Pime frankovku z Rače, ešte stále sa rodí

Jozef Sedlák, Pravda, 14. júna 2017 o 06:00

Sú vína tvoriace identitu miest, regiónov, národov. Rizling rýnsky sa neodmysliteľne spája s údoliami nemeckých riek, Cabernet Sauvignon s francúzskym Bordeaux a Frankovka modrá s Račou, Malými Karpatmi a Slovenskom. Je to víno, ktoré je súčasťou slovenského ja.

Ján Krampl, rača, víno
Račan Ján Krampl považuje každé víno za svoje dieťa.
Autor: ,

Pravda, víno si nemožno úplne privlastniť, je majetkom celého ľudstva, ktorý zveľaďovali a zveľaďujú početné národy. Platí to aj o frankovke, ktorá je nielen vínom slovenským, ale aj stredoeurópskym, dokonca vínom dynastickým, veď ho ako liek pila cisárovná Mária Terézia. To víno pochádzalo z Rače, možno z honu Krivé, kde sa dodnes rodí najlepšia frankovka.

Storočia plynú, jedno však zostáva: územie s jedinečným horninovým podložím, mikroklímou a ľuďmi, ktorí rozumejú vínu. Príbeh frankovky z Rače je plný dramatických vinárskych osudov, premietajú sa v nich vzostupy a pády kedysi mocnej monarchie aj republík. Frankovka prežila Rakúsko-Uhorsko, Masarykom a Štefánikom založené Československo, aj všetky po ňom nasledujúce režimy. Akoby víno s farbou krvi vravelo: Som večné a prežijem, lebo som esenciou vašich životov.

Trinásteho mája 1767 oslavovala Mária Terézia 50. narodeniny. Oslavy za veľa nestáli, cisársku rodinu zasiahli kiahne a choroba sa pokúšala o život samotnej cisárovnej. Pripravená na najhoršie prijala vladárka prvého júna posledné pomazanie. Medzitým z Rače dorazil od farára Radochányiho na viedenský dvor sud frankovky. Už vtedy ju lekári predpisovali ako liek. Neprešiel mesiac a cisárovná sa uzdravila. Odvtedy sa frankovka stala súčasťou cisárskej tabule a vínom legendou.

Živý tereziánsky mýtus

Od udalosti uplynie tohto roku 250 rokov a frankovka si dodnes uchováva aureolu výnimočného vína. Tereziánsky mýtus živého uzdravujúceho nápoja živí aj prítomnosť. V pošte, ktorá prichádza na stôl generálneho riaditeľa spoločnosti Villa Vino Rača Jána Krampla, sa objavujú listy, v ktorých ľudia oceňujú ozdravné účinky frankovky. Napospol ide o pacientov, ktorí prekonali rakovinu, alebo zápasili so srdcovocievnymi chorobami. Víno s pozoruhodnou granátovo-modrasto-fialovou farebnosťou, vôňou a chuťou po kôstkovom ovocí a čokoláde im umožnilo opäť si vychutnávať život.

Ján Krampl, potomok starej račianskej vinohradníckej rodiny, prežil s frankovkou celý život. Vysvetľuje, že za liečivou silou frankovky stojí resveratrol. Táto látka pri miernom pití znižuje riziko infarktu. Výskumy odhalili, že frankovka je nápoj antioxidačný s protirakovinovými účinkami. Širokoplecí Ján Krampl s úsmevom dodá, že on sám je dôkazom toho, že frankovka je Vinum pro corde, mok, ktorý lieči telo i dušu a elixír dlhovekosti. Vo februári oslávil 77 rokov, teší sa zdraviu a chuti do života.

Málokto tak dobre pozná račiansku frankovku ako Krampl. Mal osemnásť, vo vrecku maturitné vysvedčenie z modranskej vinárskej školy, keď na sklonku päťdesiatych rokov prišiel na račianske družstvo. Vinice vyzerali úplne inak ako dnes, oporou pre klče boli agátové koly. Bola to doba, keď sa všetko od základu menilo. Od gruntu sa prebudovávali vinohrady, ktoré pretkali terasami, aby zabránili erózii a zachytili vodu. Mladý Krampl dostal na starosť výrobu štepov. O pár rokov račianske družstvo patrilo k najväčším výrobcom viničných štepov v bývalom Československu.

Richard Polkoráb: Dávame vínu voľnosť.
Richard Polkoráb: Dávame vínu voľnosť.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Aké bolo víno tých čias? Dobré, veľmi dobré. Držalo krok s dobovou zahraničnou konkurenciou, udržiavalo si odvekú račiansku vitalitu, hlásilo sa k Malým Karpatom a tradícii vína robeného so srdcom a rozumom. Na medzinárodnej výstave v rakúskom Langelois v roku 1958 získala račianska frankovka striebornú medailu. Od zlata ju delili dve stotiny bodu. Dodnes má diplom z Langelois čestné miesto v expozícii úspechov račianskeho vína.

"Začiatky moderného slovenského vína sa nedatujú koncom 20. storočia, ale plynule vyrastali z predchádzajúcich desaťročí,“ podotkne Ján Krampl a spomenie, ako Račanom uprostred šesťdesiatych rokov zdvihla sebavedomie návšteva nemeckého vinárskeho zámku Johannisberg na Rýne, ktorý je výstavnou sieňou špičkových rizlingov.

"Pozvali nás na návštevu slávnej zámockej pivnice. Ochutnali sme spoločne s hostiteľmi nemecké rizlingové poklady a na znak vďaky sme nechali Nemcom dve debničky Rizlingu rýnskeho z Rače. O mesiac prišiel z Johannisbergu ďakovný list. Nemci písali, že ich prekvapila delikátna kvalita moku. A na konci listu nám vyrazili dych otázkou: Určite si cenu, odkúpime celú šaržu Rizlingu rýnskeho, ktorý ste nám dali ochutnať. Do Nemecka putovalo tritisíc fliaš, fľaška po 2,5 marky. Ešte aj dnes by to bol skvelý obchod. Bolo tu však ešte niečo dôležitejšie, potvrdenie faktu, že robíme vína, ktoré si môžu merať sily s najlepšími európskymi mokmi,“ vracia sa k jednej z veľkých udalostí nielen svojho, ale celého račianskeho vinárskeho života Ján Krampl.

Rovnocenní partneri

Dominantnou odrodou račianskych vinohradov bola vždy Frankovka modrá. Ako jedno z mála malokarpatských vinárstiev je Villa Vino Rača najmä dorábateľom červeného vína. Lenže frankovka je v račianskych vinohradoch obklopená aj bielymi muštovými odrodami – už spomínaným Rizlingom rýnskym i vlašským, Tramínom červeným, Chardonnay a napríklad Müllerom Thurgau. Ten sa stal nedávno šampiónom Wine Prague Trophy.

Biele vína z Rače v ničom nezaostávajú za kráľovnou vinohradov frankovkou. To svedčí o mimoriadnom potenciáli viníc nad Račou. Pôda je tu kamenistá, leží na hornine zo žuly, ruly a vápenca. Svahy sú otočené k teplému slnečnému juhovýchodu. V jeseni, keď hrozno dozrieva, dostáva v noci druhú dávku energie, ktorú vyžaruje rozohriate drobné skálie. Je to terroir šitý na mieru frankovky, lenže dobre sa tu cítia aj ďalšie odrody, napríklad Tramín červený.

Tramín sa ukázal ako veľký životný partner račianskej frankovky. Do jej blízkosti sa dostal v role opeľovača. Slabinou frankovky je spŕchavanie. Legenda slovenského šľachtenia Dorota Pospíšilová navrhla, aby frankovke pomohol pri opeľovaní tramín. A vinohrad napísal príbeh veľkej lásky. Tramín v ňom nevystupuje ako obyčajný sekundant, ale sám dáva prvotriedne víno. Na Vinalies Internationales Paris pred troma rokmi získali zlaté medaily dve vína z Frankovky modrej, ale aj Tramín červený.

Jadrom malokarpatských a vlastne aj slovenských výsadieb boli v druhej polovici dvadsiateho storočia predovšetkým Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Müller Thurgau. Na prelome tisícročí sa prehnala Slovenskom vlna chardománie, v kurze boli Pinot blanc a ešte viac Pinot gris. K nim sa pridali voňavý a sladkosťou vábivý Devín s Pálavou. Akoby trojke veltlín, vlašák a müller zvonil umieračik.

Trvalo takmer štvrťstoročie, kým prišlo vytriezvenie a spoznanie, že slávne trio sa nedostalo náhodou do slovenských vinohradov. Cíti sa tu doma a keď sa kry nepreťažujú úrodou a hrozno sa v pravej chvíli oberie a citlivo spracuje, narodia sa moky, ktoré najlepšie vyjadrujú obrovský rozsah vôní a chutí malokarpatských vinohradníckych úbočí. Svojou vinárskou tvorbou k onomu veľkému návratu prispeli aj Račania.

"Müller Thurgau je nedocenené víno. Až kultúra pitia mladých vín pozdvihla toto víno a začala ho vracať na slovenské stoly,“ vraví Richard Polkoráb, šéftechnológ a výrobný riaditeľ Villa Vino Rača. Tento štyridsiatnik stelesňuje rozhľadenú vinársku tvorbu súčasnosti. Prízvukuje, že víno sa rodí vo vinohrade. Račiansky Müller Thurgau je svieži, ovocný s príjemnými kyselinkami a minerálnymi tónmi, ktoré sú obrazom pestrého geologického podložia. Práve ono zásobuje vinič celým spektrom cenných látok.

Nasledovníci Jakuba Palugyaya

Špičkové račianske sa predávajú pod značkou Chateau Palugyay. Račania sa prihlásili k odkazu vari najväčšej postavy prešporského vinárstva 19. storočia – Jakubovi Palugyayovi. Zakladateľ dynastie prešporských vinárov pochádzal zo zemianskeho rodu, ktorý korenil v liptovskej Palúdzke a Bodiciach.

Palugyay a jeho potomkovia vybudovali na svoje časy supermoderný vinársky podnik. Rýchlo prekročil hranice Uhorska a stal sa svetovou značkou. Naozaj svetovou?, zapochybuje súčasník. "Nuž ak palugyayovské vína podávali na slávnom Titanicu, museli to byť moky zaradené do extratriedy,“ pripomenie pozoruhodnú skutočnosť Ján Krampl a dodá, že palugyayovské vína sa podávali na európskych dvoroch, pili ich Angličania v Indii, bolo súčasťou slávnostných tabúľ v Mexico City aj v Riu de Janeiro.

O kolekcii Palugyay profesor vína Fedor Malík napísal, že "vína z nej voňajú kvitnúcou vinicou, chutia hroznom októbrovej zrelosti… Pestované telá, ušľachtilé tváre, múdre vína.“ Nezostáva nič iné, len tieto moky ochutnať. A nielen tiché vína. Súčasťou produkcie Chateau Palugyay sú originálne sekty vyrobené z Mülleru Thurgau, Rizlingu rýnskeho a Chardonnay klasickou šampanskou metódou. Aké sú? Na Prague Wine Trophy získal sekt z Rače zlatú medailu.

Možno niekomu zíde na um otázka, aká bola frankovka, ktorú pila Mária Terézia. V čom bolo toto víno iné a v čom rovnaké? Richard Polkoráb rýchlo nájde spoločného menovateľa – či vtedy, či dnes frankovka rastie v tých istých vinohradoch. Pravda, v tereziánskych časoch bola produktom spontánnej fermentácie a víno bolo ovplyvnené mikroflórou divokých kvasiniek pochádzajúcich z vinice.

Archív je pamäťou vinohradu, ktorú napísali ročníky.
Archív je pamäťou vinohradu, ktorú napísali ročníky.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Z modernej frankovky netrčia triesloviny, taníny sú po kontakte s dubovým sudom zaguľatené, víno je mäkšie, hodvábnejšie.

"Dávame vínu voľnosť, ale sme to my, kto určuje odkiaľ, pokiaľ. To sa vlastne dialo aj v minulosti, len teraz o procesoch odohrávajúcich sa vo víne vieme viac, aj keď víno si uchováva ešte stále veľa tajomstiev,“ hovorí Richard Polkoráb. Zdôrazní, že niet univerzálneho receptu na dobré víno, ktorý možno rok čo rok zopakovať. "Víno zostáva dielom neopakovateľných prírodných podmienok, na ktoré musí vinár citlivo reagovať,“ myslí si Richard Polkoráb.

Ján Krampl pridá zaujímavý detail zo svojej vinohradníckej praxe. "V Rači pestujeme frankovku na podpníku Riparia portalis. Celý hon Krivé je vysadený na tejto "podložke“ a čas ukázal, že frankovke najlepšie sedí. Nájsť súlad v detailoch je umenie.“ S tou myšlienkou nemožno nesúhlasiť.

Osud Šagrénovej kože

Frankovku na Krivom vysadili v roku 1972. Je to vinohrad v najlepších rokoch. Pred dvoma rokmi tu narodená frankovka (ročník 2013) získala na súťaži TerraVino Israel veľkú zlatú medailu. Vďačila za ňu nielen precíznej vinárskej práci, ale, ako vravia Račania, vinohradu samému, jeho jedinečnej polohe. Je vzácna, jedna z najcennejších na Slovensku, súčasť prírodného i kultúrneho dedičstva krajiny.

"Neviem, či si dostatočne uvedomujeme, aká je skutočná hodnota vinohradov. Ťažko ich vyčísliť akoukoľvek sumou,“ hovorí Ján Krampl. Do Bratislavy sa tlačí celé Slovensko a nová výstavba sa nemilosrdne prediera k viniciam, miazge a podstate Rače samotnej. Ceny pozemkov stúpajú do závratných výšok, ľudia pýtajú 150 aj 200 eur za meter štvorcový. A najkrajšie pozemky sú vo vinohradoch.

Uchová si ich Rača? Richard Polkoráb aj Ján Krampl veria, že áno. Ale vinice sa z roka na rok scvrkávajú ako šagrénová koža. Dediči starých vinohradníkov ich podobne ako hrdina známej Balzacovej poviedky vymieňajú za svoje životné sny. Vinohradov je čoraz menej. V Limbachu prišli o celý vinohradnícky kopec Machergut. Už na ňom nerastie vinič, ale stoja pyšné vily. Sú varovaním pre Raču, ako neďaleká prastará vinohradnícka dedina vymenila za pominuteľné peniaze svoju vinohradnícku dušu.

Keď sa Mária Terézia uzdravila, neudelila Račanom len právo dodávateľov vína na cisársky dvor, oslobodila ich aj od daní. Čo by mala urobiť vláda, aby zostali nedotknuté najcennejšie vinohradnícke hony v Rači? Ukazuje sa, že aj sprísnené zákony na ochranu vinohradov sa stále vynachádzavo obchádzajú. Z niekdajších tristo hektárov obrába najväčšie račianske vinohradníctvo a vinárstvo Villa Vino Rača len 31 hektárov, ostatní malí vinohradníci ďalších ledva 20 hektárov. Čo bude so zvyškom? Niektoré zanedbané vinohrady do roka aj štyri razy zhoria. Prečo asi?

Vo Viedni majú ucelené mestské vinohrady. Nie sú len zelenými pľúcami mesta, ktoré okrem kyslíka produkujú víno, ale sú aj živou súčasťou pokračujúcej vinárskej kultúry. Takú potrebujeme pestovať aj na Slovensku. Máme prečo, v Rači vyrábame vína, ktoré ocenila nielen múdra vladárka – aj naša cisárovná Mária Terézia, ale preveril a ocenil aj nekompromisný vinársky svet. Pime račiansku frankovku, ešte stále sa rodí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist