnay. Ale aj medzi červenými nájdeme odrodu so spoločnými predkami, je to odroda Gamay, ktorá sa pestuje vo Francúzsku a robia sa z nej výborné vína. Dokonca aj Veltlín zelený a Tramín majú spoločných predchodcov.

Moderné odrody viniča sa cieľavedome šľachtia. Je rizling dielom prírody alebo človeka?
Rizling je jednoznačne dielom prírody.

Jedna z najcennejších polôh v oblasti nad riekou Nahe.
Jedna z najcennejších polôh v oblasti nad riekou Nahe.
Autor: Archív Dušana Pleška

Myslíte, že aj z toho pramení súčasná snaha nezasahovať do procesov v réžii prírody?
Určite áno, tento trend je zrejmý, pochopiteľný a správny. Na druhej strane však šľachtiteľské pracoviská najmä v Nemecku už vytvorili niekoľko desiatok klonov. Pôvodná odroda má svoje výhody a nevýhody. Jednou z nevýhod je spŕchavanie, po nemecky Verrieselung. Odtiaľ je zrejme odvodený aj názov rizlingu. Vedcov aj vinohradníkov zaujímalo, ako túto negatívnu vlastnosť zmenšiť alebo odstrániť, preto vyvinuli klony, ktoré nespŕchavajú.

Strapec rizlingu je veľmi hustý, nabitý bobuľkami. Poradili si s tým Nemci?
Mnohí vinohradníci pred dozrievaním ručne odstrihávajú spodnú tretinu strapcov, aby sa strapec nadýchol, aby sa zlepšil jeho zdravotný stav, lebo vnútri hustého strapca je semenište chorôb, hniloby, plesní. Preto sa vyvíjajú a už sú známe klony s voľnejšími strapcami. Ich zdravotný stav na jeseň, keď ide o všetko, je podstatne lepší. Ďalší dôvod, prečo sa vedci venujú rizlingu, je pôda.

Pôda ovplyvňuje vôňu a chuť vína. Ako sa to prejavuje pri rizlingu?
Bridlica dodáva rizlingu chute vinohradníckej broskyne, citrusového ovocia, marhule. Výživné pôdy v ňom zanechajú zasa viac bylinných a kvetinových vôní. Možno pre vôňu lipového kvetu nazývali na južnej Morave túto odrodu Bzenecká lipka. Rizling láka mnohých vinohradníkov a všetci chcú pestovať klon vhodný pre ich pôdu. Preto šľachtitelia vyvinuli špecifické klony na vulkanické horniny, na bridlice, na vápencové či výživné pôdy.

Zmenil rizling Nemecko? Ako poznamenal jeho kultúru?
Nemci sú na svoju krajinu veľmi hrdí. Sú hrdí na konkrétne veci, autá, technológie, potraviny a, samozrejme, aj na rizling. V Nemecku je to najdôležitejšia medzi všetkými odrodami. Nemci pestujú vinič na 108-tisíc hektároch a na 20 percentách vinohradov je vysadený rizling. Hrdosť vyplýva aj z toho, že prídete napríklad do prestížnej londýnskej reštaurácie s medzinárodnou klientelou, pozriete sa, čo ľudia pijú, a zistíte, že veľmi často nemecký rizling. Keď sa pozriete na stránky najlepších nemeckých vinárov, kam všade vyvážajú, zistíte, že nemecký rizling si našiel obľubu v celom svete. Napriek tomu, že rizling sa pestuje aj v Austrálii, je v Austrálii niekoľko dovozcov nemeckého rizlingu. Patrí totiž k vínam, ktoré sa výborne hodia k typu potravín, ktorými Austrália oplýva – ryby a morské plody. Nuž a originál je originál.

Starý koreň rizlingu v údolí Mosely.
Starý koreň rizlingu v údolí Mosely.
Autor: SHUTTERSTOCK

Víno po stáročia podnecovalo hospodárstvo a obchod. Akú rolu v ňom zohral rizling?
Mimoriadnu. Rizling zažil svoje najslávnejšie časy už na prelome 19. a 20. storočia. Vtedy v Nemecku prekvital obchod s vínom. Šikovní nemeckí obchodníci dokázali kvalitné nemecké vína umiestniť na trhoch najvyspelejších krajín. S prvou a druhou svetovou vojnou však renomé rizlingu upadlo. Takmer všetci obchodníci s vínom, keďže patrili k židovskej komunite, prišli o život. Obchod s vínom bolo treba znovu postaviť na nohy. Lenže Nemci mali po 2. svetovej vojne úplne iné starosti, boli na kolenách, v zničenej krajine chýbali ľudia. Až neskôr sa začalo meno rizlingu povznášať.

Nič nové v histórii. Tá je plná vzostupov a pádov a rizling, ktorý ju tvoril, nie je výnimkou.
Povojnové vína boli spočiatku jednoduché, vyrábalo sa ich veľa, nebolo zvláštnosťou dorobiť 20 ton hrozna z hektára. Často boli dosládzané a získali povesť sladkokyslej vody. Rizling nazývali ironicky Liebfrauenmilch – mlieko milostivej pani. Až v 70.-80. rokoch si vinári povedali dosť. Už sa nemohli pozerať, ako padá meno moku, ktorý preslávil krajinu. Vrátili sa k poznatkom starých otcov, skúmali, prečo, kde, ako pestovali rizling a začali obnovovať výrobu kvalitného vína.

Čo bolo rozhodujúcim podnetom robiť víno inak, lepšie?
Stal sa ním rakúsky vínny škandál v roku 1985. Napriek tomu, že sa začal v Rakúsku, týkal sa bytostne Nemecka, pretože rakúski vinári vyvážali tzv. prívlastkové vína väčšinou do Nemecka. Niektorí rakúski vinári do vína pridával dietylén glykol, známy ako základná zložka nemrznúcich zmesí. Dietylén sa nachádza ako prírodná látka vo víne, ale v podstatne menších množstvách. To bola posledná kvapka, ktorá napokon zapríčinila prudký zlom. Dnes už sú opäť na nemeckom a svetových trhoch nádherné kvalitné vína. Sú tam aj sladké vína, ale iba prírodne sladké. Pridávanie repného cukru do muštu je už pojem takmer neznámy. Robí sa pri jednoduchých vínach v ťažkých ročníkoch, keď je cukornatosť nízka. Pravda, my hovoríme o špičkových vínach, ktoré preslávili Nemecko a vrátili mu jeho stratené pozície. Snahu vinárov dorobiť špičkové vína podporuje Zväz výrobcov prívlastkových vín, ktorý združuje najlepších vinárov. Takisto každá z 13 nemeckých vinohradníckych oblastí má svoje samostatné združenie, ktoré pomáhajú zvyšovať renomé nápoja.

Nemci radi pijú akýkoľvek rizling, aj v tom sa prejavuje ich určitá hrdosť.

Dušan Pleško, vinár

Je zrejme cťou byť členom takého združenia vinárov, lebo to má dosah aj na imidž, aj na trh.
Áno, členovia tohto prestížneho klubu, je ich vyše sto, organizujú každoročne burzu, ktorá sa v apríli 2016 konala v Mainzi.

Aký ste mali z nej zážitok? Čo sa deje na burze?
Vinári predstavujú nové vína, často vzorky zo suda. Vína najvyššej kvality, Grosses Gewächs, čo je pendant francúzskeho Grand Cru, môžu prísť na trh až po 1. septembri roku nasledujúceho po zbere. Aby obchodníci s vínom mohli ukázať svojim obchodným partnerom, aký ročník prichádza na trh, zoznamujú sa s novými vínami na jar, keď už má víno určitý charakter a možno predpokladať, aké bude vo fľaši po 1. septembri. Na burze sú všetci veľkí vinári, prezentujú nielen najnovšie vzorky, ale aj základné vína, ktorú už sú nafľašované, aj staršie ročníky. Absolvovať toto podujatie znamená ochutnať niekoľko desiatok vín. Potenciál expertov sa končí pri hranici 200 vzoriek, tých je však na burze okolo tisíc.

Slávny vinár Helmut Dönnhoff a Dušan Pleško
(vpravo).
Slávny vinár Helmut Dönnhoff a Dušan Pleško (vpravo).
Autor: Archív Dušana Pleška

Nemecko ponúka veľa druhov rizlingu. Ktorý je vám najbližší?
Mám šťastie, že môj organizmus sa veľmi dobre vyrovnáva s kyselinami, ktorých má rizling v porovnaní s inými odrodami trochu viac. Nemám vyhranený typ rizlingu. Chutí mi rizling z chudobnej aj výživnej pôdy, rizling suchý aj hrozienkový výber – po kvapkách. V zbierke rizlingov mám aj hrozienkové výbery s 300 g zvyškového cukru a 20 g kyselín. Sú to úžasné moky, ktoré sa pijú naozaj pri vzácnych príležitostiach. Mám skôr obľúbené štýly, vína z určitého terroiru.

Ktoré vás najviac fascinujú?
Pri rieke Nahe obdivujem polohu Hermanshöhle, ktorá patrí špičkovému nemeckému vinárovi Helmutovi Dönnhoffovi, môjmu priateľovi. Keď ochutnám hrozno v tomto vinohrade tesne pred zberom a potom víno z tej polohy vo fľaši, užasnutý zisťujem, že charakter vinohradu a hrozna je aj vo fľaši. To považujem za najväčšie umenie. Keďže som prechodil veľa vinohradov a okoštoval veľa vín, mám podobných príkladov veľa. K takýmto vínam sa rád vraciam. Nemecko nemá len chudobné, kamenisté pôdy typické pre severnejšie oblasti Rheingau, Nahe, oblasť stredného Rýna, Mosely, kde prevažujú bridličnaté pôdy. V južnom Nemecku, Bádensku, Falcku sú podstatne výživnejšie pôdy a oveľa teplejšia klíma. V oblasti ako napríklad Breisgau alebo Kaiserstuhl dozrievajú mandle, olivy a priemerná nočná teplota je vysoko nad 10° Celzia. Tamojšie rizlingy majú vyšší alkohol, ktorý nie je vždy ideálne zapracovaný do vína, sú opulentnejšie, plecnatejšie. Na rizlingu mám rád práve jeho priamočiarosť. Na výživných pôdach sa rodia rizlingy s inými tónmi, ktoré mne osobne už nie sú také blízke. Tým nehovorím, že sú zlé. Nemci radi pijú akýkoľvek rizling, aj v tom sa prejavuje ich určitá hrdosť.

Vinohrady vybiehajúce z brehov riek do strmých úbočí poskytujú úchvatný obraz krajiny. Zdá sa, akoby takto vyzerala od nepamäti. Ako dlho ju Nemci tvarujú pestovaním viniča?
Možno 700 až 900 rokov. Vinohradnícka krajina je rozprávkovo krásna, vizuálne aj gastronomicky nesmierne príťažlivá, podnecuje rozvoj nemeckého turizmu. Ľudia, ktorí ochutnali nemecký rizling náhodou niekde vo svete a zachutil im, sú zvedaví na príbeh tohto vína. Niekedy sa dočítajú aj na etikete, na akých úžasných polohách sa vinič pestuje a chcú ich vidieť na vlastné oči a umocniť krásny pocit z vína. Prekvapení pozorujú namáhavú ručnú prácu v nádhernej krajine. V údolí Mosely sa vinice obrábajú pomocou zubačiek Monorack, bez pomoci ktorých by sa vo vinohrade vôbec nedalo pracovať. Ľudia sú ukotvení na lane a klesajúc zhora nadol oberajú strapce. Do malých debničiek nedajú viac ako 20 kg strapcov, aby sa bobule hrozna neotlačili.

Dorobiť dobré víno na svahoch so sklonom až do 70 stupňov je niečo neuveriteľné. U nás sú takéto polohy dávno opustené. Čo motivuje Nemcov zveľaďovať svoje dedičstvo?
Väčšina vinohradníkov a vinárov má nástupcov, ktorí chcú ďalej pracovať vo vinohradoch. Sú však výnimky, a to je oblasť stredného Rýna, Mittel Rhein, kde sú extrémne strmé a skalnaté polohy a kde mladí ľudia už nechcú pokračovať v diele svojich predkov, lebo to považujú za extrémne ťažkú robotu. Tam dokonca nájdete vinohrady, ktoré môžete kúpiť. Napriek tomu, že sú veľmi lacné, nie je o ne záujem. Ale to je našťastie len výnimka. Zveľaďovanie kultúrneho dedičstva funguje vo veľkej väčšine prípadov, a keďže ľudia sú si vedomí, že vinohradníctvo popri ťažkej drine prináša aj živobytie, radi sa mu venujú. Príkladom môže byť Helmut Dönnhoff, ktorý má vo svojom synovi Corneliovi nasledovníka. Ten prevzal veslo od otca, vyrobil už sám vína bez toho, aby konzumenti zbadali zmenu. Otcovo dielo sa osvedčilo, parametre vína ho preslávili, tak prečo by mal syn niečo meniť?! Helmut Dönnhoff je mojím osobným priateľom a som rád, že som mu mohol ukázať Slovensko. Videl vinárstvo Karpatská perla, ktoré mu učarovalo svojím umiestnením, usporiadaním, prístupom majiteľov k práci i vínami, ktoré ochutnal. Videl nádherné vinohrady Malých Karpát, žiaľ, aj opustené a neobrobené.

Hodovanie v údolí veľkého vína.
Hodovanie v údolí veľkého vína.
Autor: SHUTTERSTOCK

Rizling Miroslava Petrecha bol prvým slovenským vínom, ktoré si všimol Robert Parker. Aký je potenciál rizlingu na Slovensku? Dokážeme ho využiť?
Na to si netrúfam kompetentne odpovedať, som milovník vína. Rozhodujúcu úlohu musia zohrať vinári. Na Slovensku poznám mnoho krásnych rizlingov, ktoré majú iný charakter ako nemecké, čo vôbec nepovažujem za chybu, naopak. Nemci neprídu na Slovensko, aby tu hľadali nemecké vína. Sú zvedaví, aký je slovenský rizling. Tu je podľa mňa potenciál slovenského vinárstva. Nemusíme za každú cenu niekoho napodobňovať. Máme vlastné podmienky a veľmi dobré predpoklady na to, aby sme robili vína typické pre našu krajinu, jej prírodné danosti, pôdy a um jednotlivých vinárov. Toto je cesta nielen pre rizling, ale všeobecne pre slovenské víno. A pokiaľ ide o rizling, určite sa hodí do Malých Karpát, ale aj mnohých oblastí v Podunajsku či na strednom Slovensku. Južné svahy Pohronského Inovca, Štiavnických vrchov, kde sú vulkanity, v prvom rade andezity, sú vyslovene vhodné na pestovanie tejto odrody. Poznám vinohradníkov, ktorí dokázali v týchto polohách dopestovať veľmi pekné rizlingy.

Čo hovoríte na výmenu nemecko-slovenských vinárskych skúseností?
Sprevádzal som niekoľko slovenských vinárov po nemeckých vinárstvach. Presvedčili sa, že Nemci nemajú žiadne tajomstvá. Technologické už vôbec. U Helmuta Dönnhofa sa rozprúdila diskusia na tému používania spontánneho kvasenia alebo ušľachtilých kvasiniek. Dönnhof mal pôvodne vyhradenú hodinu času, no návšteva Vladimíra Mrvu sa predĺžila na tri hodiny. Výmena názorov bola preňho zaujímavá, pochopil, že otázky kladie človek vzdelaný, zorientovaný a takéto diskusie sú aj pre nemeckého vinára pasovaného za nepísaného majstra sveta rizlingov podnetné. Otvorenosť sa prejavuje na každom kroku. Organizujem vínne cesty nielen do Nemecka, ale aj iných krajín, a nielen za rizlingom, ale hlavne za rizlingom a pri každej ceste sa presviedčam, akí sú špičkoví vinohradníci skvelí ľudia a ako radi diskutujú. Radi odovzdávajú svoje skúsenosti. Nielen ako tajné recepty pre svojho syna alebo dcéru, ale pre každého.

Dušan Pleško

Narodil sa v roku 1947 v Považskej Bystrici. Je absolventom Chemicko-technologickej fakulty STU v Bratislave. Po novembri 1989 ho pracovné povinnosti priviedli do Nemecka. Podmanila si ho nemecká vinárska kultúra a čaro vinohradníckej krajiny v povodí Mosely a Rýnu. Vo Vinárskom inštitúte v Mainzi (Moháči) absolvoval viacero odborných seminárov o víne. Má certifikát Somelier profesionál nie preto, aby sa stal somelierom, ale aby si prehĺbil vedomosti o víne. Venuje sa publikačnej činnosti o víne s dôrazom na vinárske regióny Nemecka, Rakúska, severného Talianska a Austrálie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist